Do roka a do dňa

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. mája 2019.

Tak sme to nestihli. Podľa starého zvyku mala byť zo mňa do roka a do dňa od zásnub vydatá pani, dokonca je už na ceste aj dieťa, takže by sa dalo povedať, že sa brať musíme (ba čo viac, my sa v skutočnosti normálne chceme!), no svadba je stále v nedohľadne. A nie som z toho smutná.

Verím v manželstvo, v naplnené (!) spolužitie dvoch ľudí, až kým ich smrť nerozdelí. Možno je to naivné, no vyhovuje to mojej povahe a mojim potrebám, celý ten koncept mi dáva zmysel. Netvrdím však, že je to jediná prijateľná forma vzťahu, že tie, ktoré nie sú spečatené sobášom alebo nevydržia celý život, sú neúprimné a zbytočné. Alebo že každý potrebuje nájsť svoj osudový vzťah, prípadne sa orientovať na jeho hľadanie. Pokračovať v čítaní: “Do roka a do dňa”

O hľadaní tej pravej (kamarátky)

napísala VERONIKA PIZANO
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. apríla 2019.

Ovplyvnená americkými seriálmi a filmami som väčšinu tínedžerských rokov žila v predstave, že každé dievča by malo mať svoju najlepšiu kamošku, ideálne aj dve až tri. Mať svoju nerozlučnú skupinu, s ktorou by som sa delila o všetky útrapy, strasti, zamilovanosti. Keďže som však najlepšiu kamarátku v takom zmysle nemala, neraz som si hovorila, či som v tomto vôbec normálna, a pridávala som si tak ďalšiu neistotu už k tomu tradičnému množstvu pochybností, ktorými si tínedžerka prechádza.

Rodina, odtiaľ-potiaľ
V detstve som sa často utiekala k svojim sesterniciam a bratrancom, bola som hrdá na to, že máme veľkú rodinu, keďže moja mama má deväť súrodencov. Pokračovať v čítaní: “O hľadaní tej pravej (kamarátky)”

Tento text nie je o otužovaní

napísala KATARÍNA DANOVÁ
ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. februára 2019.

Túto zimu som sa začala otužovať. Otužovanie prospieva imunite a vyplavujú sa pri ňom endorfíny. Dlhodobé otužovanie vraj prospieva psychickému zdraviu.

Zneužívať dieťa je prekvapivo jednoduché. Niekedy dávno som čítala, že v každej triede v každej škole, štatisticky, na vyučujúcich pozerá aspoň jedno dieťa, ktoré má skúsenosti so sexuálnym násilím. Podľa výskumu Rady Európy má skúsenosť s nejakou formou sexuálneho násilia jedno dieťa z piatich a až v 70 – 85 percentách prípadov je páchateľom dieťaťu známa alebo blízka osoba. Pokračovať v čítaní: “Tento text nie je o otužovaní”

O ránach a zime

napísala ALENA SABUCHOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. februára 2019.

Zobudilo ma tatranské slnko a ja som bosá dokorán otvorila balkón, až ma striaslo od chladu, ktorý mi nechcel ublížiť, naopak, oznamoval mi, že naozajstných vecí sa netreba báť, hoci nie sú vždy príjemné.

Z komínov sa dymilo a ľudia utekali na električky, kĺzali sa cestou dolu kopcom, ponáhľali sa do škôl a škôlok, alebo opatrne stúpali na vŕzgajúci naozajstný sneh, ktorý sa nesmie soliť, ako mi vysvetľoval pán cestou na Štrbské pleso.

Bolo to slnko, čo sa odráža od stien a vracia nás späť do detstva, keď ubrzdiť na sánkach a nemať mokré nohy bol najväčší problém, aký sme so zimou mali. Pokračovať v čítaní: “O ránach a zime”

Tehotná dňom i nocou

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. februára 2019.

Zobudila som sa o štvrtej ráno plná úzkosti. Nedarilo sa mi opäť zaspať, a tak som v hlave začala rozmotávať klbko trápení, vecí, ktoré nefungujú, všetkého, čo treba vyriešiť. Akoby sa to nadránom v stave bolestivej bdelosti dalo, všakže. Zastavila som sa až pri udalostiach spred týždňa, pri momente, keď som sa doktora spýtala, či sa už dá určiť pohlavie dieťaťa v mojom bruchu.

Doposiaľ bolo pre mňa tehotenstvo najmä fyzickou záležitosťou. Iste, dostavili sa aj emócie, a celkom silné, no aj počiatočnú neistotu a strach počas tých pár dní od dvoch čiarok na tehotenskom teste po prvý ultrazvuk, aj nečakaný pobyt v nemocnici vždy rýchlo prehlušil zenový pokoj. Pokračovať v čítaní: “Tehotná dňom i nocou”

Cítiť sa lepšie

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA LALA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. novembra 2018.

Moja teta bola Avon lady. Zásadnou súčasťou môjho detstva a hier, čo k nemu patrili, teda boli vzorky rúžov, voňaviek a dôkladné listovanie každého nového katalógu. V rodinných kúpeľniach sa nám kopili krémy, sprchové gély, peny do kúpeľa, ešte stále si viem vybaviť chemicky jahodovú vôňu detskej série kozmetiky. Všetko sme mali z Avonu, dokonca aj pršiplášte (na ktoré dodnes nedáme dopustiť).

Neskôr moje vnímanie kozmetického sveta (a najmä vzhľadu žien, čo si budeme hovoriť) doplnilo čítanie Evy a Emmy (áno, bola to dlhá cesta k feminizmu) nasledované objavovaním iných značiek kozmetiky. Bavili ma laky na nechty, rúže som síce nakupovala tiež, tie sa mi však vždy rýchlo zunovali. Bez maskary som nikdy z domu nevyšla, ale skutočne namaľovaná (mejkap, púder a všetky tie postupy a serepetičky okolo) som sa vždy cítila zvláštne. Pokračovať v čítaní: “Cítiť sa lepšie”

Správa o láske

napísala JANA H. HOFFSTÄDTER
ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. októbra 2017.

Milý Edo,

poklad, dnes nebudem písať o politike a stave sveta ako naposledy, hoci sa dnes v Česku, (áno, aj v tvojom rodnom Brne) dejú veľké veci, a nie sú veru veľmi radostné.

Dnes Ti píšem správu o láske. Neviem, kedy a či ju budeš čítať, pre každý prípad Ti ju tu odložím.

Keď kráčam dvakrát do týždňa okolo Prezidentskej záhrady do práce, vidím Ťa, ako sa hráš so spolužiakmi. Beháte, vykrikujete, smejete sa, alebo naopak, práve riešite niečo vážne. Pokračovať v čítaní: “Správa o láske”

Kde domov môj?

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. apríla 2017.

Najbližší ľudia sa mi vždy spájali s priestorom – ich domovom. Prázdniny u babky sú klasika. Rodinné oslavy sa vždy konali u niekoho doma. A kým nás rodičia vedeli ponúknuť pudingom s piškótami, s kamarátkami sme sa väčšinou hrávali, neskôr už viac chichotali a občas aj prespávali v našich detských izbách. Nech si spomeniem na kohokoľvek z detstva, vždy sa mi vybaví pohľad na topánky u nich v chodbe, bundu s odtrhnutým uškom skĺzavajúcu z preplneného vešiaka, svetlo v kuchyni, večné hľadanie dostatočne pohodlnej a zároveň slušnej sediacej polohy na cudzom gauči.
Pokračovať v čítaní: “Kde domov môj?”