O kozmetike a iných procedúrach

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. júla 2019.

Lačíky, procedúrky, ombré, nechty na Rihannu, masáž lávovými kameňmi, ultrazvuková špachtlička, vláskovanie obočia, kompletka a iné prazvláštne slovíčka, ktorými praskajú rôzne zľavové portály. Keď sa konečne po dlhšom čase doslova dokopem k nejakému skrášľujúcemu zákroku, zrazu príde toto: na svete pribudnú ďalšie hybridné procedúry a ja sa v tom len strácam. Nie je to vekom, je to čistou ignoranciou. Slová wellness, wellbeing či body and mind vo mne vyvolávajú zmiešané pocity tlaku na dokonalosť, ktoré zakončím vizualizáciou opálenej ženy s dlhými lesklými vlasmi v bielom oblečku z organickej bavlny, ktorá sa na mňa usmieva snehobielymi zubami. Pokračovať v čítaní: „O kozmetike a iných procedúrach“

Ako sa má vaše panvové dno?

napísala VERONIKA PIZANO
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. mája 2019.

Vždy, keď vidím trampolínu, spomeniem si na roadtrip do pobaltských krajín, ktorý sme s manželom absolvovali ešte pred narodením našich detí. V lotyšskej Rige sme sa v jednom parku vrhli na trampolíny a skákali ako malé deti. Vtedy som ani netušila, že mám nejaké panvové dno. Lebo fungovalo bez problémov. Po troch tehotenstvách a dvoch vaginálnych pôrodoch sťahujem panvové dno už len pri pohľade na trampolínu a vyliezť na ňu si veru ani netrúfam.

Keď už som sa začala o svoje panvové dno zaujímať a starať, zistila som, že je to pomerne fascinujúci komplex svalov. Pokračovať v čítaní: „Ako sa má vaše panvové dno?“

Zo života s pomocnými kolesami

napísala LUCIANA
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. mája 2019.

Som žena. Vraj atraktívna, inteligentná s nádherným úsmevom. Mám však jednu maličkú odchýlku od ženy „bežnej“. Vyše 20 rokov sa pohybujem na svojom štvorkolesovom tátošovi, ktorý mi nahrádza nohy. Kamoším sa s jednou veľmi vzácnou chorobou, ktorá sa volá svalová dystrofia. Ako dieťa som navštevovala klasickú základnú školu s deťmi bez hendikepu, a tak som si ten svoj nijak zvlášť neuvedomovala. Pravda, boli isté obmedzenia, napríklad že som mala voľnú hodinu cez telesnú, prípadne cez chémiu, ktorá sa učila v učebniach na poschodí, a tak som to brala skôr ako devízu.

Až oveľa neskôr som si začala uvedomovať všetky bariéry, s ktorými sa stretávam dodnes. Pokračovať v čítaní: „Zo života s pomocnými kolesami“

O hľadaní tej pravej (kamarátky)

napísala VERONIKA PIZANO
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. apríla 2019.

Ovplyvnená americkými seriálmi a filmami som väčšinu tínedžerských rokov žila v predstave, že každé dievča by malo mať svoju najlepšiu kamošku, ideálne aj dve až tri. Mať svoju nerozlučnú skupinu, s ktorou by som sa delila o všetky útrapy, strasti, zamilovanosti. Keďže som však najlepšiu kamarátku v takom zmysle nemala, neraz som si hovorila, či som v tomto vôbec normálna, a pridávala som si tak ďalšiu neistotu už k tomu tradičnému množstvu pochybností, ktorými si tínedžerka prechádza.

Rodina, odtiaľ-potiaľ
V detstve som sa často utiekala k svojim sesterniciam a bratrancom, bola som hrdá na to, že máme veľkú rodinu, keďže moja mama má deväť súrodencov. Pokračovať v čítaní: „O hľadaní tej pravej (kamarátky)“

S extrémistami za jedným stolom, nad nedeľnou polievkou

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. marca 2019.

Tie čísla si vygúglite behom pár sekúnd. Popularita extrémistických hnutí u mladých, bujnenie konšpirácií u staršej generácie, prekvapivé množstvo hejtu, ktoré sú schopné na internetoch vypľuť matky… Tieto štatistiky však nie sú len čísla, ale konkrétni ľudia. A vždy keď priznám, že takých mám aj vo svojom najbližšom okolí, v rodine, príde jedna reakcia: „Aj ja.“ Áno, sú to konkrétni rodičia, súrodenci či iní blízki, ktorí sú nám náhle, ehm, takí vzdialení. Z ich úst, facebookových profilov či hlasovacích lístkov sa rinie záplava nenávisti. Pokrivené fakty, konšpirácie, zraňujúce stereotypy a extrémne riešenia. Sama sa cítim bezradná v tom, ako v sebe spracovať zhrozenie, ktoré to vo mne vyvoláva, a ako s nenávistnými prejavmi ľudí, na ktorých mi záleží, naložiť.  Pokračovať v čítaní: „S extrémistami za jedným stolom, nad nedeľnou polievkou“

Najkrajšie obdobie v živote ženy?

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. marca 2019.

Tehotenstvo nie je choroba, ale môžem vám povedať, že dobre sa teda necítim. Aj práve teraz – dnes nie je dobrý deň, nebol ani včera, naposledy možno pred týždňom ma nič nebolelo, neťahalo, vládala som, mohla som sa bez problémov najesť, dalo sa zabudnúť na to, že som tehotná, a myslieť na niečo iné.

Čakala som, že po miliónoch rokov evolúcie to bude jeden perfektne vyladený bezproblémový proces, pri-ro-dze-ný pre ženské telo, no realita ma celkom zaskočila. Na jednej strane je aj pre mňa nesmierne fascinujúce, na úrovni zázraku, že z dvoch mikroskopicky malých buniek sa v mojom tele formuje nový samostatný život, teším sa, že je toho schopné a zvláda to. Pokračovať v čítaní: „Najkrajšie obdobie v živote ženy?“

O ránach a zime

napísala ALENA SABUCHOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. februára 2019.

Zobudilo ma tatranské slnko a ja som bosá dokorán otvorila balkón, až ma striaslo od chladu, ktorý mi nechcel ublížiť, naopak, oznamoval mi, že naozajstných vecí sa netreba báť, hoci nie sú vždy príjemné.

Z komínov sa dymilo a ľudia utekali na električky, kĺzali sa cestou dolu kopcom, ponáhľali sa do škôl a škôlok, alebo opatrne stúpali na vŕzgajúci naozajstný sneh, ktorý sa nesmie soliť, ako mi vysvetľoval pán cestou na Štrbské pleso.

Bolo to slnko, čo sa odráža od stien a vracia nás späť do detstva, keď ubrzdiť na sánkach a nemať mokré nohy bol najväčší problém, aký sme so zimou mali. Pokračovať v čítaní: „O ránach a zime“

Sexuálna revolúcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. novembra 2018.

Mohlo by sa zdať, že sex už nie je žiadne tabu. Obklopuje nás neustále, či chceme, alebo nie. No len preto, že nám ho ponúka náhodná reklama a do pár sekúnd si vieme vygoogliť akýkoľvek kink, neznamená to, že máme k sexu bližšie. Paradoxne väčšine z nás stále chýba množstvo zásadných informácií pre to, aby sme mohli robiť naozaj informované rozhodnutia, či už ide o naše zdravie, alebo pôžitok. Nájsť a vyjadrovať svoju autentickú sexualitu nie je len tak. Rozpletať tie kultúrne a výchovné nánosy, (historicky podmienenú) neznalosť vlastnej anatómie, nedostatok sebavedomia či traumatické skúsenosti je nikdy sa nekončiaca práca. Sú to také malé súkromné revolúcie, keď pre seba objavujeme ten najlepší spôsob, ako dosiahnuť orgazmus, alebo, naopak, zisťujeme, že ho k naplnenému sexuálnemu životu nevyhnutne nepotrebujeme. Jedenásť žien nám odpovedalo na otázku, čo zmenilo ich prežívanie vlastnej sexuality. Pokračovať v čítaní: „Sexuálna revolúcia“

Mama chodí do práce

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. novembra 2018.

Púšťam sa na neznáme územie. Jediné, čo mám, je nejasná detská spomienky, ako plačem v jasliach. Plakala som však ešte aj na začiatku školského roka v tretej triede, takže neviem, nakoľko je to relevantné a svedčiace o psychickej ujme dieťaťa z jeho odloženia.

Potom je tu už len predstava toho, aké to asi musí byť náročné. Porodiť dieťa. Vychovávať ho. Byť s ním doma. Zažívať izoláciu. Nespať. Nemať peniaze. Vrátiť sa do práce alebo si hľadať novú. Frustrácia. Viac už s dieťaťom nebyť doma. Stres. Zodpovednosť. Vlastné potreby. Potreby všetkých naokolo. Dedlajny. Krik. Krupicová kaša a excelovské tabuľky. Očko na pančuche.

No po tom, ako som sa na návrat k pracovnému životu spýtala priamo matiek, sa k mojej predstave pridalo aj presvedčenie, že sa to nejako predsa len dá zvládnuť. Pokračovať v čítaní: „Mama chodí do práce“

Kto verí poverám?

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. septembra 2018.

Viem o tom málo. Ale keď som vedela ešte menej ako dnes a téma poverčivosti sa mi povaľovala v myšlienkach, došla som k ráznemu odsúdeniu a výsmechu – ľudí, kultúry, tradícií. Dnes už predsa máme bohaté vedecké poznatky, dostupné vzdelanie, zdravotníctvo, možnosť výberu profesijného smerovania, môžeme viesť dobrý život bez toho, aby sme sa museli spoliehať na priazeň nadprirodzených síl a chrániť sa pred ich vrtochmi. Dodržiavanie rituálov sa zdá byť spiatočnícke, obmedzujúce, ba môže byť dokonca škodlivé. Sme predsa inteligentné bytosti žijúce vo veku pokroku, môžeme sa spoľahnúť na technológie, všetko sa dá vyriešiť logikou, chce to chladnú hlavu, analytické uvažovanie. Rácio, rácio!

Ako som tak v myšlienkach hubila prekonané prejavy zastaraného prístupu, života predkov, postupne mizli aj rozprávky, folklór, magický realizmus, preč bolo deväť chodov štedrej večere. Pokračovať v čítaní: „Kto verí poverám?“