Sexuálna revolúcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. novembra 2018.

Mohlo by sa zdať, že sex už nie je žiadne tabu. Obklopuje nás neustále, či chceme, alebo nie. No len preto, že nám ho ponúka náhodná reklama a do pár sekúnd si vieme vygoogliť akýkoľvek kink, neznamená to, že máme k sexu bližšie. Paradoxne väčšine z nás stále chýba množstvo zásadných informácií pre to, aby sme mohli robiť naozaj informované rozhodnutia, či už ide o naše zdravie, alebo pôžitok. Nájsť a vyjadrovať svoju autentickú sexualitu nie je len tak. Rozpletať tie kultúrne a výchovné nánosy, (historicky podmienenú) neznalosť vlastnej anatómie, nedostatok sebavedomia či traumatické skúsenosti je nikdy sa nekončiaca práca. Sú to také malé súkromné revolúcie, keď pre seba objavujeme ten najlepší spôsob, ako dosiahnuť orgazmus, alebo, naopak, zisťujeme, že ho k naplnenému sexuálnemu životu nevyhnutne nepotrebujeme. Jedenásť žien nám odpovedalo na otázku, čo zmenilo ich prežívanie vlastnej sexuality. Neprinášajú žiadny zaručený návod, no rozhodne ponúkajú dostatok inšpirácie.

Čo najviac zmenilo tvoj vzťah k sexu?

„Moja sexuálna orientácia. Prijať ju a pripustiť si, že nepatrím k veľkej heterosexuálnej väčšine, bolo výraznou zmenou v mojom živote. Detto skutočnosť, že už sa nechcem pretvarovať len preto, aby všeobecná väčšina bola spokojná a šťastná. Prestať o niečom len snívať a začať to skutočne žiť a prežívať so všetkým, čo k tomu patrí.“
Lucia (31)

„Z množstva podnetov a osôb vyberiem iba jeden moment, ktorý sa dotkol mojej sex-psyché, hoci na ňom zdanlivo nie je nič sexuálne. Dlho som mala problémy s menštruačným cyklom – raz mi odišiel až na celý rok. Doktorka ma posunula ku kolegyni s diagnózou polycystické vaječníky – čo mi nikdy nepovedala, ani neobjasnila, no nič sa nevyriešilo. Nejako som ale na dlhší čas vypadla aj z cyklu preventívnych prehliadok a prestala stresovať ohľadne ich funkčnosti a viac-menej som v poriadku, back on track. Až prišlo na návštevu novej gynekologičky, ktorá mi dala pre mňa najväčší kompliment v zmysle, že tá diagnóza neplatí a mám krásne vaječníky bez cýst. Z mojej strany nie je žiadna ambícia využiť ich reprodukčný potenciál, no vedomie, že je všetko v poriadku, mi urobilo väčšiu radosť než dobrý milenec, luxusná sexhračka či novoobjavený kinky stuff.“
Miroslava (27)

„To, že som si vekom a skúsenosťami uvedomila, kto som a čo chcem, sa v mojom živote premietlo aj do spálne a oveľa viac si to užívam, nebojím sa byť sebecká a vypýtať si, na čo mám chuť. Tiež k tomu asi prispelo aj vystriedanie viacerých sexuálnych partnerov (hopla).“
Katarína (28)

„Terajší partner. Nesmierne. Od mlada si so sebou nesiem hneď niekoľko tráum spojených so sexom. V prvom rade som bola vychovávaná v značne puritánskom prostredí, kde vládlo presvedčenie, že sex je hriech. Sex bol vždy niečo špinavé, zlé, nepatričné. Dlho som si neuvedomovala, ako veľmi ma to ovplyvnilo. Na cirkevnej škole nám stále opakovali, že nielen sex je hriech, ale tiež sexualita ako taká. Dodnes si pamätám, ako som sa s katechétkou hádala o tom, že masturbácia nie je hriech, a mame na prechádzke v parku ako 14-ročná hovorila, že neverím, že sex z lásky môže byť niečím zlým.
Prvý styk som ale nakoniec mala s niekým, s kým som ho mať (podľa mamy) nesmela a nemala, a pripojila sa ďalšia trauma. Navyše ma kňaz ako 16-ročnú, vydesenú a neistú, či to bol dobrý krok, tak zvozil, že som vybehla plačúc zo spovedelnice a už som sa tam nevrátila.

K tomu nikdy sa nekončiaci strach z nechceného otehotnenia – že si pokazím život, že nedoštudujem, že budem na okraji spoločnosti. V sexe som od začiatku bola vydesená a nesebavedomá. Prvému dlhodobému partnerovi som dovoľovala skúšať aj veci, ktoré mi boli extrémne nepríjemné, ako napríklad anál. Navyše o ňom v ženských časopisoch písali, že je to predsa super, v porne bol bežne prítomný a ja som sa bála, že som divná, keď je mi to odporné a bolestivé. Dodnes sa trocha hnevám, že ma do toho tlačil. Ku koncu nášho vzťahu som sex odbavovala čo najrýchlejšie, aj keď bol napriek dlhým spoločným rokom frekventovaný. O uspokojení – fyzickom či duševnom – sa však už veľmi dlho nedalo hovoriť.

Pri novom partnerovi som odrazu zistila, že sa nemusíme naháňať za orgazmami. Že nemusí byť zakaždým uspokojený jeden aj druhý. Že sa nám nemusí páčiť presne to isté a že je to v poriadku a vieme sa o tom rozprávať a zdieľať to. A že aj ja môžem byť tá uspokojená a navyše rôznymi spôsobmi (shocking! 🙂 a že najmä nemusím nič predstierať. A že keď niekedy nemám chuť, tak to vôbec neprekáža a nič sa nedeje, a rovnako to platí aj o ňom. A že zároveň ale nemusíme predstierať, že tú chuť máme, a ten druhý zase nemusí predstierať, že ju nemá. Zistila som, že sex je krásna vec a najmä plná nových vecí. Stále zisťujem, kde mám svoje hranice, čo je tvorené mojimi predsudkami, mojou výchovou a čo už naopak som naozaj ja a kam už ísť nechcem a prečo. Sex je vlastne nakoniec pre mňa o objavovaní samej seba. Ale veľmi ma aj dnes hnevá, ako môže kresťanstvo deformovať ľudskú sexualitu, lebo dodnes mi ostáva istý podvedomý pocit viny a len veľmi ťažko sa ho zbavuje.

PS: Ale antikoncepcia mi znížila chuť. Alebo je to pribúdajúci vek? :)“
anonymná respondentka (26)

„Vôbec to neriešiť. Mám pocit, že keď som nešpekulovala, príliš nepremýšľala nad tým, či je to správne takto alebo inak, a keď som to nechala tak, prirodzene, o to intenzívnejšie zážitky sama so sebou či s partnerom som prežívala. A áno, klišé, ale láska a rešpekt sú esenciou toho všetkého, pre mňa určite.“
Karin (31)

„Doma sme sa o sexe vôbec nerozprávali. Na základnej škole asi pred 13 rokmi sme na jednej hodine navliekali kondóm na banán a počúvali o AIDS a iných chorobách. Prevencia. Chlapci zvlášť, dievčatá zvlášť. Nič mi to nedalo. Nahotiny v telke neskoro večer, keď som bola ako dieťa sama doma, prvá masturbácia, keď som zisťovala, čo ma vzrušuje a čo vôbec – aj to malo vplyv na moju sexualitu. Môj vzťah k sexu poznačil prvý sex. Nepripadalo mi to ako niečo úžasné, ale tešila som sa, že to mám za sebou. Až časom, keď sme s priateľom spoznali svoje predstavy, začala som si sex vo dvojici viac užívať. Môj vzťah k sexu, sebaspoznávanie a rozvíjanie fantázie ovplyvnili aj iní partneri a ich rôznorodé zaobchádzanie. Filmy tiež ovplyvnili môj postoj k sexu a posmelili ma v rozprávaní o sexe a mojich potrebách otvorenejšie. Väčšinou to boli scény/postavy z artových/klubových filmov. Osožné mi boli moje priateľky, vo všeobecnosti ľudia v mojom okolí, ktorí sa o sexe rozprávajú otvorene. K tomu aj množstvo článkov a videí na internete, ktoré som vyhľadávala/vyhľadávam pre vlastný záujem a potreby. Sama od seba ale o vlastnom sexe alebo posteľných hrách hocikomu nerozprávam. Je to pre mňa intímna téma.“
anonymná respondentka (27)

„Môj partner.“
anonymná respondentka (30)

„Dospievanie, sebavedomie a akceptácia vlastného tela či vlastných fantázií. Užívať si sex bez toho, aby som riešila, kde mi trčí nejaký špek, ako vyzerám, a uvedomenie si, že aj ja mám nárok povedať, po čom túžim, to všetko prinieslo do môjho sexuálneho života úplne nový rozmer. Sex sa takto pre mňa stal kreatívnou a hravou formou, ako sa môžu dvaja rovnocenní ľudia navzájom zblížiť a zdieľať intimitu bez ostychu.“
anonymná respondentka (33)

„Zatiaľ bol najväčší objav orgazmus. Objav preto, lebo som ho zažila prvýkrát až po piatich rokoch, odkedy som začala byť sexuálne aktívna, a prišiel až so siedmym partnerom. Prvýkrát to súviselo aj so skúsenosťou partnera, ktorý vedel, ako na to. Dovtedy som myslela, že len muž sa môže uspokojiť počas milovania, a seba som brala, ako keby bolo na mne niečo nefunkčné, že niečo tu chýba, resp. ani som nevedela, o čo vlastne prichádzam. A ako ma to zmenilo pre ďalšie prežívanie sexuality, je jednoznačne pocit, že treba hľadať, že si treba svoje telo viacej všímať, vedieť, ako funguje, a usmerniť tak aj partnera. Pocit sexuálneho uspokojenia mi umožnil viacej sa vidieť rovnocenne, nielen s partnerom, ale aj vo všeobecnosti s ostatnými ľuďmi.“
anonymná respondentka (27)

„Som žena, ktorá sa viac (celkovo) ľuďom otvára, až keď ich dobre spozná, a tak to bolo pre mňa aj v sexe a objavovaní mojej vlastnej sexuality. Takže prvý dlhoročný vzťah veľmi pomohol tomu, aby som ju začala objavovať. Ale úplne najviac mi v tom (paradoxne) pomohol jeden veľmi krátky románik, v ktorom mi bolo odovzdané viac ako v predchádzajúcom štvorročnom vzťahu. Samotná moja otvorenosť ma prekvapila, ale vôbec som sa jej nebála. Nejako som tomu celému dôverovala a aj keď sa to rýchlo skončilo, mala som z toho skvelý pocit. Ten partner mi dal taký úžasný pocit zo seba, že sa to prejavilo na mojej celkovej psychike a ovplyvnilo to môj pohľad na samú seba nielen z pohľadu sexuality. Ten pocit mi zostal dodnes (medzitým prešlo 10 rokov).“
anonymná respondentka (39)

„Veľmi dlho mi trvalo (celé roky), kým som samu seba presvedčila, že jediné, čo sex, ktorý mám, môže zlepšiť (a zlepšuje), je otvorená komunikácia s mojím sexuálnym partnerom. Veľmi citlivé, čo najpresnejšie a hlavne neodkladané rozprávanie. O detailoch spôsobu dotykov, o orgazme, antikoncepcii, menštruácii, náladách, tme a svetle, oblečení a vyzlečení, vôni a pachoch a o tom, že niekedy chcem taký sex a niekedy iný a niekedy žiaden a miesto toho len nehu. A ešte o minulých sexuálnych „zážitkoch“. Nezabudnúť však, pravdaže, počúvať a rešpektovať aj partnerove podnety na vzrušenie a jeho rôzne chcenia. Jeho chcenie má rovnakú dôležitosť ako to moje. Niekedy to rozprávanie vôbec nejde, lebo je to najintímnejšia vec, ale nútim sa k nemu, lebo nerozprávať sa s partnerom o sexe je koniec dobrého sexuálneho života. A keď sa to všetko odblokuje, porozprávanie prebehne alebo sa pravidelne aktualizuje a s partnerom sa zladím, tak sa otvoria dvere do najlepšieho sexu života. No a ešte láska, pravdaže.“
Hana (31)

2 myšlienky na “Sexuálna revolúcia

  1. Dík za tieto články ! Čítam všetko, aj keď bez komentárov –
    Tentokrát sa až moc stotožňujem s ,,anonymnou respondentkou” a traumami z čias základnej cirkevnej školy. Zažila som to isté. Neskutočné, ako to dokáže ovplyvniť sexuálny život, a ako moc sa musíte snažiť dostať z hlavy ( z podvedomia ) von to, čo vam bolo tak intenzívne vtĺkané . /// veľmi (naivne) dúfam, že sa to už nedeje v takej veľkej a intenzívnej miere, alebo že sa dnešná mládež vie lepšie ,,brániť” proti týmto radikalnym myšlienkam, než my ( aj vďaka internetu a prístupu k rôznym informáciám a názorom ) . Niekedy mám chuť napísať list na moju základku, a dať im malý feedback.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.