Sisterhood

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala EVA POLAKOVIČOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. októbra 2022.

Sisterhood – noun, a strong feeling of friendship and support among women who are involved in action to improve women’s rights.

(z angl. def. silný pocit priateľstva a podpory medzi ženami, ktoré sa aktívne zapájajú do zlepšovania v oblasti ženských práv)

Pokračovať v čítaní: „Sisterhood“

Komu slúži moja práca

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. septembra 2022.

Počúvam Luciu Molnár Satinskú ako rozvážne s Barborou Marekovou uvažuje nad slovenčinou, ktorá ráta s pestrosťou a komplexnosťou našich životov. Moderátorka nadšene reaguje na mimovoľný návrh jazykovedkyne používať namiesto oxymoronu materská dovolenka pojem materská služba. Toto slovné spojenie mi uviazne v mysli na niekoľko nasledujúcich dní.

Pokračovať v čítaní: „Komu slúži moja práca“

(Späť) do školy

napísala EVA MESZÁROSOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. septembra 2022.

Na prvý školský deň mojej dcéry ma nikto nepripravil. Lepšie povedané, nikto ma nepripravil na tú mieru stresu, ktorý mi spôsobí.

V ťažko ovládateľnej panike vstávam prakticky v noci, aspoň tak sa mi to javí po našom prázdninovom režime. Dcéra, naopak, je absolútne nadšená, konečne prišiel deň, na ktorý sa tešila celé leto. Na zápise jej povedali, že bude musieť prísť vždy o ôsmej. Keďže do škôlky sme chodievali až na deviatu, dcéra celé leto očami hypnotizovala hodiny v detskej izbe a pýtala sa nás, či to určite stihneme. Či ju budeme musieť budiť – alebo možno ona nás? Vyvrcholilo to jej rozhodnutím ostrihať si vlasy úplne nakrátko (tak ako má Líza z knihy Mimi a Líza), pretože vraj nechce ráno strácať čas zbytočným česaním sa. Je jej vraj jedno, ako bude vyzerať, hlavne, že stihne školu. Tento počin absolútnej oddanosti voči inštitúcii, ktorá vo mne nemohla vzbudzovať väčšie pochybnosti, ma dojal a vydesil zároveň. 

Pokračovať v čítaní: „(Späť) do školy“

Koniec kalerábovej sezóny

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. mája 2022

Uteč, keď ťa chce zneistiť. Keď on hovorí tebe, ako sa cítiš. Hoci ani ty presne nevieš ako. Alebo keď ti z fleku vytkne, že si pribrala (aj keby hej, no a čo). Nedopraj mu podlo získanú psychologickú prevahu. 

Ukonči účasť v jednostrannej konverzácii, keď rozpráva iba o sebe, svojich vplyvných známostiach, svojom rozhľade siahajúcom ďaleko za hranice mesta, okresu, krajiny, abstraktných horizontov. Aj keď si možno dobrá poslucháčka, on nie je predmet tvojej seminárky.

Uštedri mu zdvihnuté obočie (obe) a nezdvorilé ironické ďakujem, keď ti hovorí, že nie si ako ostatné. Pretože si neváži iné ženy, nemá spracované minulé traumy, alebo iba jednoducho trepe. Existujú lepšie komplimenty, ktoré priamo pomenúvajú tvoje kvality.

Zastav ho, keď ťa porovnáva so svojimi bývalými alebo súčasnými. Nebuď nedobrovoľná účastníčka trápneho wannabe komparatívneho sociologického experimentu.

Pokračovať v čítaní: „Koniec kalerábovej sezóny“

Za lepšiu menštruáciu

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. apríla 2022

Vraj sa treba napojiť na svoju ženskú energiu. Tancovať, maľovať, klásť na telo (a vkladať si doň!) kryštály. Byliny orálne aj vaginálne. Prospešné má byť aj nosenie dlhých sukní, ktoré naše dolné energie prepájajú so Zemou. 

O viac či menej pochybné teórie a návody nie je núdza, všetky ale tak trochu vychádzajú z princípu, že jednoducho treba oslobodiť svoju vnútornú bohyňu. Vždy keď na mňa na internetoch vyskočí nejaká joni koučka, myslím na všetky ženy, ktoré zápasia s endometriózou, so syndrómom polycystických vaječníkov, s poruchami príjmu potravy alebo s iným problémom, ktorý ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu. Keby tak len vedeli, že stačí pár minút brušného tanca naboso!

Pokračovať v čítaní: „Za lepšiu menštruáciu“

Volanie z lesa

napísala ZUZANA WEBEROVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. marca 2022

Uvažovali sme, že by mohol ísť so mnou. Aspoň na pár dní. Nakoniec to však nešlo pre prácu. Nabalil mi svoju powerbanku, niečo ako švajčiarsky nožík, ešte mi stihol aj nakúpiť baterky do čeloviek. Prišiel mi to odovzdať pred dom v respirátore, lebo sa dozvedel, že niekto, s kým bol pred pár dňami, je asi pozitívny. Podával mi škatuľu. Ak nás niekto videl z diaľky, musel si myslieť, že sme po rozchode a ako vo filme mi prišiel vrátiť moje veci. Nezodpovedne som sa nahla, že ho aspoň rýchlo objímem, ale ustúpil. Tak som stála na parkovisku a rozrevala sa, lebo som už dva dni myslela na to, že aktivisti na hraniciach v lese nachádzajú mŕtvych ľudí, a ja som sa pre posraný vírus nemohla ani rozlúčiť s frajerom, kým tam odcestujem.
Pár dní predtým, 17. novembra, ma bol hodiť domov a pred poslednou odbočkou strhol volant a zamieril ku Kauflandu, lebo sme vraj na niečo zabudli. Blahosklonne som mu pripomenula, že je sviatok a hocičo zabudol, dnes sa k tomu nedostane. Na parkovisku vystúpil a povedal, že sme zabudli na moju kondičnú jazdu, o ktorú som ho prosila. Roky som nešoférovala, len pred pár týždňami som zase začala. Automat som neriadila nikdy. Teraz sme na jednom mali prejsť dvakrát deväťsto kilometrov a šoférka v zálohe som mala byť ja. A tak som si robila kolečká na prázdnom parkovisku, kde na mňa čumel len týpek v zásahovom vozidle. 

Pokračovať v čítaní: „Volanie z lesa“

To najlepšie z Kurníka 2021

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. decembra 2021.

Dnes teda, na záver ďalšieho intenzívneho ročníka, prinášame náš redakčný výber textov, ktoré sme publikovali v roku 2021. Každé jedno vydanie je pre nás malý zázrak a dnes sa s vami delíme len o výsek z toho, čo za uplynulých dvanásť mesiacov výnimočne pohlo nami osobne. Objavte alebo si s nami pripomeňte slová, ktorých význam presahuje čísla a kliknutia. Opatrujte sa a uvidíme sa v novom roku!

Pokračovať v čítaní: „To najlepšie z Kurníka 2021“

Čo robíme matkám

napísala ZUZANA SOTÁKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. októbra 2021.

Odpila som si z druhého piva. Ožila som. Veľké mesto. Nie Slovensko. Nikto ma nesúdi pohľadom. Aké oslobodzujúce. Jasné, veď dieťa nie je pri mne. Čo by súdili. No nesúdia, ani keď je so mnou na pive. Fasa. Mám pocit, že mi mozog konečne funguje. Nie litre kávy. Nie zelený čajíček. Nie päť pohárov filtrovanej vody. EEE, pivo. Jediné, čo mi dnes nabudilo mozog a prebralo ma po celodennej šichte s dieťaťom, so starostlivosťou o domácnosť a s prácou. V ušiach mám vypeckovaný playlist z Tarantinových filmov. Pif-pif-pif, odstreľujem jednu úlohu za druhou. Článok za dve hoďky, done! Pár eventov, príspevky na FB, desiatky mailov, pif-pif-pif. Strieľam ich ako ruže na kolotočoch. Vyniesť smeti, roztrhnuté vrecko pred výťahom, rukami zhŕňam pokakané plienky a zhnité hrušky, check. Poliať kvety, vyprať, vyvesiť, zložiť suché, vymeniť voňačku v hajzli, doplniť plienky v prebaľovacom kútiku, vygoogliť a uvariť tri druhy baby jedla, navariť sebe, nestihnúť to zjesť, upratať chladničku, vyčistiť sajrat z kuchynského odtoku, pozbierať kocky zo zeme, poláskať robotický vysávač a postarať sa o neho viac ako on o podlahy… Pif-pif-pif. Snívať, ale nezažívať. Čítať knihu, vyšívať, presádzať, písať knihu, tancovať v klube, kukať film v kine, milovať sa do rána. Túžiť, zabudnúť. Odpisovať rodičom, odpisovať svokrovcom, odpovedať na otázky, žiadne o sebe nedostať. Byť a nebyť. Matka, nie žena. Dcéra, nie dospelá.

Pokračovať v čítaní: „Čo robíme matkám“

V zajatí hnevu

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala ZUZANA ŠEBELOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. júna 2021.

„Hnev a jazyk drž na uzde.“ 
slovenské príslovie

Trieskam dverami a rýchlo zbehnem po schodoch, ledva triafam kľúč do zámku od bráničky, zaplesnem ju za sebou, ale nechám odomknuté. Neviem, kam idem. Automaticky sa napojím na zvyčajnú trasu, kadiaľ chodíme s dcérou každé ráno do škôlky. Tvár mi horí v hneve, som úplne červená od revu. Mám nutkanie niekomu zavolať, ale neurobím to, neviem ani, čo by som povedala. Je to stále to isté dokola. Tento druh manželských konfliktov, ktoré ma dokážu takto rozhodiť, má zväčša rovnakú schému, je to veľmi predvídateľné. Naučiť sa napätú situáciu zvrátiť a nenechať zájsť do extrému mi ešte stále (evidentne) nejde. Jednou z vecí, ktoré som sa snažila si osvojiť, je odísť z tej situácie (to šlo) v správny moment (tam mám značné medzery). 

Pokračovať v čítaní: „V zajatí hnevu“

Akú chcem počúvať raperku

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. februára 2021.

Chcem, aby mala najtučnejšie reťaze, najrýchlejšie fáro. Nevieš, či sa viac leskne jeho kapota alebo hrude komparzistov vlniacich sa okolo. Zároveň chcem, aby sa vykašľala na ligotavé rekvizity, bola suverénna bez všetkých tých žánrových klišé. 

Chcem, aby bola nasratá. Chcem tiež, aby ti ukázala feminizmus s priateľskou tvárou. Chcem, aby sa nebála nálepky man-haterka. Chcem, aby ti vysvetlila, že ten hejt nie je namierený voči mužom, ale podmienkam, ktoré sme si tu vytvorili spoločne. Že to ubližuje aj tebe.
A že stačilo. 

Pokračovať v čítaní: „Akú chcem počúvať raperku“

Mať či nemať

napísala MARTA KRÁLIKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. novembra 2020.

Vždy ma udivovala samozrejmosť, s akou ľudia hovoria o tom, že chcú mať deti. S akou sa pýtajú, „kedy to už plánujete“ a „kedy bude ďalšie“.

A to napriek tomu, že som z veľkej rodiny, čo znamenalo zaručenú srandu, ale aj podporu. Keď staršie sestry mali prvé deti, všetci sme sa tešili. Veď áno, dieťa je darom do života a obohatením rodiny.

A tiež napriek tomu, že som len párkrát zacítila necitlivosť otázok, o ktorých tak veľa žien vie svoje. Aj skryté očakávania a narážky však vedia pekne rozhojdať vnútorné (ne)istoty.

Pokračovať v čítaní: „Mať či nemať“

Rande vo fitku

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala DOROTA HOŠOVSKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. septembra 2020.

Hneď na začiatku uvediem na pravú mieru svoj vzťah ku všetkým druhom aeróbnych cvičení v uzavretom priestore plnom rôznych prístrojov. Naozaj, ale naozaj nemám rada fitnescentrá a telocvične. Neviem, ako hlboko môžem siahnuť do svojej minulosti a podložiť tento stav čímkoľvek racionálnym, no ako malá som chodila na gymnastiku. Tam sa to zrejme začalo. Desilo ma viacero vecí – krik v telocvični, presnosť bez akejkoľvek odchýlky, jastrabie pohľady trénerky (dodnes mám pred očami jej zdvihnutý pevný ukazovák), napnuté telo, kŕdeľ dievčat zoradených podľa výšky, kategorizácia fyzických schopností a predovšetkým predvádzanie výkonu. Nič pre mňa. 

Pokračovať v čítaní: „Rande vo fitku“