Narodeniny

napísala SOŇA GREGOROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. mája 2023.

Budúci týždeň spoločne s vami oslávime skutočnosť, že tento newsletter vám posielame už sedem rokov, a je to snáď prvá oslava v živote, na ktorú sa úprimne teším a pri ktorej vidím zmysel. 

Jasné, bývajú súkromné momenty zahrievajúce srdiečko, výročia, narodeniny, úspechy, keď sa človeku chce zvolať radostné juj!, no ich oficiálne oslavy mi prinášajú skôr stres a miesto okázalosti viac preferujem uspokojivý pocit z každodennosti, vedomie, že (nám) to jednoducho funguje.

Teraz sa však blíži naozaj výnimočná chvíľa – prvýkrát sa stretneme inde ako v online priestore, čo je oslava sama osebe. Predstavujem si, ako spokojne (!) sedím kdesi v kúte, vidím tváre našich autoriek, čitateliek i čitateľov (!), zachytávam útržky rozhovorov, vnímam rozpačité aj príjemné momenty nášho spoločného večera. 

Pokračovať v čítaní: “Narodeniny”

O vlasoch a premenách

napísala SIMONA HASLER-KROVINOVÁ ilustrovala ZUZANA ŠEBELOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. apríla 2023.

Love is in the hair“ stojí na baneri pripevnenom na plote mojich kaderníčok. Nápis žiari v ružovo-žlto-tyrkysových tónoch – podobne ako ich vlasy. Azra a Stefanie sú pár. Spolu žijú aj pracujú. Ich kadernícky salón Salón je umiestnený v drevenej búde pripomínajúcej maringotku odstavenú kdesi na kraji mesta. Po roku (!) sa mi opäť podarilo nájsť čas a trochu u nich pookriať. Nechať si umyť vlasy sediac v masážnom kresle, užiť si vzácny voľný čas, oddať sa cudzím rukám. Stefi sa ma pýta, ako to dnes bude. „Punkovo,“ odvetím a ukazujem fotku z Pinterestu – vpredu krátko, vzadu trochu dlhšie. Stefi vytešene berie do rúk britvu a rýchlymi vycvičenými pohybmi seká priestor okolo. Vzduchom lietajú vlasy ako triesky. Okolo nôh sa mi motajú chrnejúce mopslíky, ktoré si Stefi a Azra do Viedne doviezli zo slovenského útulku. Na záver otvorím oči a zhlboka sa nadýchnem spreju na vlasy voňajúceho po santalovom dreve. Cítim sa ako v siedmom nebi. Odchádzam s novým životným pocitom. S pocitom sviežosti, naplnená novou inšpiráciou. Zisťujem, že empowerment je možný aj počas materskej. Na chvíľu sa mi podarí opustiť kruh povinností zameraný najmä na napĺňanie potrieb nášho dieťaťa. Chce to veľa energie a organizačného talentu. Zobrať opraty pevne do rúk, rozhodnúť sa pre zmenu zovňajšku, uskutočniť ju a stáť si za ňou.

Pokračovať v čítaní: “O vlasoch a premenách”

Baristky

napísala JANA MIČEKOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. apríla 2023.

Začala som vyhárať ako každý druhý človek, s ktorým sa rozprávam viac ako päť minút. Sťažujú sa, naháňajú sa. Na otázku, ako sa mám, odpovedám, že sa pokúšam prežiť v období neskorého kapitalizmu, inflácie a patriarchátu. 

V dávnej minulosti som používala frázu keby bolo lepšie, už to nevydržím…  a v nie takej dávnej minulosti som mala už iba túžbu ju s ľahkosťou používať zas. Vedela som, že si potrebujem dať pauzu od psychickej záťaže, ktorú mi vtedajšia nová práca spôsobovala. Nemať hranice medzi pracovným časom a časom pre seba či neustále prúdiace myšlienky pred zaspávaním boli neúnosné.

Jednoznačnou odpoveďou sa pre mňa stala fyzická práca. Upratovanie a záhradkárčenie sú nielen moje hobby, ale aj činnosti, ktorých výsledok je hneď jasný a viditeľný. Už v tom čase som sa zamýšľala nad prácou v gastro sektore. Ako študentka som prečašníčila celé letá. Skúsila som to nakoniec znova, no zabudla som na stres, ktorý sa vytvára v okolí kuchyne. Opäť to nebolo nič pre mňa, no ten mesiac vnímam ako veľmi pozitívnu skúsenosť. 

Pokračovať v čítaní: “Baristky”

Schudnúť

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala KRISTÍNA SOBOŇ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 30. marca 2023.

Odnepamäti som obklopená návodmi na chudnutie. Pocitom, že by ma malo byť menej, inak. Tlakmi a návodmi, ako im vzdorovať, a hneď za tým recept na ľahký obed, chutný šalátik. Už ako malé dievčatá s kamoškami riešime plochosť svojho brucha, zhnusene opisujeme svoje domnelé šunky. Rokmi sa k nim už snažíme správať láskavejšie. Chvíľami sa mi to aj darilo, cítiť sa v mäkkom, hrboľatom tele dobre. Hlavne, aby sme boli zdravé a šťastné. Aj tak sa dodnes v rozhovoroch zarážajúco často dostávame k tomu, koľko ktorá vážime a čo s tým chceme robiť. 

Aj preto si to chcem zapamätať. Aký to je v skutočnosti pocit, zrazu sa do všetkého zmestiť. Byť náhle chudá a plochá a prsia len tak do dlane. Pokojne sa z normálnej hmotnosti zaradiť do trendu heroin chic aj triezva. Schudnúť až tam, kde bola moja mama pred svadbou a ja vlastne po puberte už nikdy.

Pokračovať v čítaní: “Schudnúť”

O matkách a príťažlivosti

napísala EVA MESZÁROSOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. marca 2023.

Keď som bola dieťa, matku som si predstavovala ako večne sa niekam ponáhľajúcu ženu s čiernou kabelkou v jednej ruke a igelitkou v druhej, s krátkymi vlasmi s trvalou a unavenými očami. Matka sa už nemala čas zabávať, väčšinu času trávila buď s rodinou, alebo v práci. Občas som sa obávala predstavy, že by som sa takouto matkou mala raz stať aj ja. Nechcem sa týmto opisom dotknúť matiek, ktoré ma v detstve obklopovali. Moje vtedajšie predstavy by sa dali vysvetliť jednoduchým, aj keď trochu smutným faktom – taká bola Petržalka v deväťdesiatych rokoch. No nemohla to byť len Petržalka. Tak sme to videli aj vo vtedajších filmoch, seriáloch, knihách. Všetka zábava a lesk patrili mladým slobodným ženám. Matky vždy hrali roly akýchsi neviditeľných obetavých víl, ktorých vnútorný svet aj problémy podľa všetkého nikoho (už) veľmi nezaujímal. Podstatné bolo, že vždy nakoniec vyčarovali šťastný koniec všetkým problémom celej rodiny. Predstavovali väčšinou vedľajšie postavy a v podstate slúžili len ako akýsi podporný element na plnenie snov hlavných postáv. Ak aj boli výnimky (vedela som o matkách herečkách, modelkách), neboli prítomné priamo v mojom okolí, a tak sa im nepodarilo ovplyvniť moju detskú predstavu matky. 

Pokračovať v čítaní: “O matkách a príťažlivosti”

Ten človek medzitým

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala KATARÍNA CHLEBNIČANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. marca 2023.

Ževraj sa treba s niekým vyspať a ono ťa to trochu prejde! – vraví znalecky na margo môjho najnovšieho rozchodu môj spolubývajúci. Pozerám sa naňho s predstieraným prekvapením – akoby som počula zaujímavú novinku a nie tradičný prechodový rituál veľkej časti populácie, ktorej ego pošramotil (nečakaný) koniec vzťahu. On je zadaný už asi štrnásty rok a nechce sa mi vysvetľovať mu detaily môjho ľúbostného života sériovej monogamistky ako nejakému antropológovi. Jeho tradovanú radu mám v hlave sama už dlhšie, ale prečo vlastne?

Dve cukrové vaty poprosím

Prečo tak často po konci dlhodobého vzťahu hľadáme niečo nezáväzné, niekoho, kto nám poskytne ilúziu intimity, a zároveň nemáme záujem skutočne sa k nemu priblížiť? Sme iba naočkovaní klišé scenármi hollywoodskych romantických komédií a ich neohrabaných lokálnych kópií, kde sa všetko rieši rýchlo, teatrálne a hlavne sexom?

Pokračovať v čítaní: “Ten človek medzitým”

Nite

napísala SIMONA HASLER-KROVINOVÁ ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. februára 2023.

Pod nulou

Ráno odhrniem ťažké krémové závesy. Prekvapene hľadím cez okno. Terasa je pokrytá súvislou bielou vrstvou kontrastujúcou so šeďou dymu kúdoliaceho sa z komínov okolitých domov. Z roka na rok sa sneh správa čoraz vrtošivejšie, aj keď jeho nároky zostávajú nezmenené: dostatočne nízka teplota. 

Bielohnedá

Už neočakávame zasnežené pláne pohlcujúce naše slová, smútky, myšlienky a bolesti počas dlhých zimných prechádzok. Postačí aj cukrový poprašok, ktorý za noc zlížu líšky. Ako krupicovú kašu na dne taniera, ktorá mizne pod rýchlymi pohybmi malého mačacieho jazýčka. Rok čo rok si vytvárame vlastnú ilúziu snehu, blahobytu, šťastia… Možno je práve náhla konfrontácia s dlho potlačenou realitou tým skľučujúcim pocitom, ktorý ma v poslednom čase prenasleduje. 

Pokračovať v čítaní: “Nite”

Môj vagína monológ

napísala MICHAELA PAVELKOVÁ ilustrovala  SAŠA BURICOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. februára 2023.

Toto bolo naposledy – znela veta v mojej hlave, keď som mala približne dvanásť, trinásť rokov. Opakovala som si ju po každej ďalšej masturbácii.

Objavovanie vzrušivosti môjho tela sprevádzali v dospievaní výčitky svedomia, zákazy a otázky o tom, čo sa deje s mojou vagínou a vulvou. Vedela som, že mi v tomto veku začne rásť ochlpenie a príde aj menštruácia. Nemala som však ani poňatie o tom, že nastanú zmeny tvaru a farby, veľkosti či štruktúry. V učebniciach biológie som sa nedozvedela, že vagíny a vulvy sú rôzne. Žila som v presvedčení, že keď sa koža mení, vznikajú na nej rôzne drobné trhlinky, zárezy, priehlbiny či strie, niečo je s mojím telom nesprávne. Niečo sa nevyvíja tak, ako by sa malo. Nie je jednoduché nájsť presné pomenovanie pre tieto telesné premeny a mám dojem, že dôvodom môže byť aj skutočnosť, že sa o nich dostatočne nehovorí a nevenuje sa im náležitá pozornosť. V mojom prípade pritom nešlo o diagnózu, ale o prirodzené zmeny, keď spolu so mnou dospievali aj moja vagína a vulva.

Pokračovať v čítaní: “Môj vagína monológ”

Zem pod mojimi nohami

napísala SIMONA HASLER-KROVINOVÁ ilustrovala KRISTÍNA SOBOŇ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 19. januára 2023.

Závidela som bratovi ortopedické prezuvky do školy. Pekne vytvarované, s priehlbinou a hrbolčekom a so žltým koženým remienkom nad členkom. Predávali ich v lekárni na námestí. V starom meštianskom dome s vyblednutými freskami na strope a dreveným obkladom na stenách. V dome voňajúcom po hroznovom cukre, vlhkom múre a bylinkovom sirupe proti kašľu. Ako deti sme si tam s kamarátkou chodili kupovať multivitamínové cukríky. Cez sklenenú vitrínu som vždy zaostrila zrak na ortopedické šľapky a sandále s farebnými koženými remienkami asi za tristo korún. Odrazu som si želala mať ploché nohy ako môj brat, aby som namiesto červených papúč s vychodenou dierou na palci a napodobňujúcich rifľovinu mohla nosiť tieto parádne prezuvky. 

Pokračovať v čítaní: “Zem pod mojimi nohami”

Minuloročné radosti 2022

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. januára 2023.

Nech sa rozprávam s kýmkoľvek, zdá sa mi, že uplynulých dvanásť mesiacov sa do nás zarylo pekne hlboko. Udalosťami, ktoré tvoria náš spoločný okolitý svet, ale aj nekonečným množstvom odtieňov našich individuálnych príbehov. Či už tá hĺbka bola boľavou skúškou, alebo radostne dobrodružným objavovaním, je dobré si to všimnúť. Pozornosť si pritom zaslúži aj všetko to zásadné či celkom malicherné, čo nám do dní prinášalo radosť a povzbudenie. Aj preto už tradične prinášame výber štyroch výnimočných žien, ktoré sa delia o svoje minuloročné objavné a radostné zážitky. Uplynulý rok tentokrát bilancujú Zuzana Révészová, Alexandra Tamásová, Andrea Kutlíková a Michaela Žureková.

Pokračovať v čítaní: “Minuloročné radosti 2022”

To najlepšie z Kurníka 2022

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. decembra 2022.

Obzerať sa za uplynulým rokom môže priniesť prekvapivé pohľady. Introspektívnu reflexiu pri všetkých tých koncoročných bilanciách často nahrádza zas len sebaprezentácia, kurátorovanie obrazu, aký o sebe chceme vytvárať. Terry Nguyen však pekne píše, že naša pozornosť (a teda aj to, s čím a s kým trávime najviac času) nemusí byť len monitorovaná a monetizovaná vo forme koncoročných rebríčkov, ale vnímaná skôr ako limitovaný prírodný zdroj hodný ochrany. Otázka preto znie, ako so svojou pozornosťou zaobchádzame, čomu ju chceme venovať? Čo je najviac hodné nášho obmedzeného času a energie? Aký pocit máme z toho, čím sme naplnili uplynulých dvanásť mesiacov? A čo je dôležité teraz? Po roku, keď našu spoločnosť zasiahli minimálne dve historické udalosti, napadnutie Ukrajiny Ruskom a vraždy v Teplárni? Ako budeme narábať so silou, ktorú predstavuje naša vzácna pozornosť, a kam ju sústredíme?

Pokračovať v čítaní: “To najlepšie z Kurníka 2022”

To do list za trest

napísala ZUZANA PAVLÍNOVÁ  ilustrovala SOŇA FLAJŽÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. decembra 2022.

Robíš si to do listy? Aj ja. Moje však neslúžia na to, aby som po odškrtnutí povinností mala zo seba dobrý pocit. Sú mojím bičom v duchu hesla čo nemôžeš urobiť dnes, odlož na zajtra a pridaj si k tomu ďalšiu vec.

V uplynulých dňoch sa v mojom živote udiala prevratná vec. Prišla som na niečo dôležité o sebe. A je to také závratné zistenie, že ma to ohromilo aj ochromilo. Vydesilo aj rozosmutnilo. Neviem oddychovať. Teda viem, ale nie naozaj. Nemám z toho pôžitok. Nejde o to, že by som si nenašla čas zájsť ku kaderníčke, ísť na kávu, do divadla či na výlet. Ja si čas nájdem. Preto som si celý čas myslela, aké je super, že si viem dopriať čas pre seba. Ibaže počas oddychovania si v hlave neprestajne spisujem to do listy, čo musím urobiť po návrate, aby som oddych dohnala. A nielen to. Už pred oddychom robím veci navyše, aby som si ho nadrobila. Nie sú to zoznamy povinností alebo činností. Sú to tresty. Trestám sa za to, že si dovoľujem oddychovať. 

Pokračovať v čítaní: “To do list za trest”