Rozchodové mizérie

napísala NATAŠA JURÁČKOVÁ ilustrovala MIROSLAVA DEMETEROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. apríla 2020.

Mám 31 rokov a som znova single. Tretinu života som prežila s jedným mužom. Donedávna som si myslela, že to bude navždy. Po mojich článkoch o šikane a o vzťahu k svojim reprodukčným orgánom bude tento zatiaľ najťažší. Tento článok bude o mojom rozchode.

Neviem, kedy sa to začalo. Ten malý, tichý hlodavý hlások, ktorý mi hovoril, že takto to nie je v poriadku. Že toto nie je to ono, o ktorom všetci hovoria.

Priznám sa, som overthinker, neviem, či na to existuje slovo v slovenskom jazyku, jednoducho o všetkom premýšľam až príliš. Každú dôležitú aj menej dôležitú udalosť premieľam v hlave dookola. Pochybnosti o vzťahu prichádzali a odchádzali v pravidelných intervaloch. Kým zo začiatku som mala pochybnosti o tom, či on ľúbi mňa, na konci som riešila opačný problém. 

Pokračovať v čítaní: “Rozchodové mizérie”

Cyklus športovkyne

napísala DOMINIKA VADUROVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. apríla 2020.

Športujem na vrcholovej úrovni, odkedy si pamätám a v posledných rokoch je to moja hlavná činnosť. S trénerom a mojou športovou parťáčkou sme stále na cestách a prakticky spolu žijeme, takže máme pomerne kamarátsky vzťah. Veľa sa spolu rozprávame o rôznych témach a v ten deň to nebolo inak. Tréner sa po mesiaci vrátil z Číny a začal mi opisovať svoje zážitky z koučovania štyroch dvojíc jachtárok. Náš rozhovor sa začal úplne nevinne, ako klasický small talk. Ako si sa mal, ako sa ti trénovalo, aké bolo počasie? „S nimi je to ťažké, vieš, nikdy sa ti nepodarí dostať na tréning všetky štyri lode naraz.“ Nechápala som prečo. „Čo bol niekto chorý?“ Nič iné a racionálne mi totiž nenapadlo. No a vtedy to prišlo ako bomba z jasného neba: „No vieš… Číňanky majú menštruáciu…“ V tom momente som nevedela, či sa mám smiať, ale keď som videla, ako sa mi to s vážnou tvárou chystá vysvetliť, bolo mi jasné, že buď veľmi rázne zakročím a bude po rozhovore, alebo budem len ticho civieť. Rozhodla som sa pre druhú možnosť, lebo som chcela počuť viac. „… majú menštruáciu a vtedy proste netrénujú, lebo v Číne je to tak.“ Slová ma opustili a stále som nebola schopná spracovať fakt, že mi tréner oznamuje, že ženy majú menštruáciu, ako keby sa ma to vôbec netýkalo. A on s vážnou tvárou pokračoval. „Tak som sa ich spýtal, či majú nejaké bolesti, alebo im je zle, vieš, lebo to sa niekedy stáva.“ Budem úprimná, v tej chvíli som prestala počúvať. 

Pokračovať v čítaní: “Cyklus športovkyne”

Zápisky z budoára v karanténe

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. apríla 2020.

Popri ekonomickom, environmentálnom a politickom dopade celosvetovej pandémie sa čoraz viac a vypuklejšie (predovšetkým vďaka nášmu prepojeniu 24/7) objavujú a diskutujú jej dopady na medziľudské vzťahy. Obmedzená mobilita sa tentokrát netýka iba nízkonákladového cestovania po svete či nemožnosti nákupu kvalitných potravín v rakúskom Kittsee. V čase odporúčaného sociálneho dištancu, keď vo vzduchu visí hrozba možného šírenia nákazy bez toho, aby sme si (svoje) prenášačstvo všimli, nadobúdajú pevné formy hranice na miestach, kde sme to nečakali. A tak sa z našich ochranných škrupiniek izby, bytu, bloku, mestskej časti atď. stáva chtiac-nechtiac dočasná cela. Mnohokrát v nej však nie sme samy/i. Zaujímalo ma, ako prežívajú naše čitateľky časy intenzívneho partnerského spolunažívania alebo odlúčenia. A či tie, čo sú samy, majú kapacitu na hľadanie lásky, ktoré sa zúžilo na zoznamovacie aplikácie (ale ak sa vám náhodou podarilo niekoho zbaliť spod dizajnérskeho rúška v dvojmetrovom rozostupe pri pokladnici v miestnom Lidli, gratulujem!).

Pokračovať v čítaní: “Zápisky z budoára v karanténe”

Hľadá sa rodič pre dieťa

napísala VERONIKA HUDECOVÁ ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. marca 2020.

Keď som bola malá a premýšľala som, aká budem, až budem veľká, vždy sa v myšlienkach okolo mňa obšmietala moja dcéra. Nie vlastná, ale taká, ktorú by som odniekiaľ dostala, niekde sa s ňou stretla, odniekiaľ s ňou ušla. Povedané dospeláckymi slovami: osvojená, adoptovaná alebo čosi také. Aj rodičom som zvykla občas nadhodiť, aby sme ešte dali domov dievčaťu, ktoré ho nemá. Ako som potom rástla, predstavovala som si, že budem mať svoje deti, ale určite, určite si k nim ešte nejaké osvojím.

Pokračovať v čítaní: “Hľadá sa rodič pre dieťa”

Posledné tabu vo vzťahoch?

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 19. marca 2020.

Krátky playlist/soundtrack k článku nájdete tu.

Diamantová svadba pre mojich starých rodičov neznamenala žiadne veľké oslavy a špeciálne dary. Pokračovali v zabehnutom systéme ich dlhoročného manželstva – aj čo sa financií týka. Po všelijakých skúsenostiach – napríklad s dedovými nákupmi predražených dečiek a hrncov na organizovaných výletoch (ktorý bol, prekvapivo, pre šmejdov jednoduchšia obeť) – mala dlhodobo na starosti domácu kasu výlučne babka. Oba skromné dôchodky išli automaticky do jej rúk, ihneď vyplatila účty a zostatok odložila na bežné nákupy (a prekvapivo jej zvýšilo aj na sviatočné výslužky pre vnúčatá). Dedo od babky dostával raz mesačne vreckové, ktoré míňal v krčme na kávu (Nesku 3 v 1) a na obrazovku (Športku, ktorú pravidelne a neúspešne podával po svojej poslednej výhre v roku 1959. Vtedy si ňou zarobil na svadbu.) 

Pokračovať v čítaní: “Posledné tabu vo vzťahoch?”

Minula som svoju hviezdu

napísala ZUZANA KOMAROVÁ ilustrovala MIROSLAVA DEMETEROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. marca 2020.

Bolo presne 5. januára, keď som sa dozvedela tú hroznú správu. Spokojne som si s chuťou popíjala lidlovské chardonnay a do toho hladkala Pilarove uši, keď sa moja rodina z ďalekého Prešova rozhodla uštedriť mi brutálnu podpásovku, z ktorej sa spamätávam v podstate ešte dnes. Neprešlo ani 24 hodín, čo sa môj zadok po návrate z rodiska opäť usadil v krásnom socialistickom kresielku pražského bytu, a do toho to prišlo. Tá nešťastná správa na messengeri, o ktorej by som najradšej doteraz nevedela:

Pokračovať v čítaní: “Minula som svoju hviezdu”

V očakávaní

napísala VERONIKA ŽILINSKÁ editovala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. marca 2020.

Takto to byť nemalo. Teda, takto som to ja nechcela. Predstavovala som si to inak. Už keď som si to predstavovala, hovorila som si, že by som nemala, lebo potom budem sklamaná, keď to bude inak. A veru aj som. A vôbec mi nepomáha, že som s tým už vopred trochu rátala. Rovnako by som bola sklamaná, aj keby som si nič nepredstavovala. Takže je to jedno. Nemusím si vyčítať nič alebo si aj môžem vyčítať všetko.

Pokračovať v čítaní: “V očakávaní”

Z mesta na okraj a späť

napísala VERONIKA PIZANO editovala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala Michaela Istok Ahonen 

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. februára 2020.

Len nedávno som po prvýkrát počula pojem zelená vdova. Označuje ženy, ktoré žijú v dedinách a v satelitoch veľkých miest. Starajú sa o deti a domácnosť, kým manžel pracuje v meste a trávi doma len málo času. V obklopení múrov svojich pozemkov sú pre ne typické zelené trávniky a samota. Pár rokov dozadu som sama bola zelenou vdovou. A rozhodnutie vrátiť sa späť do mesta považujem za najlepšie rozhodnutie našej rodiny.

Pokračovať v čítaní: “Z mesta na okraj a späť”

Pracovať lepšie: Empatia, rešpekt a čas

napísala MICHAELA KUČOVÁ editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. februára 2020.

Máme plné emaily, diáre a to do listy. A obzvlášť v istej generácii máme tiež plné ústa rečí a knižnicu aj hlavu prekypujúcu návodmi, ako to všetko spomaliť, vypnúť, stíšiť. Na vlastnej koži cítime, ako prihorieva a že sa nám modla práce môže stať osudnou. Nie je sa preto čomu čudovať, že sa celkom prirodzene artikulujú potreby robiť (to) inak. Skúšame odtrhnúť zrak od hypnotizujúcich odmien kapitalizmu a hľadať alternatívu k zbesilému výkonu. Presmerovať svoje ambície z úspechu a hromadenia na šťastie, zdravie, spokojnosť. Chceme pracovať lepšie, tentokrát však nie v zmysle výkonu, ale hodnoty. Ak to však myslíme úprimne, nebude stačiť lepší časový manažment, dodržiavať limity pri obrazovkách či venovať sa nemonetizovaným koníčkom. Potrebujeme lepšie pracovať spolu.

Pokračovať v čítaní: “Pracovať lepšie: Empatia, rešpekt a čas”

Priznať je ťažké, skrývať ešte ťažšie

napísala LINDA KOLÁROVÁ editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. februára 2020.

Narodila som sa dva roky pred Nežnou revolúciou v dedinke uprostred hôr a lesov. Ako sa ma nikto nepýtal, či sa náhodou nechcem narodiť v meste, tak sa ma nikto nepýtal, či sa chcem narodiť homo alebo hetero.

Pokračovať v čítaní: “Priznať je ťažké, skrývať ešte ťažšie”

Naše mamy a my

napísala ALEXANDRA JUST editovala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. februára 2020.

Chcem sa vyhnúť ošúchaným frázam o matkách a o ich nenahraditeľnosti, o voňavých koláčoch, ktorými nás nástojčivo ponúkajú a o prehnanej starostlivosti či istote, ktorú reprezentujú. O ich večnej trpezlivosti a láskavosti. Chcem písať o tom, čo sa stane s naším vzťahom po tom, čo odídeme z domu a začneme žiť dospelý život. Chcela by som napísať o vzťahu matka-dcéra a jeho podobách v rozličných etapách, ktorými v živote prechádzame. O tom, ako blízko či ďaleko naše mamy stoja a akou súčasťou našich /relatívne/ dospeláckych životov sú. O tom, či do ich náruče môžeme zabárať svoje osudom ošľahávané tváre – aj keď máme už po tridsiatke. Pokračovať v čítaní: “Naše mamy a my”

Happy pills

napísala MONIKA BOČKOVÁ editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. januára 2020

Akceptovať fakt, že trpím recidivujúcou depresívnou poruchou s označením F33 a zažiť si niekoľko pádov na úplne dno bolo na hrane mojich síl. Súčasťou tohto procesu bolo však aj zmierenie sa (moje vlastné aj môjho okolia), že jednoducho potrebujem antidepresíva. 

Pokračovať v čítaní: “Happy pills”