O kožúškoch a kozmetike

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 30. novembra 2017.

Mať domáce zvieratko so sebou prináša veľa rozmýšľačiek a analýz počas hladkania hebkého kožúška a pozerania na rôzne formy pradenia. Moje analýzy sa zväčša týkajú najmä hebkosti, teplosti a dokonalosti samotnej Matky prírody a pozvoľne prejdú do globálnejšieho rozmeru – prečo by niekto niečo tak roztomilé a bezbranné týral, len aby som mohla mať ja bezpečnú riasenku alebo krém. Je to vôbec nutné?

Čím viac potom nad tým uvažujem, tým viac si vštepujem do hlavy, že život tam vonku, v kozmetických továrňach, je úplne šialený a zisky sú proste viac než životy „obyčajných“ zvierat.

A o tom je môj dnešný príspevok. O testovaní produktov na dokonalých kožúškoch, ktoré by sa namiesto labáku mali radostne natriasať pri behu po zelených lúkach alebo si spokojne hovieť v náručiach milujúcich majiteľov.

Jedna nepekná história
Počiatky testovania siahajú až do obdobia Aristotela (322 p.n.l.), ktorý počas svojich experimentov obľuboval opakované testy na živých zvieratách. Ďalej sa spomínajú menej známe mená, ako Erisistratus, Galén či Ibn Zuhr, ktorý zaviedol chirurgické testy na zvieratách predtým, než ich aplikoval na ľuďoch.

V USA sa testovanie na zvieratách stalo dôležitým po roku 1937, kedy sa jedna farmaceutická spoločnosť rozhodla predávať liek na báze sulfonamidu bez predošlého otestovania. Vtedy sa ešte nevedelo, že daná látka je pre ľudský organizmus toxická a v dôsledku toho potom zomreli stovky ľudí. Od roku 1938 vstúpil teda do platnosti federálny zákon týkajúci sa liečiv, kozmetiky a jedla, ktorý požaduje otestovanie produktov na zvieratách pred tým, než budú uvedené na trh.

98 Nobelových cien udelených za objavy v oblasti fyziológie či medicíny bolo 75 priamo závislých od výskumu na zvieratách. V ďalších štyroch prípadoch nositeľ Nobelovej ceny síce nerobil výskum priamo na zvieratách, ale výsledky pochádzali od kolegov, ktorí mali dočinenia s testovaním na zvieratách.

Zaujímavým prípadom je Čína. Platí tu jedno pravidlo: každá spoločnosť, ktorá chce predávať v Číne, musí vopred otestovať svoje produkty na zvieratách. Od roku 2014 síce Čína zjemnila podmienky pre domáce spoločnosti a testovať produkty pred uvedením na trh teda už nemusia (no stále môžu), no pre zahraničné značky to platí stále. Výnimkou je Hong Kong, kde to zákon nevyžaduje. A tak sa z prírody milujúcich značiek ako L’Occitane či Benefit stali otroci zvieracieho testovania, pokiaľ chcú Číňanom predávať svoje produkty aj mimo ich exotickej návštevy Európy.

V EÚ sú na tom zvieratá podstatne lepšie než v USA či Číne. Cesta k zvieracej slobode však bola dlhá a tŕnistá a začala sa niekedy v roku 1993, kedy sa do povedomia dostali nové direktívy a EÚ sa ich podarilo poctivo odkladať ešte ďalších pár rokov. Prvýkrát na lepšie časy svitlo prijatím zákazu zvieracieho testovania na konečných produktoch (2004), avšak suroviny na výrobu kozmetiky testované stále byť mohli. Keď sa na tomto zajačikovi pozrieme do roku 2013, vidíme, že EÚ vtedy nadobro ukončila zbytočné utrpenie zvierat kvôli kozmetike.

Momentálne sú okrem EÚ na cruelty free zozname Nórsko, Izrael, India, Turecko a Nový Zéland.

Čo to znamená testovať na zvieratách
Použitie testov na zvieratách pri vývoji kozmetických výrobkov môže zahŕňať testovanie buď hotového výrobku, alebo jeho jednotlivých zložiek na králikoch, potkanoch, myšiach a iných zvieratách. Zvieratá používané v laboratóriách na účely testovania sú z veľkej časti dodávané špecializovanými predajcami. Dodávatelia zvierat však môžu zahŕňať aj chovateľov, predajcov, ktorí dodávajú zvieratá z aukcií alebo útulkov pre zvieratá.

Väčšina krajín má síce zavedené obchodné normy a zákony na ochranu spotrebiteľov, čo znemožňuje predaj výrobkov, ktoré neboli vôbec testované, ale ani to neodôvodňuje testovanie na zvieratách.

Mnohé testy používané na testovanie kozmetiky na zvieratách sú kruté. Ide napríklad o test Draize – test akútnej toxicity, ktorý zahŕňa aplikáciu testovanej látky na oko alebo na pokožku vedomého zvieraťa. Látka je na nej ponechaná určitý čas pred tým, než sa vypláchne, a cieľom je zaznamenať nežiaduce účinky ako sčervenanie, opuch, krvácanie alebo dokonca slepotu (pri očnej skúške).

Ďalším testom akútnej toxicity je test LD50. LD50 znamená “smrteľnú (z anglického lethal) dávku, 50%” alebo medián smrteľnej dávky, čo je vlastne miera smrteľnej dávky toxínu. Testuje sa najmä na potkanoch a myšiach, ktoré cez rúrku zastrčenú do žalúdka dostávajú do tela chemikálie, na základe ktorých sa potom stanovuje dávka na usmrtenie 50 percent zvierat. LD50 sa zvykla používať na meranie jedovatosti aj pomocou inhalovania, dermálnych LD50 testov či vstrekovania látok do tkanív zvierat. Aj keď bola v roku 2002 odstránená z medzinárodných smerníc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, v roku 2005 naďalej tvorila jednu tretinu všetkých testov toxicity na zvieratách.

Samozrejme, v praxi sa využíva viac typov testov, ktoré pre slabšie žalúdky rozpisovať nebudem, no záujemcovia sa o nich môžu viac dozvedieť tu.

A aké sú vlastne alternatívne možnosti testovania?
EÚ investovala do výskumu testovacích alternatív v rokoch 2007 až 2011 približne 238 miliónov eur. Hlavnými alternatívami testovania na zvieratách sú techniky bunkovej kultúry (in vitro) a počítačová simulácia (in silico). In vitro pochádza z latinčiny a znamená v skúmavke, Erlemeyerovej banke, Petriho miskách alebo v inom laboratórnom skle, kde sa niečo môže pestovať alebo kultivovať. Zložitejšie pokusy sa prevádzajú na modeloch pokožky ex vivo. Po skončení testov in vitro a ex vivo sa účinnosť kozmetického prípravku testuje in vivo, čiže na dobrovoľníkoch alebo pacientoch v špecializovaných výskumných laboratóriach.

Kto pozná českú kozmetickú značku Havlíkova apotéka, veľmi dobre vie, že obaly výrobkov majú jednoduchú a trefnú poznámku: Testováno na lidech. To, myslím, hovorí za všetko.

Čo mám teda robiť, keď pôjdem najbližšie do drogerky?
Je to jednoduché. Vojdem, vezmem košík, vytiahnem smartfón alebo začnem čítať etikety. Organizácia PETA aj Leaping Bunny každoročne updateuje svoje zoznamy cruelty free firiem a okrem toho má super appky, ktoré síce vyžadujú dosť scrollovania, ale sú nápomocné.

Začiatky nikdy nie sú ľahké a na všetko treba trochu štúdia. Dá sa však na to ísť aj sedliackym rozumom: Čo je vyrobené v Európe a zároveň sa nepredáva aj v Číne? – to sú moje základné otázky. Vtedy už vyhodím všetky LorealyLabelláMaybellinyRimmelySchwarzkopfyListerinyNivey, komerčné zubné pasty a Dove sprchovacie gély.

V každom prípade sa nenechajte odradiť kozmetikou, ktorá neoplýva nálepkami 100 % vegan, cruelty free atď. Tieto certifikácie totiž niečo stoja a nie každá začínajúca či menšia kozmetická firma si takéto fancy nálepky môže dovoliť.

Taktiež neverte žiadnej inteligentne vyzerajúcej Natalie Portman, ktorá pózuje na krvavočervený rúž Dior. Krásu svojej pleti pripisuje vegánstvu, ale s Diorom testovaným na zvieratách to veľmi nedomyslela. Opäť platí, že zdravý sedliacky rozum sa pri nakupovaní zíde viac ako marketingové buzzwords.

Alternatívou môže byť značka GOSH, KIKO Milano či Essence Catrice. Viac info o kozmetických značkách nájdete napríklad tu. Môžete sa vydať cestou čistej prírodnej kozmetiky, ktorá síce môže poriadne načrieť do vašich peňaženiek, no viete, že robíte dobrú vec (spomínaný HavlíkLaveraJason, rôzne handmade slovenské značky ako Mylo2SISSoaphoria). Alebo sa môžete vydať cestou lacnejšej kozmetiky, ktorá je vyrábaná v blízkych končinách (Natura Siberica má EcoCert certifikáciu). Bratislavské devy môžu zaskočiť napríklad do mini drogerky na Žilinskej a nájsť tam českú značku Bione, s ktorou som ja veľmi spokojná. Prípadne ako zvyčajne môže pomôcť internet.

Zvieracia osveta
Niektorí ľudia sú notorickí zatvárači očí pred hnusnou krvavou realitou. Moje kolegyne z práce chválili štetec na mejkap od nemenovanej firmy, ktorá síce na Slovensku nie je, ale vehemetne predáva ilúzie dokonalých žien na pražskom Václaváku. Štetec z chlpov veveričky. Tak som sa začala zaujímať, či niekedy zisťovali spôsob, ako tá veverička o svoj kožúšok prišla, a dostalo sa mi odpovede, že to radšej ani nechcú vedieť, ale ten štetec je vraj ú-ž-a-s-n-ý.
Tak odo mňa dostali aspoň imaginárne facky a slovnú nakladačku.

Vraví sa, že keď chceme zmeniť svet, treba začať od seba. Postupne na to nabalíte aj partnera, súrodenec prejde na tento životný štýl spolu s prvým cruelty free darčekom pod vianočným stromčekom a eventuálne sa po náročnom presviedčaní čiastočne pripoja aj rodičia. Mojím najväčším úspechom je môj otec, ktorý po mnohých rokoch vymenil Niveu za pánskeho Havlíka a s každou návštevou domova mu nosím nové balenie.

Jedna myšlienka na “O kožúškoch a kozmetike

  1. V zozname slovenských značiek mi chýba PONIO. Pokiaľ viem, netestujú.
    Na tento článok som netrpezlivo čakala, prírodnú kozmetiku používam už dlho a momentálne som už v militantnej fáze, keď krútim hlavou nad každým, kto vo veľkom používa komerčné produkty a podporuje toto “zverstvo”. Samozrejme, je to debata na dlho, súvisia s ňou mnohé ďalšie veci (kto sa zamýšľa nad takýmito vecami, postupne plynule prechádza k riešeniu vegetariánstva, vegánstva, fair trade oblečenia atď.). Ono ani s prírodnou kozmetikou to niekedy nie je úplne ideálne: samotný produkt testovaný byť nemusí, ale jeho zložky áno. Dopátrať sa pravdy je v takýchto prípadoch veľmi ťažké. Mne sa však ráta aj to, keď niekto takúto vec vôbec vnútrorne začne riešiť, uvažovať o nej, nemusí hneď všetko odhodiť a prejsť na vegánstvo… Malé kroky vedú často k veľkým zmenám.

    PS: Dnes ma pobavila informácia o kalendári Slobody zvierat, na ktorom sa podieľala Erika Judíniová (neviem, ako sa píše jej priezvisko, a nechce sa mi to hľadať) a nejaká plastická chirugička plus iné “osobnosti” zo šoubiznisu. Som si istá, že ich pred fotením / vystupovaním nalíčili cruelty free kozmetikou, aby dodržali koncept ochrany zvierat….

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *