O neznesiteľnej krehkosti našej mysle

napísala ANDREA BANDIKOVÁ
ilustrovala CHRISTIANA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. júna 2018.

Prvýkrát som dostala záchvat úzkosti asi pred rokom a pol. Keď som si uvedomila, že môj dlhoročný vzťah sa rozpadáva a stará mama znova ochorela. Po rokoch emocionálnej hojnosti, ako by som ich spätne nazvala, som sa musela konfrontovať s pocitom konca. A to, že môžeš stratiť, nie je ľahké prijať. Bolí to na hrudi, tak ako dovtedy nikdy. Bála som sa, že naraz strácam všetko. Strácam dvoch z mojich najbližších. Môj svet sa mení a tým sa mení všetko, šťastie schované v pocite istoty. Stará mama zomrela počas týchto Vianoc. Môj vzťah sa skončil pred dvomi mesiacmi.

Úzkostné stavy prichádzali kedykoľvek a nesúviseli nutne s problémami, ktoré som v tom čase riešila. Pokračovať v čítaní: “O neznesiteľnej krehkosti našej mysle”

Prekvapenia neskúsenej antropologičky

napísala VERONIKA HUDECOVÁ
ilustrovala JANA LEŇOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. januára 2018.

Neviem presne, čo (alebo kto) ma to posadlo, že som sa na to dala. Mala som skončenú celkom inú výšku s umeleckým – teda nie vedeckým zameraním. Pracovala som v rozhlase. Ale stále, tak ako aj pár rokov predtým, ma to nevýslovne ťahalo do Latinskej Ameriky. V tom veku som kvôli svojim cieľom vedela byť oveľa bezohľadnejšia, ako som dnes. A tak som sa ocitla na doktorandskom štúdiu v odbore mayológia a hneď v ten rok som rovnými nohami vhupla do stacionárneho terénneho výskumu. Nič som o tom nevedela. Ako sa robí terénny výskum, aké sú jeho metódy. Ako áno, ako nie, musela som sa to učiť za pochodu. Pokračovať v čítaní: “Prekvapenia neskúsenej antropologičky”

O kožúškoch a kozmetike

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 30. novembra 2017.

Mať domáce zvieratko so sebou prináša veľa rozmýšľačiek a analýz počas hladkania hebkého kožúška a pozerania na rôzne formy pradenia. Moje analýzy sa zväčša týkajú najmä hebkosti, teplosti a dokonalosti samotnej Matky prírody a pozvoľne prejdú do globálnejšieho rozmeru – prečo by niekto niečo tak roztomilé a bezbranné týral, len aby som mohla mať ja bezpečnú riasenku alebo krém. Je to vôbec nutné?

Čím viac potom nad tým uvažujem, tým viac si vštepujem do hlavy, že život tam vonku, v kozmetických továrňach, je úplne šialený a zisky sú proste viac než životy „obyčajných“ zvierat. Pokračovať v čítaní: “O kožúškoch a kozmetike”