napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala NOHAVMEDE

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. marca 2019.

Sedením na gauči lepší svet nevytvoríme. Ale aj tým, aký typ príbehov vyhľadávame a konzumujeme, ho môžeme aspoň trošku vychýliť z tradičnej patriarchálnej osi. Príbehy, ktoré rozprávajú (v roli postáv i autoriek) ženy, nám môžu ukázať rôzne možnosti. Dodať pocit, že v tom nie sme samy. A v neposlednom rade, keď sledujeme príbehy žien a prácu ženských scenáristiek, producentiek a režisérok, dávame tým najavo, že ich práca má svoje nadšené publikum a vytvárame tak príležitosti pre ďalšie marginalizované hlasy.

Russian Doll
Jednoduchá premisa – titulná postava Nadie v slučke neustále zomiera a vracia sa späť do života (na oslavu svojich narodenín, kde zomrela prvýkrát) – je základom skutočne jedinečného seriálu. Nejde o žiadnu ducharčinu ani vykrádačku Groundhog Day (Na Hromnice o den více), ale príbeh so správnym pomerom humoru, temnoty a pohnútok k zamysleniu. Uviaznutie Nadie v jednom momente aj diváčkam a divákom kladie otázky o rozhodnutiach, ktoré robíme, veciach, ktoré ignorujeme, a snahe to všetko (sa) prekonať. Metaforu životného zaseknutia sa zosobňuje Natasha Lyonne, ktorá vynikajúco strieda polohy trademarkového štipľavého sarkazmu a dojímavej citovej nahoty. Okrem Lyonne za sériou stojí celý zástup zaujímavých ženských autoriek, vrátane Amy Poehler a Leslye Headland (poznáte vďaka skvelo cynickému filmu Bachelorette). O realizáciu tejto série sa Lyonne&spol. snažili dlhých sedem rokov a na výsledku je to – v dobrom – citeľné: prakticky bezchybné epizódy sa kĺžu nezvyčajne hladko a každá minúta nesie stopu výnimočných autoriek, ktoré ich vytvorili.

Eighty Sixed
Youtubeová jednohubka má osem párminutových častí a je teda ideálnou rýchlou záplatou na seriálové suchoty pre všetkých fanúšikov mileniálskej produkcie. Dvadsiatnička Remi má len jednu misiu – „vyhrať rozchod“. Krátke scénky sú vtipným a trefným (hoci USA-špecifickým) popisom zápasu o otrasenú identitu a dôstojnosť v čase Instagramu, dronov a woke mládeže. Cazzie David, ktorá Remi stvárňuje, spolu s Elizou Kalani pripravuje už aj regulárny televízny seriál, takže Eighty Sixed môžete brať ako taký malý teaser.

Bonus Family
Príbeh jednej rodiny, ktorý sa čoraz častejšie stáva normou aj u nás – tridsiatnici Lisa a Patrik tvoria rodinu aj spolu s deťmi zo svojich predchádzajúcich vzťahov a príslušnými ex-manželmi Katjou a Martinom. Zatiaľ dve série švédskeho seriálu civilne približujú rôzne aspekty budovania nového vzťahu a rodiny, striedavej starostlivosti, vzťahov s bývalými partnermi a vysokú školu diplomacie, ktorú si vyžaduje zladenie potrieb všetkých zúčastnených detí i dospelých. Každá z postáv je vykreslená plasticky, bez zjednodušujúcich nálepkovaní na dobrých a zlých, čo platí dvojnásobne pri zobrazovaní potrieb, ambícií, zlyhaní a túžob Lisy a Katje, ktoré nepodliehajú žiadnym mamičkovským scenáristickým stereotypom. Táto rodina je celkom ako tá vaša – plná nedokonalých ľudí, ktorí si chtiac-nechtiac ubližujú, napriek všetkej láske, ktorú k sebe cítia.

PEN15
Málokto by sa asi chcel vrátiť do čias puberty, Maya Erskine a Anna Konkle to však urobili za nás. Erskine a Konkle spolu so Samom Zviblemanom vytvorili príbeh o radostiach i úskaliach trinástročných, kde obe dospelé ženy hrajú svoje násťročné verzie. Rozpačitosť a komickosť konania pod vplyvom búriacich sa hormónov tak v ich podobe pôsobí ešte silnejšie, neskĺzava však ku karikatúre. Seriál skvelo vystihuje špecifickú fázu života, v ktorej do sveta dospelosti nazeráme so všetkou vervou a neohrabanosťou detskej spontánnosti. Či už ide o priateľstvá na život a na smrť (kým si nás nevyhliadne skupinka populárnejších dievčat), prvé bozky či masturbácie, napriek tomu, že sa dej odohráva prevažne v prostredí americkej nižšej strednej školy, zaručene nájdete zábavné aj dojímavé paralely k svojim vlastným zážitkom.

Sorry for Your Loss
Desaťdielna séria prináša autentický pohľad na proces smútenia po úmrtí blízkej osoby. Sledujeme snahu tridsiatničky Leigh vyrovnať sa so smrťou svojho manžela. Jej predstaviteľka Elizabeth Olsen empaticky zachytáva slovami ťažko popísateľný proces, v ktorom sa vynára množstvo protichodných pocitov. Výkon Olsen je naozaj pozoruhodný, či už ide o sprostredkovanie žiaľu, výbuchov agresie, alebo pochybností o tom, či svojich blízkych vôbec môžeme skutočne poznať. Seriál plynie pomalším, akoby smútkom zastretým tempom, v ktorom sa prítomnosť prelína so spomienkami. Ako štúdia vyrovnávania sa s tragickou stratou pôsobí civilne, nenútene, až v záverečných dieloch skĺzava k hollywoodskej romantizácii, ako aj snahe rýchlo uzavrieť dramatický oblúk každej postavy. Celkovo však ide o veľmi citlivo zachytenú skúsenosť, ktorá nie je v podobnom médiu často reflektovaná.