Značka: smrť

ArchívZanechať komentár

Posledné dobrodružstvo

redakcia

napísala DAGMAR GUROVÁ ilustrovala BARBORA IDESOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. decembra 2024.

V tichej sále dramaticky zadunia bicie. Ľudia prekvapene dvíhajú hlavu, ale to už vzduch režú ostré tóny trúbky a truhla klesá do hlbín krematória. Niektorí sú zarazení, no sugestívny rytmus rýchlej hudby im nedovolí dumať posediačky. Najmenej zaťažení konvenciami vyskočia zo sedadla ako prví, postupne všetci tancujú či aspoň podupkávajú nohou.

Predstava vlastného pohrebu ma zakaždým rozosmeje. Púšťam si ju v hlave, keď si potrebujem dodať odvahu pred ťažkým rozhovorom alebo pred niečím novým a strašidelným. Funguje to aj vtedy, keď mi pred nosom ujde električka či sa mi vo výťahu roztrhne vrecko so smeťami. Pohrebná skladba povzbudzujúco hučí v aute, keď si so strachom razím cestu hmlou alebo poľadovicou, a moje deti na zadných sedadlách len prevracajú oči. Vedia, o čo ide. S debatami o smrti to doma nepreháňame, ale nie sú tabu.
Boli roky, keď som na ňu vôbec nepomyslela. Stiahol ma prúd všedných úkonov a povinností. Pripomínala som škrečka, ktorý zbesilo uháňa v plastovom kolotoči a má pocit, že to potrvá navždy.
Možno aj preto ma tak zasiahlo zistenie, čo najviac ľutujú zomierajúci – nesplnené sny, priveľa času v práci a primálo s ľuďmi, na ktorých im najviac  záležalo. Uvedomila som si, do akej miery robím to isté, a prebralo ma to k životu. 

Pokračovať v čítaní: „Posledné dobrodružstvo“
ArchívZanechať komentár

Neviditeľní

redakcia

napísala ALENA SABUCHOVÁ
ilustrovala VIKTÓRIA HORŇANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. mája 2019.

O pár týždňov budem mať tridsať. Pred pár rokmi, povedzme pätnástimi, som si to nevedela celkom predstaviť. Tridsiatka bola pre mňa sci-fi, znamenala hranicu „hotových ľudí“, schopných stavať si domy a chodiť na rodičovské združenia, učiť svoje deti, že si treba umývať ruky a nejesť piesok. Chápete – naozajstná zodpovednosť za seba, účty aj iných, priestor mýliť sa dosť eliminovaný –, vtedy už predsa musíme vedieť odkiaľ a kam, vysokoškolský diplom a dobrá práca, veľké sobotné nákupy a ľudia, s ktorými už asi zosta(r)neme. Konkrétnejšie som to premyslené nemala, napokon načo, bolo to nepredstaviteľne ďaleko. Pokračovať v čítaní: „Neviditeľní“

Archív1 komentár

Hormóny, manželstvo a smrť: príbehy ženských hrdiniek

redakcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala NOHAVMEDE

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. marca 2019.

Sedením na gauči lepší svet nevytvoríme. Ale aj tým, aký typ príbehov vyhľadávame a konzumujeme, ho môžeme aspoň trošku vychýliť z tradičnej patriarchálnej osi. Príbehy, ktoré rozprávajú (v roli postáv i autoriek) ženy, nám môžu ukázať rôzne možnosti. Dodať pocit, že v tom nie sme samy. A v neposlednom rade, keď sledujeme príbehy žien a prácu ženských scenáristiek, producentiek a režisérok, dávame tým najavo, že ich práca má svoje nadšené publikum a vytvárame tak príležitosti pre ďalšie marginalizované hlasy. Pokračovať v čítaní: „Hormóny, manželstvo a smrť: príbehy ženských hrdiniek“

ArchívZanechať komentár

O rodičoch a strate

redakcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala HAN

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. marca 2018.

Smrť si nepripúšťame. Tak trochu rátame, že niektoré veci budú navždy. A že aj keď sa rozvedieme, prídeme o prácu alebo len naša imunita podľahne vytrvalým mrazom, bude tu pre nás niekto. Najčastejšie sú to mama alebo otec, ľudia, ktorí nám dali život, a tak nejako automaticky rátame, že v ňom vždy budú. Samozrejme, prirodzene. Naši.

Také samozrejmé to však vôbec nie je. Niekedy o rodičov nenávratne prídeme ešte pred tým, než stihnú založiť skalku a rozmaznať naše deti. Pokračovať v čítaní: „O rodičoch a strate“