Vôbec nič sa medzi nami nestalo

napísala NINA SLANÁRIKOVÁ* ilustrovala TERÉZIA FILLOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. novembra 2021.

Pred viac než rokom som opísala svoj príbeh zaľúbenia sa vo veľmi nevhodnom čase. To posledné, na čo som na sklonku rodičovskej dovolenky, vyčerpaná z detí aj z manželstva, pomyslela, boli iní muži. A potom prišiel on a pripomenul mi, aké je to cítiť sa (znova) príťažlivá. Otvoril moju Pandorinu skrinku prehliadaných a starostlivo schovávaných emócií, túžob a myšlienok a už ju nešlo zavrieť. Po pár platonických stretnutiach a následnej odluke nasledovalo niekoľkomesačné topenie sa v nechcenom koktaile endorfínov zo zaľúbenia sa a z frustrácie z nemožnosti jeho naplnenia. Môj príbeh sa v závere skončil zdanlivo víťazne a poučne – prebojovala som sa cez najväčšiu vlnu zamilovaných fantázií a mala som ísť ďalej, s triezvejším pohľadom a novou superschopnosťou ustáť podobne nevyžiadané stavy. Text som vtedy zverejnila s výčitkou, že nebol úplne pravdivý. Nechcela som si priznať, že skutočný koniec príbehu sa v tom čase menil príliš dynamicky na to, aby som ho mohla spísať do pár riadkov. 

Pokračovať v čítaní: “Vôbec nič sa medzi nami nestalo”

Môj život medzi narcismi

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. novembra 2021.

Jednou z najčastejších výčitiek voči tej dnešnej mladej generácii, respektíve súčasnej spoločnosti ako takej, je narcizmus. Zväčša sa tým asi myslí arogancia, márnivosť a sebeckosť. Aspoň tak usudzujem z kontextu takýchto obvinení, ktoré sa zvyčajne týkajú najmä mladých ľudí. Paralelne bujnie diskusia o pestovaní zdravého sebavedomia a vedomia vlastnej hodnoty, najmä s dôrazom na historicky marginalizované komunity. Čo teda skutočne znamená žiť život narcisa? Dopredu vás varujem, že okrem spochybnenia niektorých mýtov vás v nasledujúcich riadkoch čaká aj veľmi osobná perspektíva.

Pokračovať v čítaní: “Môj život medzi narcismi”

Čo robíme matkám

napísala ZUZANA SOTÁKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. októbra 2021.

Odpila som si z druhého piva. Ožila som. Veľké mesto. Nie Slovensko. Nikto ma nesúdi pohľadom. Aké oslobodzujúce. Jasné, veď dieťa nie je pri mne. Čo by súdili. No nesúdia, ani keď je so mnou na pive. Fasa. Mám pocit, že mi mozog konečne funguje. Nie litre kávy. Nie zelený čajíček. Nie päť pohárov filtrovanej vody. EEE, pivo. Jediné, čo mi dnes nabudilo mozog a prebralo ma po celodennej šichte s dieťaťom, so starostlivosťou o domácnosť a s prácou. V ušiach mám vypeckovaný playlist z Tarantinových filmov. Pif-pif-pif, odstreľujem jednu úlohu za druhou. Článok za dve hoďky, done! Pár eventov, príspevky na FB, desiatky mailov, pif-pif-pif. Strieľam ich ako ruže na kolotočoch. Vyniesť smeti, roztrhnuté vrecko pred výťahom, rukami zhŕňam pokakané plienky a zhnité hrušky, check. Poliať kvety, vyprať, vyvesiť, zložiť suché, vymeniť voňačku v hajzli, doplniť plienky v prebaľovacom kútiku, vygoogliť a uvariť tri druhy baby jedla, navariť sebe, nestihnúť to zjesť, upratať chladničku, vyčistiť sajrat z kuchynského odtoku, pozbierať kocky zo zeme, poláskať robotický vysávač a postarať sa o neho viac ako on o podlahy… Pif-pif-pif. Snívať, ale nezažívať. Čítať knihu, vyšívať, presádzať, písať knihu, tancovať v klube, kukať film v kine, milovať sa do rána. Túžiť, zabudnúť. Odpisovať rodičom, odpisovať svokrovcom, odpovedať na otázky, žiadne o sebe nedostať. Byť a nebyť. Matka, nie žena. Dcéra, nie dospelá.

Pokračovať v čítaní: “Čo robíme matkám”

Čo bolo potom

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala LUCIA BUDZÁKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. októbra 2021.

Tak takýto je slobodný život. Sama v izbe aj v ďalšej, aj v tej vedľa nej. Škatuľu po škatuli, pristávam na novom mieste. 

Stále ho vyhľadávam. Jeho príspevky sú také všedné, akoby sa nič nestalo. Ako môže byť taký… Hľadám správne slovo pre svoj pocit ublíženia, no stačí jeden sebareflexívny pohľad na vlastný feed, aby som sklapla. Život ide ďalej a my zdieľame tie kúsky, čo sa nemenia. Až kým sa neusadí prach aj tam, kde teraz ostatní nedovidia.

Počúvam patetické piesne, ktoré mu v duchu venujem. Zverejňujem len tie, ktoré sú tak na polceste k môjmu skutočnému pocitu. On však vyťahuje ťažký kaliber. Skladbu, pri ktorej som už raz vyrevúvala, že mi nie je súdená láska. Vie o tom, dobre o tom vie. Vie? Čo tým chce povedať?! Veď to povedz normálne, stále ti píšem, nahnutá tak blízko, ako len sa cez displej dá. Stále mám problém priznať mu rovnaké výsady, ako mám ja. Že môžeme šifrovať, môžeme si žiť svoje životy, môžeme si jeden deň chýbať a o chvíľu môžeme zabudnúť. Aj v tomto sme spolu, už navždy sme spolu v tom, čo bolo potom.

Pokračovať v čítaní: “Čo bolo potom”

Nemám čas

napísala GABRIELA BRESTIČOVÁ ilustrovala  ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 30. septembra 2021.

Koľko času má žena a koľko muž? Nemyslím tým ich priemernú dĺžku života ani nespravodlivo rozdelené domáce práce či väčšiu obľúbenosť motivačnej literatúry u jedného pohlavia.
Myslím tým čas, ktorý stráca žena dennodenne len preto, že je ženou.
Možno hodiny, možno iba minúty, závisí od situácií, v ktorých sa ocitne, ako veľmi proti nim bojuje.
Koľko limitovanej edície Star Wars lega by dokázala postaviť priemerná tridsaťročná žena za mesiac, ak by jej patriarchálna spoločnosť vrátila všetok ukradnutý čas?
Rovnako alebo viac ako jej päťdesiatročný kolega, ktorý má na toto rozkošné hobby času výrazne viac, pretože nemusí neustále riešiť rodovo špecifické situácie, ktorým táto spoločnosť ženy a ich zmýšľanie vystavuje?

Pokračovať v čítaní: “Nemám čas”

Byť bohyňou nestačí

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala BARBORA DEMOVIČOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. septembra 2021.

Všetci a všetky v nemilosrdnom súkolí neskorého kapitalizmu hľadáme, ako so sebou žiť v láske alebo aspoň v mieri. Keď odsunieme neustály prítok nových produktov, jednou z ciest k sebaláske, ktorá je ženám ponúkaná, je objavovanie svojej vnútornej bohyne. Zo sveta viac alebo menej pochybných duchovných praxí do mainstreamu preniká čoraz viac elementov, ktoré chcú vyriešiť naše pocity prázdnoty, pochybnosti a úzkosti. Špeciálne rituály, pohyby, strava, krištále a esenciálne oleje sa miešajú s červeným rúžom a empowering selfíčkami v spodnej bielizni. Pretože som bohyňa.

Pokračovať v čítaní: “Byť bohyňou nestačí”

Hot Girl Cooling Down

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. septembra 2021.

Nemôžem sa zbaviť pocitu, že nás toto leto ghostlo. Len tak, bez rozlúčky, sa stiahlo a nechalo nás napospas nižším teplotám a stmievaniu. Dalo sa to čakať a predsa ma zaskočila tá náhlosť. 

Minulé letá boli plné rozmarov a radovánok, to ostatné nám už dochádzala trpezlivosť. Tento rok sme vraj mali zažívať hot girl summer, jednu veľkú zaočkovanú bakchanáliu. Skutočne dobré leto však spočíva predovšetkým v čase, ktorý si zoberieme pre seba – či už na akékoľvek sexy plány, chvíľu bez notifikácií alebo hoci len moment na umytie vlasov. Predstava pôžitku vždy vychádza z toho, čo žijeme každodenne, je to prasklina v zabetónovanej rutine, ktorou prúdi svieži vzduch. Je to nádych pred tým, než budeme riešiť ďalší návrh v parlamente (alebo našu modrozelenú hot girl alebo zvýšenie platu alebo ďalšiu plienku alebo ľudí utekajúcich pred nebezpečenstvom alebo svoj coming out alebo hocičo iné).

Pokračovať v čítaní: “Hot Girl Cooling Down”

Ohmatať život jedného človeka

napísala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. augusta 2021.

Hovorila si mi milovaná a ja som sa vďaka tebe milovanou aj cítila.

V starých škatuliach nachádzam fotografie teba a prevraciam ich na druhú stranu v nádeji, že nájdem zápis, ktorý mi o tebe v tom momente povie viac. Prvé strany albumov sú vzorne vyplnené aj popísané. Ďalšie už musím prevracať opatrne, aby nevypadli kôpky fotografií založené medzi stranami. Stále čakajú, kým ich zaradíš.

Škatule s fotkami bude raz prechádzať niekto po mne, niekto, kto si už teba pamätať nebude. Fotky, na ktorých je tvoja tvár, sa toho človeka nebudú nijak dotýkať, rovnako ako sa mňa nijak nedotýkajú fotky tvojich vzdialených prastrýkov a pratiet, ktoré v kôpkach nachádzam. Nebude poznať tvoj príbeh, komplexnosť tvojho života. Existuješ, len pokiaľ ťa niekto nosí v živej pamäti, potom sa staneš iba ďalším anonymným mŕtvym z dávnych čias.

Pokračovať v čítaní: “Ohmatať život jedného človeka”

Zorganizovať si depresiu

napísala EMA DOLEŽAL* ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. augusta 2021.

Zoznamy a to-do listy ma dlhodobo upokojujú. Majú začiatok, koniec a medzi nimi len krásne prehľadnú štruktúru. Riadky sú také úderné, že medzi nimi netreba čítať. Keby bol život ako zoznam, len by som prežila riadky, ktoré do druhých nezasahujú. Vzťah, rozchod, povýšenie, dovolenka, románik s kolegom, chata, operácia. Pokoj. Tak to má byť.

Odškrtnuté, vybavené, spokojne by som pozerala, ako jedno po druhom odpadáva a ja sa teším, celá nová, na „porazenie“ ďalšej položky.

Automaticky som chcela o depresii a úzkosti písať v zoznamoch:

Pokračovať v čítaní: “Zorganizovať si depresiu”

S matkami na internete

napísala EVA MÉSZÁROSZOVÁ ilustrovala TERÉZIA FILLOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. júla 2021.

Raz v lese s kamarátkou prišla reč na tému mamičkovských diskusných skupín na internete. (Píšem „mamičkovských“, aj keď sa mi pri tomto slove dvíha žalúdok, pretože rôzne variácie tohto slova sa vo mne počas materskej a rodičovskej dovolenky zakorenili natoľko, až mi iný výraz pripadá priam nespisovný.) Konštatovala, že absolútne nerozumie, ako som sa ich členkou mohla stať aj ja. Čakala by, že tieto skupiny zaujmú istý typ žien, ale že aj mňa?

Už len samotné obrovské množstvo a rozsah týchto skupín je jasným dôkazom, ako sú pre mnohé matky žiadanou a potrebnou súčasťou ich života. Miera ich zaangažovanosti do skupín býva pestrá, od aktívneho prispievania a komentovania až po pasívnu účasť s potrebou objaviť sa v nich jedine v čase, keď niečo samy potrebujú. Ja som v tejto škále reprezentovala skôr ten druhý typ. Skupinu som navštívila až vtedy, keď som mala nejakú otázku.

Pokračovať v čítaní: “S matkami na internete”

V očakávaní (Leto)

napísala MICHAEA KUČOVÁ ilustrovala ZUZANA GALOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. júla 2021.

Neviem, kedy k tomu došlo. Vzduch, ktorý voňal prvým ovocím a ešte nepomenovaným očakávaním, prudko oťažel. Leskne sa mi na koži, horúco sa kondenzuje do kvapiek, ktoré mi stekajú všetkými mäkkými žliabkami tela. Túžba a neistota sa rozpustila, zostáva len vrelá krv. Sledujem jej pulzovanie, cítim tie horúce toky pod kožou, na koži, ale je to bezmenné. V hlave mám prázdno, celou bytosťou sa sústreďujem na tento prechod.

Zopár dní som chodila ulicami s potmehúdskym úsmevom, akoby začiatok leta bol len mojím osobným tajomstvom. A aj tak som teraz zaskočená, lapám po dychu, ovievam sa. Leto do mňa narazilo celou svojou horkou prudkosťou, nikto sa nepýtal, či už som pripravená.

Vždy ma to zaskočí, ako náhle sa dni obrátia. Vždy ma to zaskočí, čo mi vlastne zostáva v rukách. Opadnú zo mňa vrstvy šiat aj identít, prestávam na seba hľadieť cez výkony. A vždy ma to trochu zamrzí, ľutujem sa v náhlej bezradnosti. Moje rozohriate telo je nenásytné a je ťažké ho uspokojiť. Toto je ten čas, keď sa prebúdza, striasa aj posledné zvyšky zimného spánku. Je náročné ho viesť, dobehnúť všetko zameškané. Postaviť sa čelom tomu nedozernému apetítu.

Pokračovať v čítaní: “V očakávaní (Leto)”

Dohojdať sa k rozkoši

napísala IVANA KOHUTKOVÁ ilustrovala MIROSLAVA DEMETEROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 24. júna 2021.

Keď sa povie sexnábytok, je ťažké nepredstaviť si červenú miestnosť Christiana Greya z erotického bestselleru Päťdesiat odtieňov sivej. Ak pred popkultúrnym gýčom dávate prednosť histórii, núka sa skôr škandalózny salónik frivolnej Kataríny Veľkej. Jeho súčasťou boli aj stoličky s vagínami, stoly so stoporenými údmi a porno na stenách. Pre niekoho zvrátenosť, pre iných len ďalšia výstrednosť. Vybavenie sexnábytkom však už dávno nie je len vecou BDSM klubov a má čo ponúknuť aj tým, ktorých inak dokonale uspokojuje škandinávsky nábytok.

Sexnábytok alebo erotický nábytok (sex furniture/erotic furniture) je – zjednodušene povedané – akýkoľvek kus domáceho vybavenia, ktorý nám pomáha vychutnať si sexuálny zážitok a zvýšiť tak kvalitu nášho sexuálneho života.

Pokračovať v čítaní: “Dohojdať sa k rozkoši”