Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. decembra 2021.
Dnes teda, na záver ďalšieho intenzívneho ročníka, prinášame náš redakčný výber textov, ktoré sme publikovali v roku 2021. Každé jedno vydanie je pre nás malý zázrak a dnes sa s vami delíme len o výsek z toho, čo za uplynulých dvanásť mesiacov výnimočne pohlo nami osobne. Objavte alebo si s nami pripomeňte slová, ktorých význam presahuje čísla a kliknutia. Opatrujte sa a uvidíme sa v novom roku!
Soňa Hrúziková
Veronika Hudecová – Našla sa dcéra pre mamu
Tento príbeh a jeho aktérky sú moja srdcovka. Veronika si vzala do pestúnskej starostlivosť triapolročné dievčatko a hovorí o tom, ako vyzerali ich prvé spoločné chvíle a aké rozmery svojej novej, rodičovskej osobnosti objavila. Ako asi v každom materstve je to intenzívne a turbulentné a Veronika o tom úprimne a parádne píše.
Ema Doležal – Zorganizovať si depresiu
Čím to je, čím to je, že do tohto textu som sa vedela veľmi ľahko vcítiť a od začiatku do konca ma zaplavovala obrovská solidarita? Hej, tiež k životu potrebujem zoznamy. A najradšej by som to spolu s autorkou všetko odškrtala a raz a navždy sa zbavila všetkého, čo je nahovno, nespravodlivosti, toho, kto a čo nám ubližuje, pocitov vlastnej nedostatočnosti. Celej tej mizernej ťažoby.
Michaela Kučová – Čo bolo potom
Toto je nádherná mozaika porozchodovej búrky. Sú v nej slzy, vyjedanie zmrzliny a dráma, no predovšetkým je v nej veľa citu. Miška priznáva, pomenúva a najmä skúma koniec jedného vzťahu a všetku tú bolesť. Pri čítaní sa vo mne mieša horkosť z dobre známych pocitov a pôžitok z krásy tohto textu.
Mirka Urbanová
Michaela Kučová – Sama (sebou)
Miškine introspektívne články napĺňajú môj ideál nepatetického konfesionálu, silnej osobnej spovede, ktorý je s Kurníkom neoddeliteľne spätý. Sú magnetizujúce, aj keď sa neodohrávajú v picture perfect rozhraní a aj keď ich pointa neudrie ihneď do očí. Treba ju precítiť celým telom.
Alexandra Just – Koža na pohľad, pohľad na kožu
Hoci stav mojich vlasov do veľkej miery určuje moju náladu v rámci prebiehajúceho dňa, pleť na tvári je miestom, v ktorom každé ráno vzniká alebo zaniká moje sebavedomie – s každým jedným novým pupienkom a vráskou (najnovšie aj súčasne, ach). Saška Just pomenúva rôzne faktory ovplyvňujúce vnímanie našej kože (predovšetkým na tvári), ktorá živí nielen dermatovenerologické ambulancie, ale aj moloch zvaný kozmetický priemysel. Robí tak prostredníctvom vlastného príbehu, s ktorého boľavými miestami sa viem absolútne stotožniť, a zároveň s potrebným nadhľadom.
Eva Lavríková – Starostlivosť o kurník
Pamätám si, že pri editovaní tohto článku som na začiatku bola otrávená opakovaním toho istého motívu/obrazu a celkovo som nemala náladu na – v mojich prísnosťou a únavou zúžených očiach – kvázi eskapistický príbeh z dedinského prostredia. Nakoniec som však podľahla čaru rytmu rozprávania, ktorý ma ukolísal, a dokázala som pojať článok Evy Lavríkovej v celom jeho krásnom odkaze o potrebe starostlivosti o druhých.
Gabriela Brestičová – Nemám čas
Ďalší (potrebný) článok o rodovej nerovnosti. Som si istá, že každá z nás dokáže na zoznam Gabriely Brestičovej pridať ďalšie postrehy, ktoré výrečne a nemilo hovoria o stave a nastaveniach v našej spoločnosti. Ďakujem všetkým ženám, ktoré venujú svoj čas boju proti patriarchálnemu bullshitu.
Michaela Kučová – Akú chcem počúvať raperku
Môj Kurník Wrapped 2021 ukončujem peckou od Mišky Kučovej, ktorú si určite dajte na replay aj vy. Je rovnako mocná ako zhudobnené rapy a našťastie sa nerýmuje!
Eva Mészároszová
Lucia Žatkuliaková – Ohmatať život jedného človeka
Text, v ktorom mi život jednej ženy prebehol hlavou, tak trochu akoby to bol môj vlastný. Po jeho prečítaní som sa cítila menej bezvýznamná, zdanlivá obyčajnosť jej života pridala čosi na zaujímavosti tomu môjmu, keď si nakoniec poviem, že rovnako plynúce to máme snáď všetci. Že tých momentov krásy a šťastia, ktoré sa zaryjú do dejín možno aj skrz ich zdieľanie s tými, ktorí ich posunú ďalej, je vždy len pár. Zvyšok sa stratí v popole. Je upokojujúce a svojím spôsobom krásne môcť si o tom prečítať očami jej vnučky.
Eva Lavríková – Starostlivosť o kurník
V časoch dnešnej neistoty, keď strácame pevnú pôdu pod nohami, sa mi občas zdá najťažšie najmä priznať si, že to tak naozaj je. Izolácia nás často odcudzí od tých, s ktorými samotu zdieľať môžeme, a oddiali od mnohých ďalších, s ktorými sa stretnúť nemôžeme. Možno nás prepadne pocit, že sme v tom stratení, tápeme, a môže sa nám zdať, že to tak cítime snáď len my a nikto iný. Preto sú pre mňa texty, ako je tento, také dôležité. Všetko sa v nich vysloví nahlas a pomenuje. Aby sme sa v tom strachu, samote a vykoľajení sa z našich bežných dráh, z ktorých mnohé sú dočasne, či aj nenávratne preč, všetci spolu znova našli – či už je to doma na gauči, alebo v záhrade pri kurníku –, aby sme sa mohli o seba navzájom postarať.
Michaela Kučová – V očakávaní (Leto)
Vždy na začiatku leta mávam tie momenty, keď sa priam až trasiem od vzrušenia, preciťujem každý ďalší slnečný lúč, ktorý mi dopadne na tvár, ešte stále sa občas teším ako malé dieťa, zvedavé, čo mi toto leto prinesie. Moje telo na mňa kričí a dáva mi rôzne jasné znamenia, ktoré sa podľa možností a nálady snažím prekryť letnými vzruchmi či, naopak, počúvať a nechať im priestor na dopovedanie. Je krásne môcť si o podobných pocitoch prečítať a čudovať sa, ako veľmi presne sa zhodujú s tými mojimi.
Michaela Kučová
Mirka Urbanová – Rozíď sa so mnou. Zn.: Poriadne
Univerzálne návody neexistujú, ale Mirka všetkým v polčase rozpadu ponúka pomôcku. Ambiciózne, no s veľkou empatiou voči všetkým rozvíreným citom navrhuje, ako ukončiť vzťah bez zbytočne prehlbovaného utrpenia.
Lucia Žatkuliaková – Ohmatať život jedného človeka
Väčšinou v redakcii texty s autorkami ladíme, hľadáme a cizelujeme aj na viackrát. Tento príspevok nám v schránke pristál hotový, bez zaváhania. Dozretý v hĺbke výnimočného puta a zamierený presne tam, kde rovnakú lásku a stratu pozná každá a každý z nás. Právom patrí medzi tie najčítanejšie a najobľúbenejšie texty, ktoré sme tento rok zverejnili, a ja si veľmi vážim, čo nám Lucia svojím zdieľaním ponúka.
Ivana Balgová – Som medzi ľuďmi a niekto povedal borovička
Tento článok vyšiel len teraz a našiel si cestu k mnohým ľuďom, ale i tak mám potrebu dať ho ešte do pozornosti. Ivana spísala výnimočne plastický obraz toho, čo znamená piť alkohol, a k svojej špecifickej osobnej skúsenosti pridáva aj širší spoločenský kontext. Prináša pohľady a argumenty, ktoré by sme mali poznať, ale paradoxne sa o nich hovorí veľmi málo. Verím, že špeciálne v týchto dňoch tento text môže prispieť k tomu, aby sme sa rozhodovali slobodnejšie a správali láskavejšie (k sebe aj druhým). Nielen počas sviatkov je to určite dôležitejšie ako to, čím si pripijeme.
Alexandra Just
Zuzana Sotálová – Čo robíme matkám
Mám rada briskné písanie. Zuzana akoby sedela oproti mne, chytám ten polonasraný vibe a cítim medzimaterskú väzbu. Spomínam si na niektoré chvíle precitnutia, keď som po pol roku svojej materskej (niekde medzi trilióntou vymenenou plienkou, stoosemdesiatou nocou s minimom spánku a šesťdesiatym piatym googlením receptu na dokonalý mrkvovo-batátový príkrm, ktorý bude mať zaručený úspech) pochopila, čo sa to vlastne deje. To posolstvo v Zuzaninom texte si skrátka treba pamätať vždy, keď sa nám bude chcieť niekoho súdiť alebo porovnávať sa, keď nám bude ťažko pod váhou výčitiek, aké matky to my vlastne sme.
Michaela Kučová – Byť bohyňou nestačí
Otriasli sa mnohé (feministické) profily na sociálnych sieťach. Toto tu už dlho viselo vo vzduchu. Miškin článok o toxickej pozitivite a zaslepenosti kypí kritickým myslením a zasádza bohyne do kontextu, ktorý sa už prehliadať jednoducho nedá. Must read.
Veronika Hudecová – Našla sa dcéra pre mamu
Ako málo hovoríme o náhradnej starostlivosti, o slobodných matkách. Veronika otvára vzácny a intímny pohľad do procesu zoznamovania sa so svojou dcérou, o svojich pocitoch z novej situácie. Keď som článok čítala, nachvíľu sa mi zastavil svet. Lomcovalo mnou niečo veľmi silné, krásne. Držím vám palce, Veronika a Tamara!
editovala MICHAELA KUČOVÁ korektúra SOŇA HRÚZIKOVÁ