Zvykám si

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala ZUZANA BARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. júla 2024.

Pôvodne to mal byť text „iba“ o rozvode. Vravela som si, že keď si tým všetkým prejdem, budem mať materiál na písanie aj do zásoby. A že to nemôžem nechať len tak vyšumieť. Vtedy som však tie poryvy v sebe vedela sotva vstrebávať a zdalo sa mi absurdné pokúšať sa ich česať do viet. Napísané mi pripadali smiešne patetické. Dnes to ľutujem – moje podvedomie ma starostlivo chráni a mnohé si už nepamätám. 
Nebude to teda také bezprostredné či autentické, ako keby som tento text písala v čase, keď som zaspávala aj sa budila s rovnako silnou úzkosťou. Žmýkala mi vnútornosti, nedovolila mi prijímať poriadne kyslík ani jedlo, spať, oddýchnuť si alebo čítať. Nenájdeš tu ani to otrasné zúfalstvo, ktoré mnou lomcovalo, keď som hltala novú realitu, holú a ponižujúcu. Odvaha sa minula, spontánnosť a intuícia sa ocitla na bode nula, všetko som robila mechanicky. Sťahovala som sa už zvonka tvrdá ako skala, potoky sĺz stekali po povrchu, akoby som to v skutočnosti ani neprežívala – inak by som sa zrútila ako domček z kariet. Jediná vec, ktorá ma držala vo forme, boli rodičovské povinnosti. Autopilotka, ktorá riadila prázdninové dni tesne pred odchodom z nášho bytu aj tie po ňom. Zariadiť, odviezť, nakúpiť, upratať, pracovať, vyzdvihnúť, poumývať, prečítať, zaspávať, zobudiť, navariť a toto všetko v rytme valčíka v a mol. Na mieste niektorých udalostí je len šedivá šmuha, tak veľmi ma bolia.

Pokračovať v čítaní: „Zvykám si“

Ten človek medzitým

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala KATARÍNA CHLEBNIČANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. marca 2023.

Ževraj sa treba s niekým vyspať a ono ťa to trochu prejde! – vraví znalecky na margo môjho najnovšieho rozchodu môj spolubývajúci. Pozerám sa naňho s predstieraným prekvapením – akoby som počula zaujímavú novinku a nie tradičný prechodový rituál veľkej časti populácie, ktorej ego pošramotil (nečakaný) koniec vzťahu. On je zadaný už asi štrnásty rok a nechce sa mi vysvetľovať mu detaily môjho ľúbostného života sériovej monogamistky ako nejakému antropológovi. Jeho tradovanú radu mám v hlave sama už dlhšie, ale prečo vlastne?

Dve cukrové vaty poprosím

Prečo tak často po konci dlhodobého vzťahu hľadáme niečo nezáväzné, niekoho, kto nám poskytne ilúziu intimity, a zároveň nemáme záujem skutočne sa k nemu priblížiť? Sme iba naočkovaní klišé scenármi hollywoodskych romantických komédií a ich neohrabaných lokálnych kópií, kde sa všetko rieši rýchlo, teatrálne a hlavne sexom?

Pokračovať v čítaní: „Ten človek medzitým“

Koniec kalerábovej sezóny

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. mája 2022

Uteč, keď ťa chce zneistiť. Keď on hovorí tebe, ako sa cítiš. Hoci ani ty presne nevieš ako. Alebo keď ti z fleku vytkne, že si pribrala (aj keby hej, no a čo). Nedopraj mu podlo získanú psychologickú prevahu. 

Ukonči účasť v jednostrannej konverzácii, keď rozpráva iba o sebe, svojich vplyvných známostiach, svojom rozhľade siahajúcom ďaleko za hranice mesta, okresu, krajiny, abstraktných horizontov. Aj keď si možno dobrá poslucháčka, on nie je predmet tvojej seminárky.

Uštedri mu zdvihnuté obočie (obe) a nezdvorilé ironické ďakujem, keď ti hovorí, že nie si ako ostatné. Pretože si neváži iné ženy, nemá spracované minulé traumy, alebo iba jednoducho trepe. Existujú lepšie komplimenty, ktoré priamo pomenúvajú tvoje kvality.

Zastav ho, keď ťa porovnáva so svojimi bývalými alebo súčasnými. Nebuď nedobrovoľná účastníčka trápneho wannabe komparatívneho sociologického experimentu.

Pokračovať v čítaní: „Koniec kalerábovej sezóny“

Čo bolo potom

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala LUCIA BUDZÁKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. októbra 2021.

Tak takýto je slobodný život. Sama v izbe aj v ďalšej, aj v tej vedľa nej. Škatuľu po škatuli, pristávam na novom mieste. 

Stále ho vyhľadávam. Jeho príspevky sú také všedné, akoby sa nič nestalo. Ako môže byť taký… Hľadám správne slovo pre svoj pocit ublíženia, no stačí jeden sebareflexívny pohľad na vlastný feed, aby som sklapla. Život ide ďalej a my zdieľame tie kúsky, čo sa nemenia. Až kým sa neusadí prach aj tam, kde teraz ostatní nedovidia.

Počúvam patetické piesne, ktoré mu v duchu venujem. Zverejňujem len tie, ktoré sú tak na polceste k môjmu skutočnému pocitu. On však vyťahuje ťažký kaliber. Skladbu, pri ktorej som už raz vyrevúvala, že mi nie je súdená láska. Vie o tom, dobre o tom vie. Vie? Čo tým chce povedať?! Veď to povedz normálne, stále ti píšem, nahnutá tak blízko, ako len sa cez displej dá. Stále mám problém priznať mu rovnaké výsady, ako mám ja. Že môžeme šifrovať, môžeme si žiť svoje životy, môžeme si jeden deň chýbať a o chvíľu môžeme zabudnúť. Aj v tomto sme spolu, už navždy sme spolu v tom, čo bolo potom.

Pokračovať v čítaní: „Čo bolo potom“

Rozíď sa so mnou. Zn.: Poriadne

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala SOŇA FLAJŽÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. marca 2021.

Ak si už rozhodnutý, daj mi trochu času, aby som pochopila, že s nami niečo nie je v poriadku. Nenechaj ma však ani pridlho čakať. Nehraj to (predo mnou a pred ostatnými) na dokonalý pár do poslednej chvíle. Otázky o našom konci potom budú bolieť ešte viac. Nie je to iba o tebe, o tvojom rozhodnutí, vo vzťahu sme predsa (minimálne) dvaja. Ale ak si sa už rozhodol, tak skús to, čo nás rozdelilo, verbalizovať, aby si to vedel vysloviť nahlas, veď na to máš aj slovnú zásobu, aj intelektuálnu výbavu. Pokojne si to predtým niekam napíš, nech to vidíš modré na bielom. Definitívne. Aspoň trochu sa posnaž, nemusí to byť úvaha na úrovni hosťujúceho terapeuta v populárnej talkshow. Skús vybrať niečo pravdivé a skutočné, čo bude pravdepodobne rezonovať aj vo mne. Tá hodnota, ktorá je pre teba zásadná a na ktorú ja jednoducho zvysoka kašlem. Tá mrzkosť, ktorá ťa ničí a otravuje a nevieš ju prehltnúť. Alebo tá nekonečná nuda, čo sa k nám vkradla po honeymoon phase, lebo sme perfect match vlastne iba fyzicky. Alebo mi povedz o Nej, o tej Druhej, ktorá bude možno už zajtra tvojou Prvou a jedinou. Možno som si to všimla aj ja. 

Pokračovať v čítaní: „Rozíď sa so mnou. Zn.: Poriadne“

Rozchodové mizérie

napísala NATAŠA JURÁČKOVÁ ilustrovala MIROSLAVA DEMETEROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. apríla 2020.

Mám 31 rokov a som znova single. Tretinu života som prežila s jedným mužom. Donedávna som si myslela, že to bude navždy. Po mojich článkoch o šikane a o vzťahu k svojim reprodukčným orgánom bude tento zatiaľ najťažší. Tento článok bude o mojom rozchode.

Neviem, kedy sa to začalo. Ten malý, tichý hlodavý hlások, ktorý mi hovoril, že takto to nie je v poriadku. Že toto nie je to ono, o ktorom všetci hovoria.

Priznám sa, som overthinker, neviem, či na to existuje slovo v slovenskom jazyku, jednoducho o všetkom premýšľam až príliš. Každú dôležitú aj menej dôležitú udalosť premieľam v hlave dookola. Pochybnosti o vzťahu prichádzali a odchádzali v pravidelných intervaloch. Kým zo začiatku som mala pochybnosti o tom, či on ľúbi mňa, na konci som riešila opačný problém. 

Pokračovať v čítaní: „Rozchodové mizérie“

Sexuálna púšť v partnerských vzťahoch

napísala IVANA KOHUTKOVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. augusta 2018.

Už niekoľko rokov žijem vo vzťahu bez sexu. S partnerom si robíme žarty, že máme púštnu domácnosť, pretože v jednej oblasti nášho zväzku je jednoducho sucho. Do smiechu nám nebolo vždy. Zvládnuť obdobie ťažkostí, ticha a skrytých túžob bolo niekedy nad naše sily. Po ôsmich rokoch hľadania samých seba, vzájomnej tolerancie a východiskových ciest si z toho už vieme uťahovať. Po tom, ako sme o našom špecifickom partnerskom živote začali otvorene hovoriť, zistili sme, že v našom okolí v tom nie sme sami. Príčiny takéhoto súžitia sú pritom rôzne.

Čo sa za tým skrýva?
Poznám prípady, keď sa ľudia dobrovoľne rozhodli žiť v takomto vzťahu a našli riešenie, aby v ňom boli spokojní. Pokračovať v čítaní: „Sexuálna púšť v partnerských vzťahoch“