Tehotná dňom i nocou

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. februára 2019.

Zobudila som sa o štvrtej ráno plná úzkosti. Nedarilo sa mi opäť zaspať, a tak som v hlave začala rozmotávať klbko trápení, vecí, ktoré nefungujú, všetkého, čo treba vyriešiť. Akoby sa to nadránom v stave bolestivej bdelosti dalo, všakže. Zastavila som sa až pri udalostiach spred týždňa, pri momente, keď som sa doktora spýtala, či sa už dá určiť pohlavie dieťaťa v mojom bruchu.

Doposiaľ bolo pre mňa tehotenstvo najmä fyzickou záležitosťou. Iste, dostavili sa aj emócie, a celkom silné, no aj počiatočnú neistotu a strach počas tých pár dní od dvoch čiarok na tehotenskom teste po prvý ultrazvuk, aj nečakaný pobyt v nemocnici vždy rýchlo prehlušil zenový pokoj. Pokračovať v čítaní: “Tehotná dňom i nocou”

Ako vyzerá túžba

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 24. januára 2019.

Nedeľné ráno. Vzduch plný všetkého, čo sa udialo, so zvyškami včerajších cigariet sa mieša prací prostriedok ticho sa vyparujúci z mokrej bielizne. Telo plné včerajška, ťažké viečka a poletujúce srdce, v útrobách trepot krídel. Celé sa to odohralo v rámci asi troch pohľadov. Viac mi nedaruje a ja jasne cítim hranice toho dievčaťa, ktorým nechcem byť. Nepýtam teda, nevolám, neočakávam, len čakám. Správam sa ako hus, len trochu iná, taká, čo sa zalkne svojou hrdosťou.

Túžba nie je pekná. Nehovorím o romantickej spaľujúcej vášni, skôr o prízemnej obsesii. O tom, ako žijem uprostred jeho ľahostajnosti. Veľké čakanie (čká sa ti, vždy keď na teba pomyslím?). Ako mi prináša zmysel zástup drobných, zahanbujúcich činností. Prekliate zelené svetielko v messengeri. Pokračovať v čítaní: “Ako vyzerá túžba”

O rodičoch a strate

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala HAN

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. marca 2018.

Smrť si nepripúšťame. Tak trochu rátame, že niektoré veci budú navždy. A že aj keď sa rozvedieme, prídeme o prácu alebo len naša imunita podľahne vytrvalým mrazom, bude tu pre nás niekto. Najčastejšie sú to mama alebo otec, ľudia, ktorí nám dali život, a tak nejako automaticky rátame, že v ňom vždy budú. Samozrejme, prirodzene. Naši.

Také samozrejmé to však vôbec nie je. Niekedy o rodičov nenávratne prídeme ešte pred tým, než stihnú založiť skalku a rozmaznať naše deti. Pokračovať v čítaní: “O rodičoch a strate”

Šafel

napísala KATARÍNA HYBENOVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. mája 2017.

Dokonale si pamätám, kedy som si to všimla prvýkrát. Mala som päť rokov a v priestornej telocvični na našom sídlisku som robila konkurz do miestneho gymnastického oddielu. Vonku sa stmievalo a telocvičné neóny svietili tak trochu smutno. Mladé gymnastky v červených a modrých trikotoch predvádzali kotúle a dokonalé rozštepy. Medzi nimi moja kamarátka zo škôlky Veronika poslušne kráčala s napätými špičkami po obvode basketbalovej čiary. Jej nohy boli dlhočizné a tenučké ako paličky. Pokračovať v čítaní: “Šafel”