Značka: Katarína Hutníková

Archív1 komentár

Vzorce starostlivosti

redakcia

napísala SIMONA HASLER-KROVINOVÁ ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. septembra 2024.

Život obetovala starostlivosti o druhých podobne ako iné ženy jej generácie. Jej pracovné či voľnočasové aktivity boli popretŕhané potrebami iných. Asi preto si nikdy nenašla čas otvárať rany vlastného detstva, pochopiť hranice medzi ním a dospelosťou či uvažovať nad tvárnosťou vlastnej osobnosti. Svoje túžby, ciele, hodnoty či rozmýšľanie nad starnutím a láskou natlačila do zásuvky so štítkom nadbytočnosti. Vychovala dve deti, doopatrovala chronicky chorú matku a opatruje chradnúceho otca. 

Pokračovať v čítaní: „Vzorce starostlivosti“
Archív1 komentár

Je normálne mať strach z nájdenia práce?

redakcia

napísala MIRKA GALASOVÁ ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. september 2023.

Uvedomujem si, že slovo „normálne“ je už trochu sprofanované množstvom tlačoviek a billboardov, ale v tomto prípade to inak nejde. Som v produktívnom veku. Nie som hlúpa (áno, Dunning-Kruger mi beží na pozadí). Mám rôzne pracovné skúsenosti. Dokonca pár slušných vedeckých výstupov. Viem riešiť problémy aj kritické situácie. Napriek tomu mám strach nájsť si prácu. 

Pokračovať v čítaní: „Je normálne mať strach z nájdenia práce?“
Archív1 komentár

V práci po materskej

redakcia

napísala EVA MÉSZÁROSZOVÁ ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. októbra 2020.

Stojím ráno pred zrkadlom s mierne bojovným výrazom v tvári a dávam si na pery svoj najvýraznejší rúž. Tmavoružový. Cítim, a vlastne v odraze zrkadla jedným okom aj vidím, ako tento počin fascinuje moje dve malé deti. Aj ony chcú rúž. Viem, že akýkoľvek odpor by ma stál priveľa času, a tak sa rúžom symbolicky dotknem ich pier. Následne ich s takmer posvätnou úctou zovrú viackrát za sebou presne ako ja, keď chcem, aby sa mi rúž všade rovnomerne rozotrel. Dcéra s obdivným pohľadom hltá moje šaty. Konečne ma vidí aj v niečom inom ako v teplákoch či džínsoch. Začnú ma teraz brať vážnejšie dokonca aj moje deti?, preblesne mi hlavou, ako si na oči dávam ceruzku. Jeden rýchly pohľad do zrkadla… Je to ako za starých čias. Dokonca lepšie! Je to lepšie. 

Pokračovať v čítaní: „V práci po materskej“
Archív4 komentáre

Nestačím svojim predstavám

redakcia

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. apríla 2020.

Po troch rokoch na rodičovskej (schválne vynechávam dovolenke) som si začala hľadať prácu. Bolo leto, trávili sme mesiac na chalupe a ja som po nociach vyklikávala nejaké zadania, pretože cez deň sa jednoducho veľmi nedalo. Okrem vyčerpania som cítila aj príjemné šteklenie niekde veľmi, veľmi hlboko, pretože som konečne videla, že sa rozbieham a otvoril sa mi nový vesmír. Napriek enormnej únave to bolo pre mňa vytúžené spasenie. Veľmi som si priala, aby som mohla tvoriť a zároveň našla miesto (aspoň na pol úväzku), kde by som sa profesijne posúvala a bola medzi ľuďmi. To príde. Len nepoľaviť v hľadaní, pýtaní sa, písaní mailov, pimpovaní životopisu, motivačných listov, portfólia. Hlavne nerátať tie správy, ktoré ostanú bez odpovede, nedať sa rozhodiť všetkými tými nie, vďaka. Pokračovať. Nenechať sa odradiť. 

Pokračovať v čítaní: „Nestačím svojim predstavám“
ArchívZanechať komentár

Odísť z mesta

redakcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ editovala MIROSLAVA URBANOVÁ ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. decembra 2019.

Takto by som mohla žiť, hovorím si vždy, keď trávim dni mimo Bratislavy. Necítim sa na odchod na lazy, ale pokoj, spomalenie a stíšenie sú pre mňa čoraz častejšie podmienkou pre pocit šťastia. Prirodzene ich nachádzam mimo mesta, kde sa všetko točí – v miestach obklopených prírodou, s obmedzenou možnosťou večerného programu či nákupov. Moja predstava o živote v regióne je však dokonale bratislavsky zromantizovaná. Na vidiek si so sebou neberiem počítač, ani žiadne predstavy o tom, čo znamená naplnený život. Je preto ľahké mať tých pár dní výnimočne uspokojivý pocit a ešte ľahšie podľahnúť predstave, že trvalý presun na vidiek by mi zaručil spokojnosť navždy. Ako to je naozaj, som sa teda pýtala žien, ktoré do menších miest a dedín odišli žiť dlhodobo. 

Pokračovať v čítaní: „Odísť z mesta“

ArchívZanechať komentár

Rozmarné leto

redakcia

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. júna 2019.

Letné dni sú len obyčajné dni. Pravidelne nimi však prechádzam s očakávaním niečoho veľkého, odrátavam, kým to bude. Dovolenka, festival, neurčitá predstava dobrodružstva – zostatkový návyk opojnej prázdninovej slobody zo školských čias? Čas však neplynie o nič odlišne, svoj tieň neprekročím ani pod páliacim slnkom. Nemám trpezlivosť na hlúpe otázky, neodložené riady. V horúčave sa mi o seba odierajú stehná, jahody sa v ceste ponoria až na samé dno. Bežné prízemnosti, každodenné frustrácie. V čase poloprázdnych ofisov a automatických odpovedí však môžeme o čosi slobodnejšie rozhodovať o svojom čase. Rozmarnosť leta je teda najmä o akomsi povolení, uvoľnení. Poddaní sa tomu, čo si daná chvíľa pýta. Zmrzlinu, jazero. Stiahnuté rolety a Netlfix. Tanec či tichú samotu. Pokračovať v čítaní: „Rozmarné leto“

Archív1 komentár

Chvála triezvosti

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. marca 2019.

Vždy som bola tá, kto na ponuku alkoholu nepovedal nie. Soňa? Jasné, tá si dá. Večerné posedenia, udalosti s väčšou spoločenskou účasťou, zastávky počas výletu, ranné nákupy v potravinách pred túrou, piatok sama doma, hociktorý deň sama doma, automaticky k tomu patril alkohol, aspoň dve pivká, lebo jedno človek vlastne ani necíti. Chutilo mi to, rozväzovalo mi to jazyk, začleňovalo ma to niekam, prípadne mi to pomáhalo prekonať pocit, že (zrovna) nikam nepatrím. Kým pred inými drogami som vždy mala rešpekt a nikdy som netúžila, aby prebrali kontrolu nad mojím telom a mysľou, s alkoholom som sa jej rada vzdávala. Pokračovať v čítaní: „Chvála triezvosti“

Archív1 komentár

Ako vyzerá túžba

redakcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 24. januára 2019.

Nedeľné ráno. Vzduch plný všetkého, čo sa udialo, so zvyškami včerajších cigariet sa mieša prací prostriedok ticho sa vyparujúci z mokrej bielizne. Telo plné včerajška, ťažké viečka a poletujúce srdce, v útrobách trepot krídel. Celé sa to odohralo v rámci asi troch pohľadov. Viac mi nedaruje a ja jasne cítim hranice toho dievčaťa, ktorým nechcem byť. Nepýtam teda, nevolám, neočakávam, len čakám. Správam sa ako hus, len trochu iná, taká, čo sa zalkne svojou hrdosťou.

Túžba nie je pekná. Nehovorím o romantickej spaľujúcej vášni, skôr o prízemnej obsesii. O tom, ako žijem uprostred jeho ľahostajnosti. Veľké čakanie (čká sa ti, vždy keď na teba pomyslím?). Ako mi prináša zmysel zástup drobných, zahanbujúcich činností. Prekliate zelené svetielko v messengeri. Pokračovať v čítaní: „Ako vyzerá túžba“

Archív1 komentár

Komu tiká do materstva

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. júla 2018.

Dlho som na fejsbuku skrývala ľudí, ktorým sa narodilo dieťa, a mali potrebu o tom informovať svet viac než len jednou povinnou fotkou. V poslednom čase však budúce a čerstvé matky ľahkou formou stalkujem. K dotýkaniu sa cudzích brušísk a vrhaniu sa na kočíky som ešte nedošla, ale akékoľvek známky nového života ma fascinujú, tešia a, pozor, neraz aj rozcítia.

Aby sme si rozumeli, môj postoj k deťom je dosť ambivalentný. Najnovšie si napríklad myslím, že sú nudné. A už dlho som toho názoru, že mať potomstvo znamená strašne veľa obetovať. Veľa! Strašne! Takisto som presvedčená, že nie sú nevyhnutnou súčasťou naplneného života, ani toho partnerského. No čoraz zreteľnejšie v tom celom vnímam tú veľkú vec – lásku. A že by tu na to (raz) bol priestor. Pokračovať v čítaní: „Komu tiká do materstva“