Značka: jedlo

ArchívZanechať komentár

Neviditeľní

redakcia

napísala ALENA SABUCHOVÁ
ilustrovala VIKTÓRIA HORŇANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. mája 2019.

O pár týždňov budem mať tridsať. Pred pár rokmi, povedzme pätnástimi, som si to nevedela celkom predstaviť. Tridsiatka bola pre mňa sci-fi, znamenala hranicu „hotových ľudí“, schopných stavať si domy a chodiť na rodičovské združenia, učiť svoje deti, že si treba umývať ruky a nejesť piesok. Chápete – naozajstná zodpovednosť za seba, účty aj iných, priestor mýliť sa dosť eliminovaný –, vtedy už predsa musíme vedieť odkiaľ a kam, vysokoškolský diplom a dobrá práca, veľké sobotné nákupy a ľudia, s ktorými už asi zosta(r)neme. Konkrétnejšie som to premyslené nemala, napokon načo, bolo to nepredstaviteľne ďaleko. Pokračovať v čítaní: „Neviditeľní“

Archív1 komentár

Najkrajšie obdobie v živote ženy?

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. marca 2019.

Tehotenstvo nie je choroba, ale môžem vám povedať, že dobre sa teda necítim. Aj práve teraz – dnes nie je dobrý deň, nebol ani včera, naposledy možno pred týždňom ma nič nebolelo, neťahalo, vládala som, mohla som sa bez problémov najesť, dalo sa zabudnúť na to, že som tehotná, a myslieť na niečo iné.

Čakala som, že po miliónoch rokov evolúcie to bude jeden perfektne vyladený bezproblémový proces, pri-ro-dze-ný pre ženské telo, no realita ma celkom zaskočila. Na jednej strane je aj pre mňa nesmierne fascinujúce, na úrovni zázraku, že z dvoch mikroskopicky malých buniek sa v mojom tele formuje nový samostatný život, teším sa, že je toho schopné a zvláda to. Pokračovať v čítaní: „Najkrajšie obdobie v živote ženy?“

Archív1 komentár

Cestovanie bez obalov: Ľahší kufor aj svedomie

redakcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ
vizuál zrobila VIKTÓRIA HORŇANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. júna 2018.

Snažiť sa o zníženie svojej ekologickej stopy už patrí medzi základné dobré mravy. Zároveň sa však cestovanie dostalo medzi naše najobľúbenejšie kratochvíle, spôsoby dobitia baterky aj pracovné povinnosti. Zlúčiť tieto dve snahy – vidieť čo najviac zo sveta a príliš ho nezaplavovať masou obalov, jednorazových predmetov a chemikálií, vie byť celkom náročné. Niekedy sa dokonca tak veľmi snažíme, až je to kontraproduktívne, ako opisuje aj Mirka Gúčiková: „Pracovne som cestovala do Gruzínska a nachystala si všetko možné na redukovanie odpadu. Pokračovať v čítaní: „Cestovanie bez obalov: Ľahší kufor aj svedomie“

ArchívZanechať komentár

Nechajte ma, teraz bolím

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MICHAELA ISTOK

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. januára 2018.

Je to klietka na mojej hlave a na mojom tele. Niekedy sú jej mreže vzdušné a tak ďaleko od seba, že by som sa nimi už-už pretiahla, ale stále kúsok chýba, sú pevné, nepustia, a tak len načahujem ruky a snažím sa chytať reality. Inokedy sú blízko a nenechávajú mi veľa priestoru a občas sú nasekané tak nahusto, že cez ne ledva vidím, ležím schúlená v kúte a pri akomkoľvek otrase či náraze zvonku som zlostná; snažím sa síce ovládať, ale ide to ťažko. Vtedy totiž existuje len jedna myšlienka: Nechajte ma. Len ma, prosím, nechajte na pokoji. Teraz bolím. Pokračovať v čítaní: „Nechajte ma, teraz bolím“

ArchívZanechať komentár

Bála som sa, a išla som do lesa

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. mája 2017.

Celú noc som sa triasla – najskôr od zimy a potom od strachu. Analyzovala som každý zvuk, či toto šuchnutie prišlo odo mňa, z vedľajšieho stanu, kde spali moji kamoši, alebo zvonku, či je to len vietor alebo sa ku mne rúti medveď, diviak, pes, ktorý roztrhá stan, ako predjedlo zožerie klobásu, ktorú mám v batohu vedľa seba, a potom aj mňa, menštruujúcu a vystrašenú. Srdce mi divoko búchalo, bála som sa tak, ako naposledy v útlom detstve, tma a samota bola opäť neznesiteľná. Pokračovať v čítaní: „Bála som sa, a išla som do lesa“

Archív6 komentárov

Buchta nad pohárom vína: Vyzerám jak guľa

redakcia

napísala a ilustrovala DAŠA KRIŠTOFOVIČOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 19. januára 2017.

Nikto učený z neba nespadol. Ale niektorí ľudia spadli z neba tuční.

Niekto je tučný od narodenia a ťahá sa to s ním celé detstvo a dospievanie a celý život a potom ten niekto zomrie a rodina mu kúpi plus size truhlu. Tak to chodí.

Ja som nikdy nebola štíhla, hoci som veľmi chcela byť a chcem byť a pokiaľ budem žiť, asi ma táto túžba neopustí. Pokračovať v čítaní: „Buchta nad pohárom vína: Vyzerám jak guľa“

ArchívZanechať komentár

Už je to tu! Svetielka, jedlo, konflikty

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MIRIAMA SCHNIEREROVÁ

Článok bol pôvodne publikovný v newslettri 22. decembra 2016.

Bolo to už dávno, ten obraz však vôbec nevybledol. Pamätám si mamu vo dverách mojej izby, ako sa tam na pochode odniekiaľ niekam na moment zastavila a riekla: „Všetko je zle! A ešte aj Vianoce idú!“ No. Je jasné, kde sa nabral môj zmysel pre tragédiu.

Po tatovi som však flegmatička, a tak som si zvykla Vianoce veľmi neprežívať – najmä tú povinne pozlátkovú časť – Pokračovať v čítaní: „Už je to tu! Svetielka, jedlo, konflikty“

Archív3 komentáre

Veľké ženy

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala VIKTÓRIA HORŇANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 24. novembra 2016.

Keď som mala dvanásť, zdanlivo cez noc zaúradovali gény a moje boky sa nezvratne zaokrúhlili. Určite som odvtedy už dávno mohla vyzerať aj inak, chudšie a pestovanejšie, chcelo by to však veľa námahy. Na čo som príliš pohodlná a navyše mi chutí. A nie som si istá, ako veľmi by dvíhanie činiek a počítanie kalórií bolo zmysluplné a či by sa moje telo aj tak nechcelo vrátiť k svojej prirodzenej podobe Věstonickej venuše (od pása dole!). Pokračovať v čítaní: „Veľké ženy“

Archív2 komentáre

Chutí nám

redakcia

pýtala sa SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. septembra 2016.

Sorry, mám tresku. To boli prvé slová, ktoré som povedala svojej novej kolegyni, keď nastúpila do práce. To len keby sa náhodou chcela sťažovať na jej arómu, lebo tresku v majonéze s dvoma bielymi rožkami som na raňajky mávala celkom pravidelne. A na večeru spolu s pivom je to ešte lepšie!  Pokračovať v čítaní: „Chutí nám“