Príroda na vlastnej koži

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala BARBORA IDESOVÁ

Článok bol pôvodne uverejnený v newslettri 22. júna 2017.

Prírodná alebo bio kozmetika je do veľkej miery módnym ošiaľom, ktorý nás ženie k ďalším nákupom (lebo chemikálie, tak treba zahodiť všetky doterajšie fľaštičky a nahradiť ich novými, „čistými“). Dnes ale vyberieme slovo prírodná zo zástupu hesiel, ktoré svojou všadeprítomnosťou strácajú význam (domáce, handmade, urban,…), a skúsime sa na tento typ výrobkov pozrieť o čosi triezvejšie.

O tom, aké účinky na nás majú rôzne kozmetické zázraky, existuje mnoho štúdií, často s rozporuplnými názormi. Základom celého sveta prírodnej kozmetiky je zoznam 12 nebezpečných látok, tzv. Dirty Dozen.Medzi tie najviac skloňované patria napríklad parabény a sulfáty. Áno, dobre vidíte, v tabuľke sa pri sulfátoch, ktoré sa nachádzajú prakticky vo všetkom, čo pení, uvádza ako dôsledok smrť. Čo je presne ten moment, kedy je potrebné sa na informácie vygooglené v nejakých pekných prírodných blogoch pozrieť so štipkou skepsy. Na používanie kozmetiky sa naozaj nezomiera. Používaním deodorantu si nevypestujete raka a ani sa neotrávite zjedením olova v troch kilách rúžu, ako sa hovorí o „priemernej žene“. Údaje, z ktorých vychádza väčšina osvety o potenciálnych nebezpečenstvách štandardnej kozmetiky, vychádzajú z neúplných informácií, bezhlavo interpretovaných do klikaných titulkov. V súčasnosti vo väčšine prípadov jednoducho nie je dostatok informácií na jednoznačné závery. Prítomnosť parabénov v nádoroch neznamená automaticky, že ony sú pôvodcami rakovinového bujnenia. Áno, sulfáty môžu dráždiť a vysušovať, ale na to sa skutočne nezomiera.

Nepatrím medzi ľudí, ktorí sa silou-mocou bránia pokroku a odmietajú chémiu z princípu. Napriek tomu, že som hodiny chémie strávila písaním lístočkov a ich schovávaním do labákovej výlevky, uvedomujem si, že chémia je všade okolo nás a to, že sa v zložení prípravku či jedla objavuje nejaký ten ypsilon či ex ma hneď nerozhádže. K používaniu čisto prírodnej kozmetiky ma nedostala panika z rakoviny vypestovanej chemickým sprcháčom ani slabosť pre vibrácie byliniek nazbieraných za splnu. Tak nejako logicky mi vyplynulo, že umývať si vlasy prípravkom obsahujúcim silikón pre ne asi nie je to najlepšie. Najviac však zavážila citlivosť mojej pokožky, ktorá mi nedáva veľmi na výber. Keď suché a podráždené nie sú len vaše odpovede, ale aj celé telo, začnete hľadať alternatívy. Nechce sa mi čakať, kým sa nazbiera dostatočne veľa prípadov, ktoré ne/potvrdia internetové kozmetické paranoje, moje telo mi samo hovorí, čo znesie. A v neposlednom rade prírodná kozmetika má tendenciu byť ohľaduplnejšia k životnému prostrediu, využívajúc etické zdroje, vynechávajúc prvky škodiace prírode a recyklujúc obaly. Dá sa teda povedať, že čisto prírodnú kozmetiku používam preventívne a nemilitantne. A keďže hľadanie prípravkov, ktoré sú naozaj dobré zložením i účinkom, je veda sama o sebe, nasleduje niekoľko praktických odporúčaní pre vstup do prírodného kozmetického sveta. Áno, nasleduje ďalší z tej záplavy neodborných článkov! #osobnéskúsenostiftw

Zelené prívlastky
Rôznymi slovami a certifikátmi sú označené rôzne úrovne „čistoty“ a kvality kozmetiky. Okrem stupňa prírodnosti pri výbere môže zohrať rolu aj skutočnosť, či je kozmetika vegánska, prípadne dodržiava pravidlá férového obchodu. Tieto označenia nie sú len fancy spôsoby, ako z vašej peňaženky vymámiť viac peňazí, majú svoje opodstatnenie a ich dodržiavanie prispieva k lepšiemu svetu (kde netrpia zvieratká a ani nie sú zdieraní naši blížni). Samozrejme ale záleží na vašich prioritách a rozpočte. Najpriateľskejšie sú cenovo nastavené výrobky prírodné, pri bio/organických certifikátoch vie cena stúpnuť. Zároveň však treba povedať, že väčšina zelených titulov nemá jednotné pravidlá a používa sa lárom-fárom. Podobne sa nápismi sulfate- či paraben-free pýšia výrobky, ktoré tieto zložky ani nikdy nepotrebovali. Výrobky s prívlastkom prírodné sú len tak „na pol ceste“ – obsahujú viaceré prírodné ingrediencie, prípadne aj v bio kvalite, no v kombinácii s konvenčnými, potenciálne škodlivými zložkami. Záleží na vás, či vám stačí pekný obal, príjemná vôňa a pocit, že máte k prírode o čosi bližšie, alebo je pre vás skutočne podstatné zloženie. Takmer všetka kozmetika, ktorá sa nám ponúka, v skutočnosti nie je až taká nevinná, ako sa tvári. Česká Manufaktura je jeden príklad romantizovania štandardnej kozmetiky, kontroverzné penidlá nájdete u Korress aj vo vegan a bezobalovej kozmetike Lush. Pri každej z menovaných značiek však nájdete aj výrobky, ktoré sú úplne kóšer, len sa jednoducho nevyhnete pozornému čítaniu zloženia. Vtedy môžu pomôcť weby a appky, ktoré mapujú jednotlivé ingrediencie alebo dokonca výrobky – napríklad Skin Deep alebo Cosmetic Ingredient Review.

Ťažké začiatky
Čo teda funguje? Predovšetkým trpezlivosť. Nie, nechcem vás svojím blahosklonným prístupom naštvať, ale toto naučilo používanie prírodnej kozmetiky mňa. Ovládnuť sa a byť trpezlivá pri budovaní imúnnosti voči marketingu, pri čítaní zloženia, pri aplikácii, čakaní na účinok či prechodných výkyvoch tela zvyknutého na svoju chemku. Nie je to veru s tou prírodnou kozmetikou jednoduché. Ak to myslíte vážne, dôležité je skúšať. Kým objavíte prostriedok, ktorý vám sedí svojou konzistenciou, účinkom, cenou, aplikáciou, vôňou a všetkým ostatným, môže to naozaj chvíľu trvať. V rámci no waste prístupu som si zvykla neúspešných kandidátov posunúť menej militantnej kamarátke, či zatnúť zuby a šampón so sulfátmi dopoužívať (z tých pár mesiacov navyše mi snáď vlasy nevypadajú).

Pri prvých pokusoch je prirodzeným pocitom aj sklamanie – veci sa dejú tak nejako pomalšie a menej výrazne, než by sme chceli. V tomto je skutočne zaťažkávajúcou skúškou predovšetkým no poo metóda aka umývanie vlasov bez penivého šampónu. Internet sa hemží rôznymi alternatívami (sóda bikarbóna, indické hliny, kuchynská múka alebo aj celkom obyčajná voda), na vlastných vlasoch mám odskúšané len prírodné šampónové mydlá. Neobsahujú chemické penidlá, ale zvyčajne glycerýn, kokosový olej a výluhy z kadejakých vlasu a koži prospešných byliniek. A áno, kým sa vlasy spamätajú, bude to bolieť. Teda nie doslova, ale pri pohľade do zrkadla na voskovité vlasy, ktoré vás budú po prechode na no poo metódu zdobiť približne dva až šesť mesiacov. Ale človek vydrží všeličo, dokonca aj mať toto nevábne štádium navždy zachytené na videu. Ako jeden z benefitov tejto životnej/kozmetickej zmeny vnímam aj získanie uvoľnenejšieho postoja (svet sa kvôli mastnému vlasu fakt nezrúti). A hoci moje vlasy ani pri bežných šampónoch netrpeli nejakými výraznými neduhmi, po približne trištvrte roku môžem povedať (lebo to hovoria aj ostatní), že moje vlasy akoby ožili, majú väčší objem a tak nejako sa na tej hlave konečne majú k svetu, nerezignujú hneď druhý deň po umytí. Výmena šampóna vás tiež naučí masírovať si hlavu, keďže nepenivý šampón fakt nepení a je na vašich prstoch dostať ho všade tam, kde treba. Medzi odporúčané tipy teda patrí naozaj dobre vlasy namočiť a dôkladne umyť, pravidelne česať (lebo fuj, ale vaše vlasy v skutočnosti pre svoje zdravie potrebujú trochu tej masti, ktorá sa pri korienkoch produkuje) a prípadne aj záverečné spláchnutie octovou vodou (alebo bylinkovým octom od Havlíka, pre tých s fajnovejším nosom).

Starostlivosť o pokožku zďaleka nie je taká náročná, v zásade je len potrebné sa trafiť do prípravku, ktorý vám bude vyhovovať po všetkých stránkach, žiadne záludnosti typu polroka bláznivej pokožky by vás nemali čakať. Zákaz mydlenia od doktora počul už každý ekzematik, ale mydliť sa nikto z nás fakt nepotrebuje každodenne. (Opäť fuj, ale trošku tej mastnoty potrebuje ku zdravej rovnováhe aj naša koža.) Čo sa závlahového režimu týka, jedno slovo: oleje. Krémy a maslá sú fajn, ale najčistejšie a najúčinnejšie (a najvoňavejšie!) sú z mojej skúsenosti práve oleje. Základom je obligátny kokosový a olivový, ktoré nasledujú zástupy rôznych telových, pleťových a masážnych olejov, medzi ktorými je radosť vyberať. S olejom sa dá všetko, aj pleť čistiť či holiť sa. Jediný krém, ktorý ešte beriem na milosť, je univerzálny zázrak od Weledy, jednej z mála skutočne stopercentne spoľahlivých značiek. Hutný Skin Food budú milovať vaše lakte, kolená, päty či zimou skúšaná tvár, a nie, sponzorom tejto vety nie je Weleda, ale jeden vďačný, konečne nešupinatý ksicht.

Prirodzená márnivosť
Čo keď chceme trochu viac? Keď chceme byť nielen čisté a hydratované, ale aj ľúbivé? Tu, drahé moje, je to opäť trochu náročnejšie. Výdrž kozmetiky bez mocných chemikálií jednoducho nie je celkom to, čo by naše vetrom a emóciami ošľahané tváre potrebovali. Dekoratívna kozmetika je tak vo väčšine prípadov výsledkom kompromisu, kedy výrobca ponúka alternatívy aspoň k tomu najkontroverznejšiemu v bežnom makeupe. Vzhľadom na moje odmietnutie každodenne omietať svoju tvár novou vrstvou sú moje skúsenosti v tomto smere obmedzené a viem vás odkázať predovšetkým na metódu pokus-omyl. Ak nechcete vyhodiť fakt že veľa peňazí za maľovátka, ktoré odporúča Gwyneth Paltrow, rozumný medzistupeň predstavuje dm-kové Alverde alebo Korres. Grécki lekárnici ponúkajú aj dobre kryjúce laky na nechty, ktoré nie sú bratrancom autolakov ako bežné nechtové farbičky. A úplné nadšenie vo mne vyvolali rúže od 100% pure, ktoré sú matné, ale nevysušujú, a spoľahlivo farbia vďaka výťažkom z ovocia a zeleniny.

Pri prírodnej kozmetike je zvykom rozplývať sa nad voňou (aj keď povedzme si úprimne, niektoré prípravky skôr tak nejako lekárensky smrdia). Citlivou otázkou však je, či s ňou môžeme voňať aj my, obyčajné potiace sa smrteľníčky. Opäť záleží na vašich očakávaniach, ale v zásade prinášam dobré správy. To, že si neupcháte pazuchy hliníkom, neznamená, že musíte smrdieť. Fakt je tu aj veľa iných možností – od kryštalických solí, cez rollony, alkoholové spreje až po púdrové či krémové deodoranty. Všetko to funguje, len: po prvé opäť chvíľu trvá zvyknúť si. Sprvu sa vám môže zdať, že to nové, čo si dávate pod pazuchy, akoby ani vôbec nebolo, je to ale len prechodné obdobie, účinok sa dostaví po pár dňoch, prípadne týždňoch. Po druhé ale ten účinok bude trochu iný, ako ste zvyknutí. Niekoho môže prekvapiť pocit vlhkosti, niektoré deodoranty majú stopercentný účinok len niekoľko hodín. Konkrétne výsledky však závisia vždy od kombinácie konkrétneho prípravku a konkrétneho tela. Ja som sa vedela v rôznych obdobiach potivosti a citlivosti pokožky spoľahnúť na Alverde, Korres, Soapwalla a Mylo. Vďaka hysterickým reakciám svojho podpazušia na iné prípravky mám vyskúšaný aj život celkom bez deodorantov, ale to nikomu, kto sa neživí len smoothies a aspoň občasne zažíva stres, neodporúčam.

Tajomstvá šéfkuchára
Keď už sme pri tých čuchových vnemoch – bežná kozmetika (a žiaľ aj veľa tej akože prírodnej) v množstve výrobkov uvádza parfum, tzv. fragrance. Vďaka srande menom obchodné tajomstvo do tejto zložky môže výrobca napchať kadejaký nedeklarovaný humus. Pri produktoch s takýmto záhadným parfumom preto zbystrite pozornosť a dvakrát premyslite, či vám to stojí za risk. Vďaka prírode môžete nielen nesmrdieť, ale aj pekne voňať – okrem komplementárnych kombinácií prírodných mydiel, šampónov a olejov existuje aj množstvo prírodných voňaviek, napríklad v podobe úžasných olejových parfémov. Keďže základ prírodných vôní tvoria esenciálne oleje, novinky skúšajte opatrne – pri citlivej pleti môžu niektoré vyvolať podráždenie.

Ultimátnym zážitkom je prírodná kozmetika, ktorú si vyrobíte doma. Čarovanie s propolisom, kakaovým maslom a rastlinnými macerátmi nie je pre každú, ale niekedy sa stačí vrátiť, ehm, k receptom našich mám. Med, jogurt, vločky, banán, avokádo, uhorka, vajíčko, to všetko znie ako super raňajky, ale poteší to aj vašu pleť či vlasy. Aj obe ľavé ruky zvládnu zmiešať olej (olivový,  kokosový,..) a soľ alebo cukor na super píling. Kuchyňa je plná inšpirácie, no ak predsa len máte vyššie ambície, treba skúsiť recepty od Wellness Mama alebo Kosmetika hrou.

Nemyslím si, že vďaka vylúčeniu bežnej kozmetiky budem žiť dlhšie alebo esteticky pôsobivejšie. Zrejme nezachránim planétu Zem, ani nezastavím jej gravitačné účinky na mňa. Skutočný efekt uvidíme až o takých 10-15 rokov, ale používanie prírodnej kozmetiky ma minimálne vrátilo k prírode. Vďaka pokusom a omylom som sa naučila viac vnímať svoje telo a jeho prejavy. Uvedomila som si, čo je preň prirodzené. A dokonca mi to začalo voňať – podobne ako keď prestanete jesť cukor alebo sa na nejaký čas odpojíte od internetu, začnete vnímať nuansy. Som citlivejšia na vône, vnímam všetkými zmyslami, nestačí mi lesklý povrch, potrebujem kvalitu. Akože prírodná kozmetika mi udiera do nosa a vracia ma späť ku skutočným ingredienciám, nie chemickým náhradám. Nie som preto lepšia ani horšia ako hociktorá telom i dušou presvedčená Avon lady. A nebudem ani nikoho presviedčať, že toto je jediná cesta, na to som predsa len málo googlila.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *