Čo s načatými vajíčkami

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala LAURA ŠTORCELOVÁ

Článok bol pôvodne uverejnený v newslettri 29. júna 2017.

Tento príspevok nebude jeden z receptárov, ktoré radia, ako využiť rozbité nespotrebované vajká v chladničke. Nebude ani o tých veľkonočných, ani o mužských.
Bude o mojich vajíčkach, o mojich pocitoch a celkovom vajíčkovom smerovaní dnešnej doby.

Neviem, kedy sa to začalo, no tiahne sa to už celkom dlho. Šíriaca sa epidémia odkladu/vynechania tehotenstva. Áno, internet prekvitá článkami o tom, ako ľudstvo smeruje k záhube, keďže súčasné ženy, nabité emancipovanosťou a feminizmom, odmietajú otehotnieť alebo si dajú odklad na neurčito.
Ak sa ale jedného dňa snažia otehotnieť, občas to nejde tak ľahko.
V súčasnosti sa okrem adopcie do povedomia dostáva aj téma darovania vajíčok a o nej sa chcem rozpísať kúsok viac. Deti totiž neplánujem, pomôcť som chcela, a tak som išla darovať.

Darovanie vajíčok sa môže zdať ako novodobý boom, kedy na vás zo všetkých facebookových a iných sponzorovaných reklám kričia sumy 700 až 900 eur, ale ono to tak celkom nie je. Prvá evidovaná zmienka o tomto zákroku pochádza z Austrálie, kde sa v roku 1983 narodilo prvé dieťa z darovaného vajíčka.
Samozrejme, čo by to boli za Spojené štáty, keby hneď o rok nato nehlásili, že aj oni už majú prvé dieťa z rovnakého zákroku. A potom sa kolotoč pomaly rozbiehal, až pristál v našich končinách.

Prečo by som sa na to mala dať
Buď chceš pomôcť, alebo chceš peniaze. 🙂 Takto: oficiálny predaj a nákup vajíčok je v dnešnej prísnej, na bezpečnosť dbajúcej spoločnosti, logicky zakázaný. Kliniky preto finančnú odmenu nazývajú ako kompenzáciu spojenú s darovaním, čiže riziká, cestovné, ochotu a iné. A áno, ono sa to v konečnom dôsledku aj pekne vybalansuje… všetky vyšetrenia, antikoncepcie aj samotný zákrok.

Chcela som pre orientáciu vygoogliť aj nejaké čísla a dostala som sa k zaujímavej štúdii ESHRE (Európskej spoločnosti pre reprodukciu a embryológiu). Tá v podstate len sumarizuje výsledky prieskumu od 1423 darkýň vajíčok v 11 európskych krajinách. Ich priemerný vek je 27,4 roka, tretina darkýň mala vysokoškolský titul a asi polovica všetkých opýtaných už pred darovaním porodila jedno dieťa. Ďalej sa ukázalo, že ženy pod 25 rokov najviac motivovala finančná odmena a tie nad 35 rokov čistý altruizmus. Peniaze ako hlavný dôvod darcovstva zaúradoval aj v určitých krajinách, a to napríklad v Rusku, Grécku a na Ukrajine.

Ešte dodám, že ceny za darovanie sa z krajiny na krajinu líšia. Vo Francúzsku nedostanete nič, v Belgicku okolo 2000 eur a väčšina krajín EÚ ponúka medzi 500 až 1000 eur.

Uvidím, komu pomáham?
U nás (rozumej Slovensko a Česko) to, bohužiaľ, možné nie je, darovanie je anonymné, kdežto v Spojených štátoch a Veľkej Británii, ak sa na tom pár a darkyňa dohodnú, môže nastať stretnutie a spoznanie rodín.

Ďalšia vec, ktorú Európska legislatíva nepovoľuje, je, že dieťa narodené z vajíčok má právo spoznať svoju biologickú matku – darkyňu. Keď sa teda rozhodnete vajíčka darovať, každá klinika bude držať vašu identitu v najväčšej tajnosti, a tak sa nemôže stať, že o 20 rokov pri vašich dverách niekto zazvoní a povie: Kedysi som bol/a vaše vajíčko, mami. Vo Veľkej Británii to možné je, ale až po 18. roku života dieťaťa narodeného z darovaného vajíčka.

Hlavná pohnútka
Mňa darovanie zaujalo z dôvodu, že deti nechcem, ale niekto ich chce a mať nemôže. A prečo nepomôcť trápiacemu sa páru niečím, čo ja vlastne k šťastiu nepotrebujem?
Niekto sa ma pýtal, či mi neprekáža, že chcem rozosiať svoju DNA ako Boris Kolár. Nie, veď napokon strácam kade-tade aj vlasy či iný telesný odpad a taktiež sa nebojím, že by z môjho vajíčka vyrástol budúci delikvent či vrah, to ani neovplyvním ja ale budúci rodičia. Nemyslím si ani, že by som jedného dňa chcela stretnúť svoje dospelé vajíčko, ako kráča s mobilom po ulici. Je to len vajíčko, jedna časť ku kompletnému semienku, a hlavne, čo daruješ, už nie je tvoje.

Názory na túto záležitosť v mojom okolí sa dosť líšia a často vopred odsudzujú celé darovanie, hlavne pre dobrovoľné darovanie vlastnej DNA cudzej žene.
Ale veď predsa, keď chce raz žena vynosiť a porodiť vlastné dieťa, spraví pre to hocičo, nie? Keď ste raz na ten druhej strane, tak odsudzovanie darcovstva už ide bokom.

Ako dopadla moja služba ľudstvu
Myšlienka darovania ma oslovila od začiatku a tak som sa s ňou pohrávala ako so žuvačkou v ústach. Ak môžem darovať krv, plazmu, obličku, v čom budú vajíčka iné? Ak ich darujem, ostanú mi ešte nejaké? Aké sú riziká? Nezomriem?
Všetky informácie má každá klinika popísané na svojej internetovej stránke, a tak o rôzne detaily núdza nie je. Okrem toho všetko ešte pre istotu vysvetlia aj na vstupnom vyšetrení. Na darovanie sa neumiera, vajíčka žene ostanú a mne ako darkyni to maximálne rozhodí menštruačný cyklus.

Objednala som sa teda na jednu nemenovanú kliniku asistovanej reprodukcie v Prahe. Najprv som vyplnila všeobecný online dotazník o rodinnej genéze, mojom zdravotnom stave a menštruačných záležitostiach a potom som bola pozvaná na vstupné vyšetrenie. Tam mi povedali, ako to celé prebieha, krvné, gynekologické a genetické testy boli súčasťou celého prísneho procesu. Ak všetko dopadne na výbornú, nasadia mi antikoncepciu, aby sme si zladili cykly s príjemkyňou. Potom nastane týždeň, keď mi bude vpichovaná hormonálna injekcia na stimuláciu vaječníkov, aby vylúčili viac vajíčok než zvyčajne, ktoré potom poputujú nejakej žene plnej nádeje. (Zaujímavý je aj príbeh z Ukrajiny, kde nedostatok kontroly a prísnosti procesov vedie k vykorisťovaniu darkýň).

O samotnom zákroku by ma mali informovať dva, tri dni vopred a odohrával by sa v celkovej anestéze v trvaní 15 minút, kedy by mi vajíčka vybrali a hneď nato by išli na oplodnenie spermiou partnera ženy. Spermie sa môžu použiť čerstvé alebo zamrazené a embryo, keď sa rozdelí, vydrží v laboratórnych podmienkach asi päť dní, potom musí byť vložené do maternice ženy. Samotný zákrok je vraj bezbolestný, príjemkyňa však takisto absolvuje náročné vyšetrenia a pozorovania.

Po prebudení darkyňa normálne funguje, komplikácie sú možné bolesti v podbrušku a zmena menštruačného cyklu. Lekári odporúčajú darovanie tri- až päťkrát za život, žena síce produkuje vajíčka každý mesiac, ale v zásobe ich má len obmedzené množstvo.

Takže mi odobrali krv a posadili do u žien „veľmi obľúbeného“ gynekologického kresla, kde som čakala na vajíčkový ultrazvuk. Neviem ako vy, ale ja sa bytostne vyhýbam mužom-gynekológom, pretože sa môže stať, že sa zjaví sexi mladý doktor, ktorý vašej krásnej tváričke nevenuje takú pozornosť ako medzinožnému priestoru, čo bol aj tento prípad. Ďakujem nebesiam za to, že sa neviem červenať! Po tom, ako mi na ultrazvuku ukázali moje detičky – vajíčka, ma rovno objednali na genetické testy asi o týždeň neskôr. Prvá skúška splnená.

Čo ukázala genetika
Genetické testy boli celkom sranda, nakreslili sme nejakú organizačnú štruktúru, na ktorej vrchole boli prababky a pradedkovia. A tak sme išli človeka po človeku a ja som pani genetičke hovorila, kto čím trpí, respektíve kto na čo zomrel. Znova mi odobrali krv, tentokrát z dôvodu prenosných chorôb, dostala som blister antikoncepcie, pred ktorou som sa trocha búrila, ale bolo mi povedané, že je to len na týždeň. Ešteže tak!

A tak som čakala mesiac, až mi jedného dňa zavolala pani genetička so smutnou správou, že som, bohužiaľ, prenášačka spinálnej svalovej atrofie. Samozrejme, že som sa preľakla, je to predsa normálny prejav človeka, ktorý študoval všetko iné než medicínu, ale po dlhom telefonickom rozhovore som bola upokojená faktami, že mňa to nepostihne, a ak by som sa jedného dňa rozhodla mať deti, mal by sa dať vyšetriť aj môj partner, pretože ak je prenášač aj on, tak… čau párky! Bude tam proste oveľa väčšia možnosť, že sa dieťa nenarodí zdravé. K čomu však dnešný moderný výskum dospel, je, že embryo sa dá vyšetriť, či obsahuje zdravý alebo poškodený gén. Tým pádom som ale úplne nevhodná darkyňa, pretože žena, ktorá náramne túži po bábätku, si nemôže dovoliť luxus platenia a luxus čakania, či sa vajko uchytí a do toho ho treba ešte aj vyšetriť, či som naň nepreniesla tento poškodený gén. Takže antikoncepciu som brala asi štyri dni a hneď po vysadení som začala menštruovať zas. Super, nie?

Môj príbeh teda nemá darovací záver, a preto ak vás zaujíma kompletný priebeh darovania z pohľadu darkyne, čítajte tento článok.

Slovo záverom
Darovanie vajíčok je nielenže anonymná záležitosť, je to možnosť, ako sa o sebe dozvedieť viac, a taktiež úplne dobrovoľný čin, z ktorého možno odstúpiť v ktoromkoľvek bode.
Keďže som sa pre svoje výsledkom nedostala k samotnému darovaniu, nedostala som ako kompenzáciu vôbec nič (okrem nedopoužívanej antikoncepcie, ktorá mi ostala).
No na druhej strane som sa napríklad dozvedela svoju krvnú skupinu (konečne!).  Aj to, že keď niečo nechcete, tak sa to splní. A som rada, že ženy dúfajúce v počatie krásneho zdravého bábätka v dnešnej dobe nekupujú mačky vo vreci, ale kvalifikované vajíčka podliehajúce vymakaným testom.


Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /www/n/a/u84109/public_html/wp-includes/class-wp-comment-query.php on line 405

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *