napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. septembra 2018.
Fuj, ona má tetovanie!
Prečo si to urobila?
Ako si si tak mohla poškvrniť svoju krásnu kožičku?
30 rokov to o chvíľu má, a rozum nemá!
Nesúhlasím.
V štyridsiatke a päťdesiatke si dáš ďalšie? To pojdeš do hrobu ako z billboardu!
To nemáš kde vyhadzovať peniaze?
Atď, atď. To bola tá staršia generácia.
Potom tu bolo pár ľudí, ktorí síce neskrývali prekvapenie, ale z rešpektu (alebo zo súcitu) ku mne si nechali blbé poznámky pre seba. A boli tu asi dvaja-traja ľudia, ktorí sa so mnou aj úprimne tešili. Posledné dve skupiny boli poväčšine moji rovesníci.
Nie som úplne potetovaná, zatiaľ mám len jedno tetovanie. Jeden malý precízne vytetovaný dubový list, no emócií okolo neho bolo toľko, ako keď v telke farmár hľadá ženu, alebo keď sa počúva politická diskusia popri nedeľnom klepaní rezňov.
Čo je zlé, nerozumné, vydedeniahodné na asi šesťcentimetrovom tetovaní? Naša generácia je v mojom veku povzbudzovaná k rôznym záväzkom, ako je napríklad manželstvo, deti či hypotéka. No tetovanie je považované za mladícku nerozvážnosť. A pritom to nie je nič iné než obrázok na koži a Zuza ostáva stále tá istá.
Ako som dostala nápad
Nápady prichádzajú prirodzene. S nadchádzajúcou tridsiatkou sa mi začínajú otvárať nielen obzory, ale aj ústa. Som asertívnejšia, všetko je mi viac a viac ukradnuté a cítim slobodu. Každá z nás tieto nové objavenia prežíva a spečatí inak, ja som sa rozhodla pre list na nohe. Nemá to špeciálny význam ani životnú myšlienku, pohľad na „letiaci“ list na členku mi proste robí dobre a rada sa naň pozerám.
A ako každá ľudská pravda je len uhol pohľadu, tak tu sa končí môj a prichádza ten konzervatívny protitetovací. Ľudia si celé desaťročia spájali tetovanie so zločincami, rockermi, hipisákmi, pankáčmi, motorkármi či námorníkmi. Chápem, že vytetovaný kríž, vlk, konská hriva, rôzne spevácke legendy a ich ksichty, anjelské krídla na spotených chrbtoch či obrovské podobizne Ježiša len ťažko vymiznú z pamäti národa, lenže tetovania existujú škaredé a pekné. Dnes vás už netetuje spoluväzeň či nadrogovaný tattoo guru na Woodstocku. Dnes sú tetovači takí malí umelci a dizajnéri, ktorí vám vytetujú aj vkusné geometrické hocičo, vytvoria príbeh, namaľujú monsteru či jednoduchú, ale ultra štýlovú čiaru okolo členka.
Inšpirácií je mnoho, času je málo. Mladá pevná koža sa tetuje lepšie a vyzerá krajšie než tá „dozretá“. Napriek tomu sa nebojím toho, že sa jedného dňa môj dubový list vplyvom veku a gravitácie „roztečie“ a nebude vyzerať reprezentatívne. To isté sa napokon stane aj s pokožkou, silikónovými prsami, stvrdnutými pätami na nohách, spadnutými viečkami na očiach a inými časťami, ktorými sme sa zvykli pýšiť v našich rokoch najväčšej krásy. Keď raz niečo pôjde ku dnu, bude to celá naša bytosť so všetkým, čo k tomu patrí, takže pár tetovaní hore-dole zo mňa nespraví ani príšeru ani krásavicu. A hlavne, potom mi to bude už úplne jedno.
Deň T alebo Trochu váham
Úplne pôvodný plán sa mal uskutočniť v deň mojej tridsiatky, ale ako všetko v živote – aj plány sa menia. A ja sedím na tenerifskej pláži čakajúc na posledný deň dovolenky. Plán je ako inak prísne tajný – ráno pláž a moríčko, potom sprcha, tetko a šup do lietadla smer Praha.
Plán som síce dodržala, ale s pocitom ako pred popravou na smrť. Tetovacie štúdio som si vybrala na základe najlepších recenzií, no mieru môjho strachu to neznížilo. Je to ako pred skúškou alebo pred pôrodom, neviete, čo máte čakať. Neznáma miera bolesti (či už fyzická alebo psychická), celkový výsledok a či všetko dopadne, ako má.
Majiteľka štúdia mi všetky tieto nezodpovedané otázniky videla na očiach, na trasúcich sa rukách, na napätej mimike, a preto sa ma snažila upokojiť ukazovaním svojich tetovaní (prvé si dala urobiť, keď mala 29 ako ja!).
Potom ma posadila na stôl vysvetľujúc, že polhodina až hodina je pre bežného človeka normálne zvládnuteľná.
Lenže to ešte nevedela, že má do činenia s prvotriednou padavkou, ktorá bude o päť minút ležať na stole ako umierajúci tuleň a počítať posledné minúty svojho bdelého stavu.
Áno, bolí to. Možno to nebolí každého, ale mne to bolo brutálne nepríjemné. Je to proste chodiaca ihla pod kožou, za 12 minút ktorej zaplatíte 50 eur (normálna základná cena, v Prahe si pýtajú približne od 1500 Kč).
Po 14 minútach pomalej smrti ma už dvíhali s pohárom vody v ruke, aj keď som ich výslovne žiadala aspoň o takú malú tequilku. Dostala som španielske inštrukcie od tetovača, čo vyzeral ako Macklemore, postavila som sa a svojím zjavne pobaveným frajerom som bola odvedená k prenajatému autu. Áno, dámy, toto je realita! Žiadne načančané instagramy, aká som super cool potetovaná žena s dubovým lístočkom na nohe. Som proste odpadlíčka odvedená v doprovode ďalšej osoby ako slepá Esmeralda so samoprivodeným stresom.
Ďalšie peklo bola cesta na letisko, keď som sa s čelom prilepeným na skle a fľašou vody v ruke snažila skonsolidovať do bežného operatívneho stavu. Vôbec však k tomu neprispieval fakt, že som pod fóliou na nohe videla náznaky krvi – to ma už brali mdloby.
Realita ma kopla do zadku až na letisku, kde som už nemohla vyzerať bezprízorne, ale musela som si svoj v potravinovej fólii obalený list pred letiskovou kontrolou obhájiť. Vtedy som si konečne uvedomila, že JE TO TAM! FOR GOOD a FOR REAL!
Záverom
Prešli takmer dva mesiace a ja sa z tetovania stále teším. Z traumy sa stali príjemné spomienky, o ktorých veselo hovorím pri víne zajkovi Pilarovi. Smejeme sa. Ja určite a o ňom si to len myslím.
Po tetovaní nasledovalo 20-dňové mastičkovacie obdobie, keď sa tetovanie nemalo stretávať s vodou (samozrejme, rýchla sprcha dovolená bola), žiadne slnko, žiadne dotýkačky a hrozne to šteklilo, keď sa to hojilo. Veľmi vzorne ma však ani nezabolelo, asi už vedelo, na čej nohe pristálo.
Tetovanie vrelo odporúčam, ak: 1. nie ste bábovka, 2. viete, na aký motív chcete doživotne pozerať, 3. budete sa oň príkladne starať, 4. vykašlete sa na komentáre naokolo.
Tetovanie vás nepoznačí, ani vám nevezme vašu osobnosť. Jedného dňa sa niekde na vašom tele proste vyskytne a je to láska na celý život.