O šetrení

napísala MIRKA URBANOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. mája 2017.

Po ankete k dnešnej téme som sa chvíľu cítila ako stelesnenie mojej desktop appky na spravovanie financií – MoneyGuru. Môj dnešný vzťah k peniazom a k šetreniu podmienilo viacero udalostí a osôb. Som večná študentka, ktorá popri štúdiu pracuje vo svojom odbore v part-time džoboch s nízkym ohodnotením, som odborný prekariát.

Mám však presný prehľad o tom, na čo míňam, a škrečkujem na katastrofy ako kaz na zuboch či trojmesačný výpadok z práce. Zamyslela som sa však, či to nepreháňam. Pokračovať v čítaní: „O šetrení“

Bála som sa, a išla som do lesa

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. mája 2017.

Celú noc som sa triasla – najskôr od zimy a potom od strachu. Analyzovala som každý zvuk, či toto šuchnutie prišlo odo mňa, z vedľajšieho stanu, kde spali moji kamoši, alebo zvonku, či je to len vietor alebo sa ku mne rúti medveď, diviak, pes, ktorý roztrhá stan, ako predjedlo zožerie klobásu, ktorú mám v batohu vedľa seba, a potom aj mňa, menštruujúcu a vystrašenú. Srdce mi divoko búchalo, bála som sa tak, ako naposledy v útlom detstve, tma a samota bola opäť neznesiteľná. Pokračovať v čítaní: „Bála som sa, a išla som do lesa“

Nedúfajte v lepšiu minulosť

napísala JANA H. HOFFSTÄDTER
ilustrovala BROŇA SCHRAGGE

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. apríla 2017.

Zdá sa mi, že si pamätám len veľmi málo vecí. Zato niektoré presne do detailu. Často také, ktoré si pamätať vlastne ani nechcem.

Prečo to tak je, sa už určite pýtalo veľa ľudí, a toto by zrejme nebola prvá úvaha. Ale mňa skôr zaujíma, ako veľmi ma moja minulosť formuje a ako veľmi sa dá zmeniť. Teda zmeniť sa, samozrejme, nedá. A ani v to netreba dúfať.

Ale dajú sa zmeniť následky minulosti? A existujú vôbec nejaké následky? Pokračovať v čítaní: „Nedúfajte v lepšiu minulosť“

Byť bio, čo je viac?

napísala MIKA POLOHOVÁ
ilustrovala ELIŠKA HABARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. apríla 2017.

Moja mama bola bio matka. Fakt. Dala nás zaočkovať (lebo vedela, že nás ochráni pred zlými chorobami), ale zároveň nás nechala váľať sa v hline. Kŕmila nás vyrezávanými jablkami. Nie, nebol to food art. Len boli kde-tu červivé a občas nahnité. Mrkva bola mladá, tenká a pokrivená. S trochou trpezlivosti (a asi piatimi kilami vyrezaných jabĺk) sme mali olovrantu na mesiac. No a piškóty. Neriešili sme vtedy – z čistej nevedomosti – či sú z múky, či je v nich cukor trstinový alebo hnedý. A aj éčka asi boli. Čo pred nás postavili, to sme zjedli. Vrchol nášho bio tréningu proti parazitom prebiehal v skutočnej maštali. Pokračovať v čítaní: „Byť bio, čo je viac?“

Kde domov môj?

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. apríla 2017.

Najbližší ľudia sa mi vždy spájali s priestorom – ich domovom. Prázdniny u babky sú klasika. Rodinné oslavy sa vždy konali u niekoho doma. A kým nás rodičia vedeli ponúknuť pudingom s piškótami, s kamarátkami sme sa väčšinou hrávali, neskôr už viac chichotali a občas aj prespávali v našich detských izbách. Nech si spomeniem na kohokoľvek z detstva, vždy sa mi vybaví pohľad na topánky u nich v chodbe, bundu s odtrhnutým uškom skĺzavajúcu z preplneného vešiaka, svetlo v kuchyni, večné hľadanie dostatočne pohodlnej a zároveň slušnej sediacej polohy na cudzom gauči.
Pokračovať v čítaní: „Kde domov môj?“

Zápisky z budoára: Koho sex?

napísala MIRKA URBANOVÁ
ilustrovala KLAUDIA MORAVČÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. apríla 2017.

Kolegyňa Janka H. Hoffstädter napísala nedávno pre Kurník článok O starnutí. Ja som pôvodne zamýšľala napísať článok o sexe a starnutí s priamočiarym názvom Sex a vek, no hrozba odtrhnutia z asociačnej reťaze nešťastným smerom bola príliš veľká. Nakoniec som sa rozhodla koncipovať druhý kurníkový zápisok z budoára trochu širšie a zamyslieť sa nad tým, či sex naozaj patrí nám všetkým, presnejšie ten sex, ktorý do nášho života penetroval cez televíznu obrazovku či počítačový monitor prostredníctvom našich obľúbených seriálov. Pokračovať v čítaní: „Zápisky z budoára: Koho sex?“

Krvácajúca bohyňa Kali

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala BARBORA IDESOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 30. marca 2017.

Bolo to niekedy koncom minulého roka, keď som sa snažila spojiť so ženskou stránkou svojho vnútra. Tak ako muži potrebujú pivo, futbal/FIFU a iných chlapov, tak aj my občas potrebujeme ženskú spoločnosť, ktorú nám Kim Kardashian svojimi „inteligentnými“ myšlienkami, našpúlenými perami alebo len presne cieleným marketingom v časopisoch proste nedá. Po dlhom hľadaní niekde medzi hippie a feminizmom som to spojenie nakoniec našla vďaka šesťtýždňovému ženskému semináru o menštruácii (z jeho anglického prekladu mi vznikla „divoká maternica“).  Pokračovať v čítaní: „Krvácajúca bohyňa Kali“

Buchta nad pohárom vína: Nenávisť mi pristane

napísala a ilustrovala DAŠA KRIŠTOFOVIČOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. marca 2017.

Po mojom minulom článku ma viacerí obvinili, že nenávidím tučných ľudí. Rada by som veci uviedla na pravú mieru. Sú momenty, keď nenávidím hociktorých ľudí, je jedno, či sú tuční alebo nie.

Veľmi by som chcela chodiť po uliciach, usmievať sa a oblažovať všetkých svojou láskou. Ale vari sa to dá, keď existuje toľko ľudí, čo ma pri tom otravujú a vypytujú sa na hlúposti? Pokračovať v čítaní: „Buchta nad pohárom vína: Nenávisť mi pristane“

Prečo si píšem

napísala MARTINA SLOVÁKOVÁ
ilustrovala han

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. marca 2017.

Šťastnou ma robí veľa vecí a okolností. No úplne najšťastnejšie a najviac inšpirovane sa cítim pri teplote do 20 – 23 stupňov Celzia, keď je v poriadku nosiť dlhé nohavice a krátke tričko, keď mám pred sebou dobrú kávu s príbehom, zápisník, laptop alebo dobrú knihu a keď počujem obľúbenú hudbu. Vtedy moju hlavu zaplaví pokoj, myseľ je najviac pripravená premýšľať a posúvať sa vpred. Keď sa do toho ako správne korenie pridajú milé nečakané náhody, stretnutia, ľudia, chute a mikropríbehy, nepoznám lepšie rozpoloženie ako prísť na niečo nové. Pokračovať v čítaní: „Prečo si píšem“

Ženy (stratené) v umení

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. marca 2017.

Frida. Marina Abramović. A ešte taká tá, čo maľuje kvety pripomínajúce vulvy. A teraz schválne – koľko mien umelcov-mužov vám napadne? Keď sa bavíme o umení, aj laikovi ich spontánne na myseľ príde hneď niekoľko, na rozdiel od ženských zástupkýň. Čím to je? Kde sú tie Leonardy Da Vinci, Vincentky Van Gogh, nejaká, čo by sa vyrovnala Picassovi?

Stručná odpoveď znie, že tieto ženy neexistujú. Skôr, než pohoršene prestanete čítať, dovoľte mi vysvetliť: Pokračovať v čítaní: „Ženy (stratené) v umení“

O starnutí

napísala JANA H. HOFFSTÄDTER
ilustrovala IVANA ŠÁTEKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. marca 2017.

„Ale ty starneš do krásy. A ja mám rád patinu, veď vieš.“ Povie mi občas môj muž a ja neviem, ako reagovať a už vôbec nie, ako sa cítiť.

Prvá časť vety by ma ešte mohla potešiť. Síce starnem, ale to je neodvrátiteľný fakt, to, že starnem do krásy, je celkom dobré. Slovo patina však v spojení s mojím krkom či pažami neznie veľmi pozitívne.

Takto po zime mávam často suché ruky, takže si ich v jednom kuse krémujem. A musím povedať, že mi v poslednom čase neušlo, ako sa menia. Pokračovať v čítaní: „O starnutí“

Zápisky z budoára: Tenkrát poprvé

napísala MIRKA URBANOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. februára 2017.

Predohra
Keď som kamarátke oznámila svoje rozhodnutie písať pre Kurník o sexe, jej okamžitá reakcia bola: A to s kolika chlapama jsi jakože spala? Kamarát to poňal z druhej strany: A čo frajer?

Tieto všetečné otázky nechám nezodpovedané, no poslúžia mi pre ozrejmenie, že sa nejdem pasovať do roly sexuálneho tornáda a zdielať svoje najnovšie eskapády. Som sériová monogamistka, ale moje rozhodnutia a skutky sa neodvíjajú z vôle partnera či z vôle inej vyššej inštancie ako mňa samej. Pokračovať v čítaní: „Zápisky z budoára: Tenkrát poprvé“