O Veľkej noci, vode a korbáčoch

napísala JANA H. HOFFSTÄDTER
ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. marca 2018.

Predĺžený víkend. Už tretie ráno netreba vstávať, večer predtým ste sa do postele príliš neponáhľali. Ráno je v nej nádherne teplúčko, budík nezvoní a niečo príjemné sa vám sníva.

A do toho:
Šplech!

Niekto vám strhne prikrývku a vyleje hrnček vody rovno na brucho. Telo v šoku, neviete, či máte plakať alebo nadávať, kým vám voda tečie po bokoch do postele, zamočí plachtu aj matrac.
Na koži vystúpia zimomriavky a niekde v pozadí sa smeje váš otec alebo brat alebo obaja.
„Aby si bola zdravá!“ ozýva sa z kuchyne.
V kúpeľni si niečo potichu šomre mama a vyzlieka sa z mokrej nočnej košele.
Skúste to!
Skúste to, milé dámy, skúste niekedy muža vo vašej rodine zobudiť týmto spôsobom.
Zaiste bude nadšený a poďakuje vám, že myslíte na jeho zdravie.

Tradície, ktoré na Slovensku počas Veľkej noci neustále prežívajú, sú pre mňa nepochopiteľné. Viem, väčšina ľudí pri tejto vete iste krúti hlavou, že čo na tom nechápem. Veď je to zábava, je to neškodné, symbolické, všetci sú radi (a vraj aj rady).

Napriek tomu nerozumiem. Nerozumiem, prečo treba dievčatá a ženy oblievať (zväčša studenou) vodou. Striekačkou za krk, hrnčekom na brucho, kýblom, ako vydá, alebo ich rovno napchať do sprchy či hodiť do potoka.

Nerozumiem, prečo treba dievčatá a ženy šľahať štipľavým korbáčom a fŕkať ich nejakou lacnou smradľavou voňavkou. Nerozumiem, prečo za to muži ešte aj čakajú odmenu.

A nerozumiem, prečo si myslia, že sa to dievčatám a ženám páči.

Popravde, nerozumiem tým dievčatám a ženám, ktoré si to vraj naozaj užívajú, a ktoré mužom tú odmenu dávajú, „na znak vďaky a odpustenia“.

Veľká noc bývala aj pohanským sviatkom, išlo o vítanie jari, rozlúčku so zimou, slávil sa život, keďže na jar v prírode nový život vzniká.
V tom istom čase však zomrel aj Ježiš Kristus a teda sa pohanské sviatky zmiešali s kresťanskými.
Pre veriacich je Veľká noc veľká vec. Pre mnohých má hlboký význam a je pre nich dôležité pripomínať si, že za nich niekto trpel, dokonca zomrel, lebo tak tomu veria.
Ja som ateistka, kresťanskú časť sviatkov vnímam len veľmi okrajovo, nechám ju teda bokom.

Prejdime rovno k známejším huncútstvam.

Páčia sa mi zvyky maľovania vajíčok ako symbolu nového života (hoci ich najčastejšie vyfukujeme, ehm) a áno, čokoládové Milka zajace sú asi tiež celkom okej. Páči sa mi aj, keď sa kraslice tvoria v skupine a je pri tom zábava.

Nepáči sa mi však iné. Niečo, čo je podľa mňa hlboko zakódované v našej slovenskej DNA a považujeme to za celkom normálne, tradičné a neškodné.

Nepáči sa mi, ak malé dievča s napätím čaká, či ho niekto príde vyšibať. Je smutné, ak nepríde, ak ich príde málo, lebo má okamžite pocit, že nie je dosť dobré. Nehodné šibačov, nezaujímavé pre chlapcov. Čo na tom, že býva na konci sídliska či dediny a každému to je proste ďaleko. Zo spoločnosti, z domu či školy pozná len to, že tam, kam šibači neprídu, niečo nie je v poriadku. Ono nie je v poriadku.

Druhá vec je, keď prídu, hoci (už veľké dievča) nechce. Keď ho násilím ťahajú z domu, lejú naň vodu, aj keď protestuje. Keď sa síce skrylo, ale prezradili ho rodičia, lebo veď preboha, čo by ľudia povedali.

Keď vidí sesternicu, ako s plačom uteká cez záhradu a nevie (celé mokré), čo skôr kričať, či nechajte ju!, alebo tak to vydrž, budeš to mať z krku!

Načo? Načo traja chlapci z pozície sily chytia dievča a hodia ho do potoka, ktorý má dva stupne, a ono potom vynechá tri týždne školskej dochádzky pre zápal priedušiek.
Načo, akože jemne, šľahajú chlapci dievčatá dvojmetrovými korbáčmi a viažu si na ne stužky za každú novú „korisť“, aby sa mohli predviesť pred ostatnými.
Načo?

To symbolické, čím sa každý oháňa, to sa dávno kamsi stratilo. Symbolické šibanie na znak plodnosti a zdravia sa zmenilo na totálnu naháňačku. Kýbel má v ruke najprv žena a naháňa sa doma, pucuje okná, upratuje a varí a sama so sebou sa nezmieri s Kristom na kríži, ale až s upratanou kuchyňou a uvareným údeným. A potom má kýbel v rukách muž, ktorý jej zmočí celú ženskú časť rodiny.

A žena príde, naleje mu dve poldeci, dá sáčok lacných sladkostí a do vrecka pár eur.
Peniaze a alkohol. Pre mňa jeden z novodobých symbolov Veľkej noci.
Veď kto by chcel kindervajce? Leda deti do päť rokov.

Nebolo by lepšie, keby sme si miesto švihania korbáčom nosili bárs bylinkové čaje, poukážky na masáž alebo sa skúsili spoločne, ale v prvom rade dobrovoľne otužovať?
Veď pre zdravie.

Lebo to, že je šibanie len symbolické, a ako argument to používa väčšina národa, je práve tá vec. Symboly predsa na niečo slúžia, niečo znamenajú. Mladé zelené vetvičky azda naznačujú nový život, plodnosť. Ale prečo len v ruke muža smerom k žene? Veď na plodenie detí treba dvoch, hádam aj muž by mal byť zdravý.

A oblievanie litrami vody? Zápaly močových ciest sú cestou k zdraviu? Migrény z lacných voňaviek? Stresy dievčat, že im vyšla menštruácia zrovna na oblievačku, a čo keď… To je zdravé?

Veľa ľudí si spája Veľkú noc s tým, že mladíci vyjdú von v krojoch (v mestách to, žiaľ, veľmi nevidno), spievajú, všetci im mávajú z okien a nevedia sa dočkať, kedy sa zastavia aj u nich. Milujem kroje. Pripadajú mi nádherné, považujem ich za jednu z vecí, ktoré patria ku kultúre tejto krajiny a som rada, že existujú momenty, kde je pre ne miesto, a bárs by ich aj bolo viac.

Páčilo by sa mi, keby počas Veľkej noci chodili po uliciach dievčatá aj chlapci v krojoch spolu a zastavovali sa u susedov, porozprávali sa aj na dlhšie než päť minút, ochutnávali koláče, sadili spolu na znak nového života kvety alebo paradajky, vymieňali si vajíčka, mliečnu čokoládu za horkú a naopak.

Naozaj by nebolo načase vytvoriť lepšiu tradíciu? Možno niekde na začiatku tej pôvodnej, nezdegenerovanej do dnešnej podoby?

Snívam o tom.

Mám doma chlapca, ktorý pravidelne na Veľkú noc chodieva k starým rodičom na Liptov. Má starých rodičov ako z knižky o najlepších prázdninách u starkých a vždy, keď je u nich, je šťastný a ja som rada za každú príležitosť, kedy môže byť v prírode, na lepšom vzduchu, so starkou na hubách, so starkým na lyžiach a v bazéne, na chalupe zapálený krb, do ktorého treba narúbať drevo.

Len raz do roka mám vždy trochu stiahnutý žalúdok, lebo viem, že Veľká noc tam fičí aj s tradíciou, hoci, ako mi je vždy opakované staré známe, symbolicky. Ale chlapci od naproti, prázdninoví kamaráti, tí vyštartujú hneď ráno s igelitkou, ktorá bude večer plná sladkostí a vo vrecku bundy sa nájde aj sto eur. A aj môj syn dostal vlani „zárobok“, ako od prvej od mamy chlapcov od naproti. A nevezmi si, keď ti dávajú päť či desať eur a ty šetríš na obrovské lego.

Rozprávame sa doma o tom, ako to vnímam ja, aké to asi je pre dievčatá a čo to znamená. Rozprávame sa aj o tom, že ľudia, ktorí tradície dodržujú, to nemyslia zle, nie sú horší ako my, možno nad tým len nerozmýšľajú. Rozprávame sa teda aj o tom, či je možné dosiahnuť, aby sa nad tým občas zamyslelo viac ľudí a uvideli to, čo nevidieť na prvý pohľad.

Môj muž tvrdí, že keď bol malý, tiež chodil šibať, a dnes má na vec podobný názor ako ja. Snaží sa ma upokojiť. Nie som si však istá, či to zaberá, ani či chcem, aby to bol argument.

Nepáčia sa mi slovenské zvyky Veľkej noci.
Začnime, prosím, novú tradíciu!
Aj ja chcm sláviť jar. Neviem sa jej po pol roku v zimnej bunde dočkať.
Zatiaľ mi ale neostáva iné, len opustiť počas sviatkov mesto a využiť voľné dni na cestovanie, lyžovačku alebo ostať zavretá doma a pracovať.

Škoda.

8 myšlienok na “O Veľkej noci, vode a korbáčoch

  1. Úplne súhlasím! Myslela som, že som jediná Slovenka, ktorá takto zmýšľa.
    Ani mne sa táto tradícia nepáči, viackrát som zažila, že ma obliali studenou vodou a potom som ochorela alebo mi dokonca otvorili dvere keď som bola na WC. Takisto považujem za nefér, že si chlapi na Veľkú noc “vyšibú” peniaze (v mojej rodine táto suma bola táto suma 50 eur a viac).
    Našťastie mám manžela zo zahraničia a preto dúfam, že sa nám podarí tieto tradície trochu modifikovať. Keď raz budeme mať rodinu, nechcem, aby sa naše dcéery v tento deň cítili ako niečo menej.

  2. presne tak. tento kresťanský zvyk je úplne zvrátený, poprekrúcaný pohanský sviatok, čo nemá s tým pôvodným nič spoločné. je to hlúpe a úbohé. súhlasím!!

  3. Jejda PRESNE! A ked som niečo komentovala na Poliačikov status tento rok, tak sa do mňa úplne ľudia obuli, a že mojej žene sa to páči, aj mojej mame sa to inak páči.. ja toto akože vôbec neviem pochopiť, pre mňa to je že skoro až nechutná tradícia povedala by som.

  4. Spätné upozornenie: Kto verí poverám? – Kurník
  5. Ako chalan som tiež chodieval olievať s otcom a bratom rodinu a s kamarátmi spolužiačky a mama si to tiež zopár krát zlízla aj v posteli… Ako dospelí čo si pamätám za posledné roky teda neoblievame vôbec, ostali z toho len obojstranne príjemné návštevy po rodine a poobedné posedenia či prechádzky v prírode…
    Ono tá zmena nazerania na tieto sviatky a tradície musí prísť nielen generačne ale aj nejakou takou rozhľadenosťou spojenou s cestovaním a poznávaním iných kultúr a pod… Stačí tieto naše zvyky ukázať či spomenúť za hranicami a človek ostáva aj zahanbení… Skôr si asi niečo uvedomíme ak nám iní nastavia zrkadlo…

  6. A prečo nepolievate tiež chalanov? Mňa by nebavilo len tak prísť k babe a obliať ju bez toho, aby protestovala. U nás sa vždy oblievame navzájom a berieme to ako srandu. Aj my chalani a aj baby. Samozrejme ideme potom rýchlo dnu aby sme nenachladli. Peniaze nám nikto za to nedáva, ale väčšinou dobré pohostenie a ja zvyknem tiež niečo doniesť. Takto sa mi to páči a je to podľa mňa zábavné pre všetkých. Pre všetkých, ktorí to oslavovať chcú.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *