Bylinky

Na bylinky

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala ALŽBETA BOŽEKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. augusta 2019.

Vždy, keď sa mi podarí prísť v lete aspoň na chvíľu domov, zopakujem si svoju tradíciu z mladosti. Idem na jednu lúku v malej dedine na východnom Slovensku, kde rozvoniava materina dúška a ja si musím dávať pozor pod nohy. Nie kvôli bylinke, ale kvôli kravským lajnám. Zväčša vanie jemný vánok, svieti slnko a okrem občasného zvuku auta, ktoré pridáva do kopca, nepočuť nič. Teda okrem múch a včiel.

Do prútených košíkov, v ktorých sa pred pár mesiacmi viezla šunka, vajká a čoko zajačiky, si teraz nakladám dúšky materiny, repík lekársky, myší chvost, smrekové výhonky (tie nakladáme podľa tohto receptu) a jahodové listy. Každoročná úroda, občas rozšírená o provokatívne kúsky šišiek a divotvorné kamene, patrí do mojej rozkošnej tradície už od ranej puberty.
Pokračovať v čítaní: „Na bylinky“

Nebáť sa aktívne (nezo)starnúť

napísala IRČA HANULOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. augusta 2019.

Je známe konštatovanie senioriek a seniorov, že majú málo času. Iný už býva dôvod – raz preto, že umývanie, raňajkovanie a cvičenie napríklad u mojej 96-ročnej mamy trvá dve hodiny a pomaly je hneď obed, inokedy preto, že máme priveľa aktivít, vrátane pasívneho vysedávania pri televízii, počítači, mobile, ale dôvodom môže byť aj to, že máme dom, chatu, záhradu a všetko sa naozaj nedá za 24 hodín stihnúť! Treba si určiť priority, hovoríme si večer s mužom, ustatí na smrť, lebo sme boli vyniesť dosky na chatu a vyvenčiť našu retrieverku Lindu, kosili sme v záhrade a vypleli hriadky. Ale ako sme hovorili zamladi, nevadí, že je dieťa špinavé a zablatené, hlavne že je šťastné! Pokračovať v čítaní: „Nebáť sa aktívne (nezo)starnúť“

Tá vec so šťastím

napísala ANEŽKA GUZIAROVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. júla 2019.

Pokiaľ ide o šťastie, asi sme trochu masochisti. Že sme si sami jeho strojcami, nám povie nielen ustálené slovné spojenie, ale aj ktorýkoľvek životný kouč. A my to počuť nechceme a nechceme. Dobre sa poznáme, radi sa analyzujeme, no proti univerzu, ranám, usmokleným ránam a železným zvykom žiaden dišputát.

Tiež pár vecí o sebe viem. Že sa stav mojej duše rovná stupňu preplnenosti kuchynskej dosky, ale notorické znášanie riadov do kuchyne sa presne v tomto štádiu končí a ich presun do umývačky už nezvládam. Že z avokáda dostávam kŕče, ale raz za pol roka rada skúšam, či isto, a priveľa cukru mi spúšťa migrénu, no ku káve chcem vždy niečo sladké a k sladkému kávu. Pokračovať v čítaní: „Tá vec so šťastím“

O kozmetike a iných procedúrach

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. júla 2019.

Lačíky, procedúrky, ombré, nechty na Rihannu, masáž lávovými kameňmi, ultrazvuková špachtlička, vláskovanie obočia, kompletka a iné prazvláštne slovíčka, ktorými praskajú rôzne zľavové portály. Keď sa konečne po dlhšom čase doslova dokopem k nejakému skrášľujúcemu zákroku, zrazu príde toto: na svete pribudnú ďalšie hybridné procedúry a ja sa v tom len strácam. Nie je to vekom, je to čistou ignoranciou. Slová wellness, wellbeing či body and mind vo mne vyvolávajú zmiešané pocity tlaku na dokonalosť, ktoré zakončím vizualizáciou opálenej ženy s dlhými lesklými vlasmi v bielom oblečku z organickej bavlny, ktorá sa na mňa usmieva snehobielymi zubami. Pokračovať v čítaní: „O kozmetike a iných procedúrach“

Rozmarné leto

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. júna 2019.

Letné dni sú len obyčajné dni. Pravidelne nimi však prechádzam s očakávaním niečoho veľkého, odrátavam, kým to bude. Dovolenka, festival, neurčitá predstava dobrodružstva – zostatkový návyk opojnej prázdninovej slobody zo školských čias? Čas však neplynie o nič odlišne, svoj tieň neprekročím ani pod páliacim slnkom. Nemám trpezlivosť na hlúpe otázky, neodložené riady. V horúčave sa mi o seba odierajú stehná, jahody sa v ceste ponoria až na samé dno. Bežné prízemnosti, každodenné frustrácie. V čase poloprázdnych ofisov a automatických odpovedí však môžeme o čosi slobodnejšie rozhodovať o svojom čase. Rozmarnosť leta je teda najmä o akomsi povolení, uvoľnení. Poddaní sa tomu, čo si daná chvíľa pýta. Zmrzlinu, jazero. Stiahnuté rolety a Netlfix. Tanec či tichú samotu. Pokračovať v čítaní: „Rozmarné leto“

Bábätko je v poriadku, maminka v prdeli

napísala MIRKA GÚČIKOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. júna 2019.

„Mamičky, nechcete sa odfotiť do mestského týždenníka s bábätkom?“ pýta sa žena z regionálnych novín a nakúka do každej izby na pôrodnici. Ženy v nočných košeliach, papučiach a županoch sa pomaly presúvajú na chodbu, asi na obed. Jedna s kanilou v ruke, druhá ledva chodiac po cisárskom, ďalšia si bolestivo sadá na stoličku. Všetky len mlčky krútia hlavou, že nie, ďakujem, fotiť sa nechcem.

Pri prvom pôrode ma prekvapilo popôrodné trápenie. Hovorili mi predtým ženy, ako bolí sťahovanie maternice? Že prsníky tiež bolia, keď sa nalievajú mliekom? Pokračovať v čítaní: „Bábätko je v poriadku, maminka v prdeli“

Odkiaľ fúka vietor?

napísala ZUZANA SOTÁKOVÁ
ilustrovala MICHAELA MIHALYIOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. júna 2019.

Honnan fúj a szél? Túto otázku som denne počula niekoľkokrát. Asi sa pýtate, čo to znamená. V preklade len otázku, odkiaľ fúka vietor. Ale znamená to aj, že som sa na týždeň výuky plachtenia vydala so šesticou Maďarov. Bol to krst morskou vodou a rosé fröccsom. A bolo to jedno skvelé rozhodnutie a kus slobody v pomerne zabehnutom živote.

Doma mám na pracovnom stole o kvetináč opretú pohľadnicu z Azúrového pobrežia. Je na nej akási zátoka. Na hladine mora sa zrkadlí slnko a jej stredom vedie ostrý rez. Nad modrou vodou sa rozprestiera rovnako žiarivo zafarbená obloha. Záplavu blankytu pretína tenký pás bieleho chumáčovitého oblaku. Pokračovať v čítaní: „Odkiaľ fúka vietor?“

Život v malom

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MARTA PROKOPOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. júna 2019.

Mám rada život v malom, občasné úniky z každodenného absolútneho dostatku a dostupnosti, ísť lesom, nosiť si všetko potrebné na chrbte v batohu, nasťahovať sa na pár dní do auta, spať v ňom pri morskom pobreží, keď vonku zúrivo prší, variť na malom plynovom variči, striedať tri tričká.

Nechcem však písať o dobrodružnom živote, na to nemám právo, sú to skôr ojedinelé skúsenosti, vlastne som nebola nikde, nič som nevidela. Aj preto si to všetko stále romantizujem. Bývanie v maringotke bolo ako jeden z obrazov budúceho života vo mne prítomné odjakživa a stále sa na túto tému často zasnívam, Pokračovať v čítaní: „Život v malom“

Čím si? A čím by si byť chcela?

napísala JANA GOMBIKOVÁ
ilustrovala TENGER WORKS

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 30. mája 2019.

Na otázku čo robíš?, respektíve čím si? sa dá odpovedať rôzne. Najčastejšie však smeruje na naše povolanie a je to práve táto informácia, od ktorej očakávame, že sa dozvieme viac o človeku, ktorého sme práve spoznali. Sme však naozaj to, čo robíme? A prečo svoju spoločenskú užitočnosť často odvodzujeme práve od svojho povolania?

Nie je to tak dávno, keď nebolo bežné, aby ženy chodili do práce. To však neznamená, že nepracovali. Práve naopak, starostlivosť o deti a domácnosť bola spoločnosťou vnímaná ako plnohodnotná práca. Pokračovať v čítaní: „Čím si? A čím by si byť chcela?“

Ako sa má vaše panvové dno?

napísala VERONIKA PIZANO
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. mája 2019.

Vždy, keď vidím trampolínu, spomeniem si na roadtrip do pobaltských krajín, ktorý sme s manželom absolvovali ešte pred narodením našich detí. V lotyšskej Rige sme sa v jednom parku vrhli na trampolíny a skákali ako malé deti. Vtedy som ani netušila, že mám nejaké panvové dno. Lebo fungovalo bez problémov. Po troch tehotenstvách a dvoch vaginálnych pôrodoch sťahujem panvové dno už len pri pohľade na trampolínu a vyliezť na ňu si veru ani netrúfam.

Keď už som sa začala o svoje panvové dno zaujímať a starať, zistila som, že je to pomerne fascinujúci komplex svalov. Pokračovať v čítaní: „Ako sa má vaše panvové dno?“

Neviditeľní

napísala ALENA SABUCHOVÁ
ilustrovala VIKTÓRIA HORŇANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. mája 2019.

O pár týždňov budem mať tridsať. Pred pár rokmi, povedzme pätnástimi, som si to nevedela celkom predstaviť. Tridsiatka bola pre mňa sci-fi, znamenala hranicu „hotových ľudí“, schopných stavať si domy a chodiť na rodičovské združenia, učiť svoje deti, že si treba umývať ruky a nejesť piesok. Chápete – naozajstná zodpovednosť za seba, účty aj iných, priestor mýliť sa dosť eliminovaný –, vtedy už predsa musíme vedieť odkiaľ a kam, vysokoškolský diplom a dobrá práca, veľké sobotné nákupy a ľudia, s ktorými už asi zosta(r)neme. Konkrétnejšie som to premyslené nemala, napokon načo, bolo to nepredstaviteľne ďaleko. Pokračovať v čítaní: „Neviditeľní“

Do roka a do dňa

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. mája 2019.

Tak sme to nestihli. Podľa starého zvyku mala byť zo mňa do roka a do dňa od zásnub vydatá pani, dokonca je už na ceste aj dieťa, takže by sa dalo povedať, že sa brať musíme (ba čo viac, my sa v skutočnosti normálne chceme!), no svadba je stále v nedohľadne. A nie som z toho smutná.

Verím v manželstvo, v naplnené (!) spolužitie dvoch ľudí, až kým ich smrť nerozdelí. Možno je to naivné, no vyhovuje to mojej povahe a mojim potrebám, celý ten koncept mi dáva zmysel. Netvrdím však, že je to jediná prijateľná forma vzťahu, že tie, ktoré nie sú spečatené sobášom alebo nevydržia celý život, sú neúprimné a zbytočné. Alebo že každý potrebuje nájsť svoj osudový vzťah, prípadne sa orientovať na jeho hľadanie. Pokračovať v čítaní: „Do roka a do dňa“