Ako si to robíme

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrácia KUNDYCREW

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. septembra 2017.

Nespomínam si na žiaden zlom, asi sme to odjakživa brali ako samozrejmosť. Naši spolužiaci mutujú, porast nad hornou perou im tmavne, masturbujú. Možno sú moje spomienky skreslené, ale zdá sa mi, že o tom veľa hovorili, dávali si preteky, kupovali porno, máločo im pripadalo viac zábavné. A my, dievčenské lavice, rady, kruhy, sme si zatiaľ len polohlasne prezrádzali, že nás bolí brucho, lebo sme dostali krámy, a o niekoľko rokov neskôr sme si rovnako polohlasne volali, keď sme mali za sebou prvý sex. Akoby puberta s naším telom a sexualitou nič iné neurobila. A mám pocit, že to tak ostalo dodnes – vagínu a jej okolie máme len na menštruáciu a na sex. O iných veciach sa nerozpráva (a o týchto dvoch spomínaných by sa tiež mohlo viac), možno ani neexistujú. Žena a túžba? Kto to kedy videl. Ne-chut-né.

A pritom – ženy masturbujú. Pýtala som sa ich. Síce len placho a anonymne, prostredníctvom dotazníka, a odpovede mám od siedmich, ale to mi stačí. Nepotrebujem vedieť detaily, priradiť si odpovede k tváram, stačí mi povedomie, že sa to deje. A že je o čom hovoriť.

Nikomu ani muk
Pre niektoré ženy je masturbácia dôležitou súčasťou života a vlastnej sexuality, iné by sa bez nej vedeli zaobísť a vnímajú ju skôr pragmaticky ako potrebu, keď nemajú (doma) partnera. Negatívna odpoveď na základnú otázku v znení „Masturbuješ?“ však v našom dotazníku nezaznela. Začíname väčšinou v detstve, niekedy medzi 9. a 14. rokom. A občas to celé sprevádzajú aj negatívne pocity ako v prípade Ivany* (28): “Nepamätám si, ako som „to“ v útlom detstve objavila, bol to jednoducho príjemný pocit, nič sexuálne. Pamätám si, že rodičov to zaskočilo, a domnienku, že robím niečo, čo by som nemala, hoci som nevedela celkom prečo. Takže sa mi s tým spájal pocit previnenia, hanby, tajomstva. Hlavne sa nenechať pristihnúť. Dnes si preto napríklad viem veľmi užiť hlasný orgazmus, nie iba tíško funieť pod perinou.” Naopak Barbora* (36) pocit previnenia neokúsila, aj keď pochádza z kresťanskej rodiny. Vnímala to skôr ako niečo veľmi intímne a súkromné. A Kristína* (28) začala masturbovať, až keď začala chodiť so svojím prvým frajerom.

V tichosti to robíme, ticho často zahaľuje túto témy aj v našom živote. Kým niektoré ženy nemajú problém otvorene hovoriť o tom, že masturbujú, iné sa o tom zmienia pred partnerom, s nikým iným to však nerozoberajú. „O tomto sa doma nikdy nerozprávalo. Dokonca si pamätám, že keď som o tom raz chcela hovoriť s kamoškou, pozerala na mňa ako puk. Pritom o sexe s chlapmi nebol nikdy problém sa rozprávať ani s mojou mamou,“ hovorí Nina* (28). Podobne to vníma aj Sandra (30): „S kamoškami sme sa o sexe bavili vždy úplne otvorene, ale masturbáciu sme začali spomínať až niekedy po dvadsaťpäťke, ale tiež skôr letmo. Predsa len príhody z masturbácie nie sú také zaujímavé ako z partnerského sexu.“ A svoj pohľad pridáva aj Ivana: „V začiatkoch puberty sme s kamoškami urobili veľké priznanie a povedali si, že „to“ robíme. Odvtedy to občas príde na pretras skôr ako nejaká poznámka bokom, zväčša vtip. Nemám ale pocit, že by som o tom nemohla hovoriť, skôr to vnímam ako naozaj súkromnú vec, ktorú nepotrebujem veľmi rozoberať, hoci ma zaujíma – napríklad si o nej čítať. Možno to súvisí aj s tým, že stále cítim istý pocit hanby, zvrhlosti, hoci si racionálne uvedomujem, že na to nie je dôvod.”

Ivaniným pocitom veľmi nenahráva ani spoločenské nastavenie. Dana (32) vo svojom okolí síce nepociťuje genderové masturbačné rozdiely, Kristína má však dojem, že o ženskej masturbácii sa nehovorí toľko ako o mužskej. „Ženy sa k masturbácii menej často priznajú, pri mužoch sa to považuje viac-menej za samozrejmosť. Aj preto som ochotná priznať, že masturbujem, aby táto téma už nebola v súvislosti so ženami vnímaná ako tabu,“ vysvetľuje Barbora. „Mám pocit, že kým mužská masturbácia je prijímaná a často až nepríjemne pretriasaná, pri ženách sa tvárime akoby nič také neexistovalo. „Zdravý“ muž si to robí stále, „normálnej“ žene by mal stačiť partner, a keď ho nemá, tak čaká so založenými rukami. Páčilo by sa mi, keby sa to zmenilo a masturbácia žien by bola diskutovaná a prijímaná ako niečo viac než len technika zvádzania či predohra,“ pridáva svoj názor Ivana. Sandra sa na celý problém pozerá v širších súvislostiach: „Neviem, či by som chcela, aby sa vnímanie masturbácie zmenilo v závislosti od gendru. Možno by celkovo mohla byť viac vnímaná ako prirodzená. Ale to sa, myslím, asi postupne zlepšuje, alebo mi to je viac jedno.“

Orgazmy z obrazovky
Keď už sa nie je o autoerotike s kým, kde a prečo rozprávať, rovnako ako pri iných veciach a témach môžu ako záchytný bod vlastnej normálnosti a zdravých myšlienok poslúžiť filmy a seriály. Vidieť sa v ich hrdinkách je soooo pubertálne, ale ja sa pri stotožňovaní sa s nimi prichytím aj takto tesne pred tridsiatkou. Noačo. Len tých, čo si doprajú orgazmus aj samy, nie je zase nejako veľa.

Ako si tak spomínam, masturbovala napríklad Kirsten Stewart v Personal Shopperovi, Marnie v poslednom dieli Girls aj Fleabag pri Obamovom prejave, a, samozrejme, robia si to ženy v porne. Podľa respondentiek našej ankety však reprezentácia ženskej masturbácie z obrazoviek väčšinou nie je autentická. „Život Adele považujem za film, ktorý ukázal veľa zo života ženy surovo a bez holywoodskeho filtra. Je len malé množstvo filmov a seriálov, ktorým toto verím,“ hodnotí Lucia (30). Kým Barbora má pocit, že v porne je masturbácia zobrazená pomerne nerealisticky, skôr ako show pre diváka – anonymného voyera, Nina si myslí, že jej zobrazenie je v poriadku, lebo sama to nerobí nijako inak. „Vnímam ju najmä vo filmoch a seriáloch a myslím, že je tam zväčša (ako všetko) štylizovaná pre oko diváka. Z mojej skúsenosti to je o dosť prozaickejšia záležitosť, rozhodne sa pritom netvárim nijako zvodne a nestačia mi sviečky, romantická hudba a tri zakrúženia okolo klitorisu,“ pridáva svoj názor Ivana.

Porno inak pri masturbácii patrí medzi vyhľadávané stimuly. Aj keď napríklad Luciu či Danu nebaví jeho prechádzanie a hľadanie niečoho, čo im vyhovuje. Im aj ďalším ženám postačuje vlastná fantázia, ktorá nepozná hraníc, prípadne erotická literatúra. A väčšinou sa ide podľa osvedčených postupov, ktoré fungujú – je to rýchle a účelové; na experimentovanie a skúmanie reakcií vlastného tela na nové dotyky, tempo či tlak potrebujeme mať náladu a hlavne čas. Erotické pomôcky pri masturbácii veľmi v obľube nie sú, stačia prsty a starý známy klitoris. A podmienkou je dosiahnutie orgazmu, čo naše respondentky väčšinou zvládajú za pár minút. Ivana však priznáva, že nie vždy to ide a občas je cesta k nemu zarúbaná, aj keď si to robí sama. A Sandra si zase pre seba vyhradzuje dostatok času: „Bez orgazmu by som ostala nesvoja. Neznášam, keď ma niečo vyruší. Trvá to rôzne, ale idem do toho, len keď viem, že mám minimálne hodinu času. Po takej meditácii si predsa treba aj oddýchnuť, uvoľniť sa, načerpať z toho energiu.“

Smútky, vzťahy a nevšedné miesta
O postorgazmovom blues niektoré ženy ani nepočuli, iným sa občas po masturbácii prihodí. Dana to popisuje ako zvláštnu skúsenosť – zvyknutú na radosť ju zrazu zaplavil úplný smútok. Pripisuje to však momentálnej nevyrovnanosti samej so sebou. Nina zažila veľkú úzkosť, že nemá vedľa seba chlapa; akoby orgazmus vôbec neukojil jej túžbu. „Bola som v situácii, keď som v sebe mala rôzne tlaky, skúsila som na to masturbáciu a skončilo sa to plačom,“ opisuje svoj zážitok z týchto sfér Ivana.

Odpoveď na zvedavú otázku, či ženy masturbujú, aj keď sú vo vzťahu, znie áno. Pred partnerom sa však k tomu neodvážia všetky. „Hanbím sa a nevnímam to ako niečo zvodné. Aj keď sa netvárim, že to nerobím, podrobnosti si nechávam pre seba,“ hovorí Ivana. O svoj čas pre seba sa nedelí ani Sandra. V minulosti síce experimentovala a zdieľala to spolu s partnerom, nepovažuje to však za žiadne terno. Naopak Nina o tom s manželom nielen hovorí, ale v rámci predohry masturbuje aj pred ním.

Čo sa týka pravidelnosti, času a príležitostí, naše respondentky sa zhodli v tom, že je to rôzne. Niekedy masturbujú častejšie, inokedy na túto kratochvíľu nepomyslia aj niekoľko týždňov. Ruku do nohavičiek vedie často stres, nervozita, nuda, hladina hormónov alebo nový partner, ktorý zo začiatku nie je vždy „po ruke“. A robíme si to samy i vedľa spiacich partnerov či v detstve v škole v prírode v izbe, kde spia naše spolužiačky. Pri otázke o nevšedných miestach a situáciách, v ktorých masturbovali, ženy spomínali aj auto a toalety v práci. A Sandra to zažila aj poriadne horúce: „V saune. To teplo plus orgazmus ma vystrelili niekam, kde som ešte nikdy nebola.“

Je čo objavovať. Či už na mape vlastného tela alebo v rámci tejto témy. Nemyslím si, že by ženská masturbácia mala byť predmetom small talkov, ale oprostiť ju od prudérnosti by nám určite prospelo. Stačí, aby sme prijali jediný fakt (aj samy pred sebou). Ženy masturbujú. Bodka.

*niektoré mená boli zmenené

5 myšlienok na “Ako si to robíme

  1. Super, ze sa venujete tejto teme. Pamatam si ako som asi v druhej triede na strednej, kde sme mali dost liberalne prostredie, zacala tuto temu na babskej izbe na vylete a vsetky dievcata sa na mna pozreli ako na nejaku zvrhlicku s ktorou urcite nie co nie je v poriadku. Velmi ma to prekvapilo kedze chlapci sa o tom bavili stale a chvalili sa zo vsetkym moznym a prislo mi prirodzene sa o tom bavit ked sa o tom bavili aj oni. Mali by sme viac drzat spolu a nie navzajom sa zahanbovat a odcudzovat. Masturbacia je skvela vec a neodlucitelna sucast bytia a nevidim dovod preco by mala byt hanba sa o tom bavit, alebo preco by to mala byt nejaka extremne sukromna vec.

  2. Som veľmi rada, že nie som jediná, ktorá to bere ako normálnu vec – keď musím, tak musím… Pritom nie som nymfa (aspoň si to nemyslím), a masturbácia je téma, ktorú by sme nemali mať problém rozoberať s kamoškami (nie s každou, ale tou, čo nám je veľmi blízka) .

    Viacej takých článkov baby (Y) 🙂

  3. Úprimne mňa to veľmi nebaví.robila som to prvý krát v 23 keď som bola pol roka v zahraničí preč od partnera aby som si ho nenahradzala tak aby mu to vadilo..a nič mi v tomto nebránilo a len ma to nikdy predtým nenapadlo a ani chuť nebola pričom sex mám rada tak 2x denne..samej mi to ide rychlo ale nie je to ono..len vo výnimočných situáciách možno 3x za rok keď nie je partner po ruke a chúťky sú nevydrzatelne. Porno sa mi už vôbec nepaci

  4. Zdá sa mi trochu neptričné reagovať ako muž v diskusii k článku od žien pre ženy. Ale môj osobný pohľad je taký, že aj medzi ženami jestvuje skreslený pohľad na to, ako onaniu vnímajú muži, ako sa o nej rozprávajú. Článok to potvrdzuje. Áno, chlapci na prahu dospelosti hovoria o porne. Myslím, že je to kvôli stereotypom, spoločnosť od mužov očakáva, že budú “prasce”. Áno, hovoria aj o onanii. Veľa a často. Ale hanlivým spôsobom. Je to vnímané ako niečo ponižujúce, samotný akt masturbácie je vnímaný ako zlyhanie, čin slabocha a podsamca, ktorý nie je schopný podriadiť si ženu ako sexuálny objekt, trofej. Stále žijeme v spoločnosti, kde má agresívna, sexistická, vulgárna a skryto zbabelá a za komplexov análny maskulinita silnú pozíciu. Takže mladí muži sa tak maximálne medzi inými oplzlými narážkami navzájom nazývajú honičmi, ale na otvorenú diskusiu o intimity, či dokonca priznanie, to určite nie. Rozhodne nie preteky, to je predstava na rovnakej úrovni ako “locker room talk”.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *