zeny

Aj ženy sú ľudia

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. júla 2016.

Byť ženou znamená byť perfektná. To nám hovorí spoločnosť prostredníctvom médií aj všeobecných konvencií. Občas si to o sebe rady myslíme aj my samy, považujeme to za štandard. Sme hebké, voňavé, nikdy nie hladné. Od mala sa učíme byť pekné a poslušné, nerušiť a tešiť. Krása sa vyžaduje ako prirodzená kvalita ženy, kým väčšina mužov veselo chodí svetom v dresscode „hlavne pohoda“.Nejako sme si zvykli, že „normálny chlap“ proste nepotrebuje atletickú postavu, čisté póry a neobhryzené nechty. Kým my, masírované všadeprítomnou reklamou, ale aj zvnútorneným presvedčením estetických štandardov, máme celkom jasnú predstavu o našej ideálnej podobe. Problém nastáva, keď si skôr či neskôr (ale najneskôr v puberte) uvedomíme, že ani zďaleka nie sme také dokonalé, ako by bolo treba. Máme vyrážky, chlpy, potné žľazy a bezodné žalúdky presne tak ako muži. Následne trháme, sťahujeme, naťahujeme, vyhladzujeme, farbíme, maskujeme a tvárime sa, že je to celkom normálne.

Nemusíme riešiť nejakú veľkú protiženskú konšpiráciu, aby sme si uvedomili, že prirodzené telo so svojimi prejavmi naša spoločnosť neakceptuje. A keďže ženské telo je chápané ako predmet či marketingový nástroj, tlak na jeho modifikovanie podľa aktuálneho ideálu je o to silnejší. Samozrejme, na dodržiavaní hygieny nie je nič zlé, konzumné ani neprirodzené. Hladké lýtka sú tiež dobrý pocit, voňať po levanduli a vanilke rovnako. Je zábavné sledovať, čo s mojimi ústami robia rôzne odtiene červenej. No ešte silnejší zážitok mám z momentov, keď zisťujem, že so svojím temným tajomstvom o nedokonalosti nie som sama. Že aj kamoška má hrubý čierny chlp pod pupkom, že ďalšia si holí ruky a tretej sa chrbát obsypáva krátermi ešte dlho po traumatických časoch pubertálneho akné.

Nejde tu o nejakú zvrátenú potrebu dokazovania si, že sa vyrovnáme mužom, že aj my vieme byť nechutné. A naším cieľom nie je ani osveta mužských polovičiek – ak majú to šťastie zdieľať život či aspoň podnájom s niektorou z nás, pravdepodobne sa už mnohé dovtípili. Pravdivý pohľad na niektoré aspekty ženského tela nám prospeje všetkým, tieto riadky však patria predovšetkým ďalším spolu-maskujúcim. Moment, kedy s pinzetou či iným, ostrým nástrojom v ruke pochopíš, že nie si sama, je neuveriteľne oslobodzujúci. Nejde o žiadnu krutú hru prírody, karmy či boží trest za večery strávené s rukou v nohavičkách (áno, ženy aj masturbujú, ale o tom inokedy). Je to normálne, prirodzené a v poriadku.

Často o rebélii našich tiel proti našim predstavám nehovoríme ani s najbližšími kamoškami. Vymeníme si tipy na dobré korektory vyrážok, ale už sa hanbíme priznať, že jedna nám stále raší na zadku. Jasné, svet nezmeníme verejným vyhlásením o jej existencii a nemusíme v rámci búrania rodových stereotypov každému vešať na nos intímnosti. Možno sa ale vďaka tomu, že sa o našich nedokonalostiach budeme viac rozprávať, začne niektorá z nás cítiť menej ako obluda a bude sa mať viac rada. A ktovie, časom možno budeme vedieť lepšie prijať našu prirodzenosť aj ako celá spoločnosť. Pretože toto všetko ku skutočným ženám patrí.

Zarastáme
Chlpy nie sú len to, čo musíme odstrániť, keď si chceme užiť nosenie sukne či orálny sex. Pravda je taká, že chlpy na brade rašia dlho pred menopauzou a nie iba čarodejniciam. Netreba byť Mexičankou či umelkyňou, aby vám nad dvoma očami sídlilo jedno neprerušované obočie. Ak hovoríme o ochlpení v rozkroku, je len pár šťastných, ktorým sa nerozširuje aj ďalej po susediacich slabinách. Medzi ďalšie obľúbené miesta, kde sa prejavuje huňatý genofond, patria: pazuchy, chrbát, fúziky i bokombrady, prsty na nohách, nosné dierky a áno, aj bradavky. Najintenzívnejšie prežívame zatúlaných solitérov, ktorý ako na potvoru zapúšťajú extra silné korienky na inak hladkých miestach.

Potíme sa
Nielen pri super duper hodine pilatesu. Potíme sa pred verejným vystúpením, pred prvým rande aj v dusnej MHD. Neprejavuje sa to iba sexi jemným orosením. Po chrbte nám tiež stekajú cícerky potu, mokré fľaky sa nám rozširujú pod pazuchami i pod prsiami. V lete si v električke radšej nesadneme, aby sa nám mokrá sukňa neprilepila na zadok. A áno, aj nám smrdia nohy.

Šedivieme
Nie ako následok traumatických zážitkov ani s príchodom vnúčat. Normálne, po dvadsiatke, aj keď pri nákupoch od nás stále pýtajú občiansky. Niektoré viac, niektoré menej sivovlasé, pozeráme do zrkadla a rozmýšľame, či toto je skutočná príčina boomu pastelových odtieňov na vlasoch.

Škrabeme sa
Každý ženský plátok nám ponúka tisíc možností, ako zaútočiť na suchú kožu. Oleje, maste, masky, pílingy, kefy, brúsičky. To všetko by nás hanebne chcelo pripraviť o tú špecifickú slasť, kedy si vlastnoručne oškrabkávame suché miesta! Áno, rady olupujeme uschnutú kožu, obhrýzame nechty, cmúľame prsty či vlasy, pukáme kosti, vytláčame vyrážky, vyberáme šušne. Každá máme aspoň jeden negustiózny tik, ktorým zhnusujeme svoje okolie a upokojujeme si nervy. Kým to robíme pekne v súkromí, nikoho do toho nič!

Trávime
V úvodných fázach vzťahu sa väčšina z nás snaží presvedčiť svoju polovičku, že jej sa tráviace procesy netýkajú. Žalúdočné a črevné pohyby a s nimi súvisiace zvukové efekty sú však vlastné aj nám. Tak teda v skratke – grgáme, prdíme, serieme, a to všetko občas s rovnakým gustom ako 12-ročný chlapec.

Špiníme
Každá z nás má zásobu hnusných gatiek. Ich primárny účel je zachrániť väčšmi obľúbené kúsky pred onou „modrou tekutinou“, ktorá každý mesiac atakuje naše spoďáry, oblečenie i posteľnú bielizeň. Udržať čistotu nohavičiek je však nadľudský výkon – naše rozmnožovacie ústrojenstvo každodenne zavlažuje aj viac či menej výrazný výtok. Nie, nie je to vzrušenie ani choroba, len jeden z mnohých magických prejavov našej samoregulujúcej sa vagíny.

Trháme sa
Pomerne skoro som objavila, že so ženskou postavou prichádza aj celulitída. O jej všetkých možných podobách a rozmiestnení sa snáď ani nemusíme baviť, rozoberaná je až nadmieru. Skutočným šokom pre mňa bolo niečo, čo sme spolu s dospievajúcimi kamoškami volali „rastovky”. Strie, ktoré prichádzajú s rozširujúcimi sa bokmi, rastúcimi prsiami, ale aj ako následok pribudnutia pár nevinných kíl. Že moja koža nebude stíhať meniace sa tvary, mi akosi žiadna knižka o pubertálnych patáliách neobjasnila. Nemusí nám hneď narásť tehotenské brucho, aby sme ho mali celé zjazvené. Stačí, ak strávime intenzívnejšie obdobie v spoločnosti dezertov, na bokoch sa hneď zahustí mapa svetlých jazvičiek.

Neriešime
Sú také dni. S mastnými vlasmi, štvordňovým tričkom a rašiacim porastom. Vrchol blaha, aj bez každodennej sprchy. Lebo niekedy človek napriek všetkým svojim zásadám potrebuje vypnúť a nič netreba prehánať, ani čistotu. Nech hodí kameňom tá, čo si perie podprsenku odporúčaný každý tretí až šiesty deň nosenia.

Jedna myšlienka na “Aj ženy sú ľudia

  1. Spätné upozornenie: V bájnom svete bobrov – Kurník

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *