napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala SIMONA JANČÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. júna 2018.

Tak trochu ezotericky verím na ročné obdobia. Na to, že každý človek má svoju kombináciu vonkajšej teploty a počasia, keď sa cíti dobre. Má viac energie, vyhovuje mu, ako sa môže obliecť, čo môže robiť. Svetlo má príjemnejšie farebné tóny, sezónne potraviny viac chutia.

Pre mňa sú to mesiace strávené v bunde. Nie v tej najhrubšej, zimu mám síce rada, byť vonku v nečase, keď mám nohy v suchu, je pre mňa jedna z veľkých radostí, no prekáža mi tma. Najlepšia je jeseň a skorá jar, akonáhle sa to prehupne nad dvadsať stupňov, strácam záujem o svet.

S letom som vždy mala problém. Odjakživa neviem, ako sa obliecť, tu trčí veľký kus nahej kože, tu som zase spotená. Akokoľvek dobre sa môžem cítiť v ľahkých letných šatách, aj tak by som si na ne najradšej obliekla najobľúbenejší kus oblečenia – dlhú bundu. Leto je pre mňa príliš telesné, jeho radovánky ma nelákajú. Nechodím na festivaly, k vode, do Chorvátska, nechcem odhaľovať nohy, chodidlá, vechte miesto svalov. Hej, nie je to len o letargii z tepla, leto neobľubujem aj preto, že moje telo sa cíti a vyzerá lepšie zahalené. Fald na bruchu, mafin prelievajúci sa vzadu nad pásom nohavíc, veľký zadok, celulitída, hrubé lýtka, široké chodidlá, veľké palce na nohách. Nič z toho neovplyvňuje, aká som, ale v lete je to všetko skrátka viac vidno.

Fat shaming nie je pekný a ani konštruktívny, no prečo mať mindráky ešte aj z toho, že mám mindráky? Prekáža nám, že vzhľad je často to hlavné a jediné, čo sa v súvislosti so ženami rieši – no sme voči tomu samy imúnne? Sú ostatné ženy naozaj vysporiadané s tým, akú majú postavu, a nezaťažujú sa podobnými malichernosťami? Tieto úvahy ma viedli k tomu, aby som sa ich na to spýtala. „Strašne ma iritujú otázky v tomto dotazníku, väčšina z nich je negatívne ladená a predpokladá mindráky,“ odkázala mi v jednej svojej odpovedi Jana* (33). Ostatné ženy som však naviedla na to, aby tie svoje priznali. 🙂 A ako jediná zakomplexovaná výnimka si nepripadám ani vo svojom okolí. Ach, to som ešte mala päťdesiatšesť kíl, zaznieva častý a jediný komentár žien pri prezeraní fotiek z minulosti. Sťažuje sa, chudne sa, cvičí sa, neje sa, len aby telo vyzeralo lepšie a štíhlejšie, alebo sa minimálne túži po inej postave, také sú moje pozorovania zo ženských kolektívov od gymnázia až po súčasnosť. A skutočná váha či jej výkyvy s tým často majú pramálo spoločné.

Tuk a iné nedokonalosti
Sadielko na stehnách či na na bruchu, mľandravé údy a disproporcie medzi jednotlivými časťami tela nie sú to jediné, čo vnímame ako problematické. „Skôr ako postava ma trápi beloba mojej pokožky, ktorá po vystavení slnečným lúčom reaguje dosť hystericky. A večne som omodrinovaná. Proporcie veľmi neriešim,“ hovorí Maja* (29). Eriku* (32) zase trápi, že jej v teple opúchajú nohy, čo už v súčasnosti vníma viac ako zdravotný problém než estetický. Postrehla aj to, že keď si v lete nechá zarásť nohy, reakcie ľudí sú také intenzívne, akoby tým zasahovala do ich života.

Boj s ochlpením a mokrými fľakmi od potu v lete dáva zabrať aj Júlii* (29). „Nemyslím, že mám komplexy spojené so vzhľadom, ale ak by som mohla, odchlpila by som sa raz a navždy,“ pridáva sa Romana* (29) a že je to veľká ženská téma, potvrdzuje aj Sára* (28): „Problémom pri letnom odhaľovaní okrem váhy je podľa mňa dosť aj ochlpenie – aby odnikiaľ nič nevytŕčalo, aj keď mnohým ženám spôsobuje holenie a depilácia niektorých miest značné problémy. Keďže nechodíme často k vode a môj partner je s mojím ochlpením ok, ja to natoľko neriešim, ale poznám strašne veľa báb, ktoré s tým majú vyslovene problém, no nedokážu bez oholenia vyjsť medzi ľudí.“

Zahaliť? Odhaliť?
Strih, dĺžka, materiál, farba, všetko sú to veci, ktorými nám vie oblečenie v lete pomôcť cítiť sa lepšie a menej lepkavo. Teória je jednoduchá, obchody však často idú proti nám. „Priala by som si viac praktického letného oblečenia. Veľké, pre tínedžerov a mladých dospelých najdostupnejšie reťazce ponúkajú často oblečenie, ktoré lichotí len málokomu. Predávajú väčšinou len veľmi krátke šortky. Sukne, šaty a topy sú z umelých materiálov a tie bavlnené či viskózové sú také tenké, že pod nimi presvitá skoro všetko. Väčšie veľkosti sú upravené len do šírky a nikoho netrápi, že to nemusí stačiť, aby sa v tom daná osoba cítila komfortne. Sem-tam sa nájde niečo petite, je to ale málokedy. Na vysokých ľudí sa tiež dosť zabúda. Nájsť šaty, ktoré majú pás v páse a nie pod prsiami, nohavice s vyšším pásom, aby z neho netrčal kus zadku, alebo aspoň dostatočne dlhé tričko je umenie,” delí sa o svoje postrehy Lena (28).

Zuzana (40) sa najlepšie cíti v tenkých letných šatách, ktoré len pretiahne cez hlavu a zakrývajú jej stehná. Sára teplo reguluje skôr materiálmi, Gréta (38) velebí súčasnú oversized módu a voľné oblečenie nosí aj Laura (35). „Na začiatku leta sa snažím čo najviac zakryť, no v rámci zdravotných problémov, ktoré spôsobujú moje nadmerné potenie, sa postupom času odhaľujem viac, ale aj preto, že na sebe viac makám, tak keď už vyzerám o trošku lepšie, viem byť o niečo spokojnejšia a tým pádom ísť do kratšej dĺžky odevov,“ priznáva Baja (33). Obmedzenie pre potenie vo výbere oblečenia na horúce dni vníma aj Erika a Júlia. „Snažím sa zakrývať, no keď je veľmi horúco, tak mi je to potom už jedno, všetkým je to jedno, kto by teda riešil moje faldy?“ uvažuje Petra (33).

Sú však aj typy handričiek, ktoré v obchodoch zďaleka obchádzame, lebo komplexy úradajú a odrádza nás to, ako by sme v nich vyzerali. Naše respondentky spomínali kraťasy, topánky-gladiátorky, crop topy či plavky. So správnym prístupom však nič nemusí byť stratené. „Každý typ postavy v dobrom vynikne v inom strihu, dĺžke a podobne – ak ide o hľadanie nejakej symetrie. Nemyslím si, že treba byť hysterická ohľadne toho, že niečo absolútne nie je moja vec. Tak som si napríklad teraz kúpila overal, ktorého som sa dlhšie obávala,“ hovorí Maja. A Martina (29), Lena a Romana nemajú problém so žiadnym letným oblečením.

Ani nahá, ani oblečená
Pre mňa sú zakliatym kusom plavky. Za to, že vôbec nejaké vlastním, môže jeden dávny wellnesstímbilding. Ich kupovanie (v januári) bolo nočnou morou, na ich nosenie (vrchného dielu) by som sa podujala leda tak v záhrade. Nejde ani tak o to, ako v nich vyzerám, ale že nechcem byť takmer nahá v obklopení cudzích ľudí.

V plavkách sa cíti holá aj Júlia: „Vždy sa pozastavím nad tým, že hoci nás len tak hocikto nesmie vidieť v spodnej bielizni, prakticky rovnaký kus odevu je v inom kontexte úplne ok. Nesvoja sa v plavkách cítim asi len pri povaľovaní sa na deke, najmä ak som obklopená nejakými opálenými gazelami bez celulitídy, to sa začnem všelijako hrbiť a skrývať brucho a podobne. Ale v zásade mi väčšinou fyzické aktivity ako plávanie pomáhajú svoje telo neriešiť a len si užívať príjemné pocity, ktoré mi umožňujú.“ Gréta sa v plavkách cíti neisto, no našla jedny, ktoré jej sedia, má ich teda rovno v troch farbách.

Jana plavky nenosí, má na to praktické dôvody: „Pokúšať sa zohnať na seba plavky je strata času, energie a peňazí. (Veľké prsia – plavky s mojím košíkom takmer nikde nedostať. Ak aj náhodou niekde hej, je to strašne drahé a keďže látka tú hmotnosť utiahne možno aj sezónu-dve, fakt sa mi neoplatí do toho investovať). Kúpem sa, v čom príde – v starej podprsenke, v tielku, hore bez, v šatách…“

Vezmi loptu, nie čokoládu
Komu sa chce podnikať cestu za pevnejšou a útlejšou postavou (mne sa teda nechce, uprednostňujem mrnčanie a občasný pohyb psychohygienicko-zdravotného charakteru), má zväčša na výber dve možnosti – upraviť svoj kalorický príjem alebo výdaj. Naše čitateľky uprednostňujú pravidelný pohyb, no úbytok tuku tiež nie je ich hlavnou motiváciou, myslia skôr na zdravie, psychiku a svoju peňaženku. Chodia pešo alebo na bicykli miesto presunov MHD, plávajú, cvičia jógu. „Robím toho málo, ale najnovšie ma baví v rámci pohybu tanec, len tak (keď ma nikto nevidí), a rada by som pravidelne behávala, tenisky už mám,“ smeje sa Gréta.

A niekedy je to tak, že meniť netreba ani tak telo ako myseľ. „Pred mnohými rokmi som si prešla mentálnou anorexiou a viem, ako dlho trvá, kým sa človek nastaví k svojmu telu ako k spojencovi. Veľmi ťažko sa negatívne nastavenie vybíja z hlavy a o to viac sa teším, keď to mám inak. Napríklad keď cítim, že neoholené nohy sú moje viac ako tie oholené. (úsmev) Proste som pyšná na pozitívny stav k svojmu telu. Už len zapracovať na chrbtici,” priznáva Erika.

Aj keď väčšina respondentiek vníma, že časom sa ich postoj k vlastnému telu mení k lepšiemu, niektoré zaznamenali aj opačný obrat – po tehotenstve. „Pred tehotenstvom som zmeny nikdy neriešila. S tehotenstvom ich prišlo tak veľa, že už si nie som istá, čo bude v budúcnosti. Je mi za mojimi prsiami smutno, som zvedavá, ako sa zregenerujú a či ich budem vedieť mať tak rada ako predtým,” hovorí Ľubica* (22). Na Lene je stopy prvého tehotenstva vidieť až na druhý pohľad, hovorí však, že ju to stálo nemálo úsilia, a vie, že veľký prírastok hmotnosti by niesla ťažko.

Pekné sú tie druhé
Motať sa doma len v tričku a gaťkách alebo sedieť rozvalená na gauči s balíčkom čipsov je najväčšia pohoda. Stačí však zapnúť instagramy, seriály alebo ísť do obchodu po radler a stáť v rade za voňavou dlhonohou dievčinou a môže byť po náladičke, akokoľvek banálne to pôsobí. Ako zdroj najväčšieho tlaku na svoj výzor označovali naše respondentky médiá a prezentáciu žien, svoje okolie, vlastnú hlavu či výzor iných žien. Respektíve ich kombináciu, ako v prípade Júlie: „Všetko menované sa usídlilo v mojej hlave a spoločnými silami vytvorilo chobotnicu, ktorej sa neviem zbaviť ani napriek všetkým uisteniam, komplimentom, článkom, vlastným predsavzatiam o sebaláske.“

Čo však naozaj pomáha, je vidieť „obyčajné“ telá. Aj body positive prístup má svoje úskalia (najmä keď sa stane marketingovým nástrojom značiek), no zobrazovanie rôznych typov postáv nám robí veľkú službu. Ja napríklad ako príčetná dospelá žena často myslím na postavu Hanny Horvath v seriáli Girls, nahú, obhajujúce svoje ochlpenie či oblečenú v šialených a vôbec nie lichotivých kreáciách. Sára zase na Instagrame sleduje niekoľko body positive modeliek, jogíniek a umelkýň a začína pomaly chápať, že každé telo dokáže, čo si zaumieni, len ho treba mať rád. Veľmi jej napríklad pomohol dokument hnutia Body Image Movement.

Petra sa rada pozrie na peknú ženu a necíti závisť, ale uľaví sa jej, keď v telke alebo vo filme vidí ženu s mierami, ako má ona. Gréte sa páči to, čo vidí v médiách a vybočuje to z diktátu štíhlosti, seba tak však vnímať nevie. A rovnako je na tom aj Júlia: „Naozaj na mňa pôsobí veľmi povzbudzujúco, keď vidím ženy rôznych postáv, ktoré sa skvelo obliekajú, tancujú, športujú či majú sex. Zatiaľ ešte hľadám spôsob, ako si tento pocit uchovať a pestovať vo vzťahu k vlastnému telu – sama neviem, prečo pri nejakej twerkujúcej žene môžem obdivovať, ako sa jej pôsobivo vlní tuk na tele, ale ten svoj vlastný by som najradšej odrezala.“ Čo sa však sexu týka, aj keď so zahanbením, že ide o externé potvrdzovanie si sebahodnoty, priznáva, že ju najrýchlejšie a najdôkladnejšie dokáže zbaviť komplexov z vlastného tela. „Tá kombinácia zmyslového zážitku a zároveň rukolapného dôkazu, že pre niekoho som príťažlivá aj so všetkými „nedostatkami“, je veľmi efektívna,“ odporúča Júlia.

Na tomto miesto by mohlo byť zopár mužských názorov a vyjadrení, že riešime zbytočné veci, že sa im páčime také, aké sme, že je všetko v poriadku a problémy sú len v našej hlave. Ale sme v Kurníku, nič také tu nebude – bavíme sa o tom, ako sa vnímajú samy ženy. A nebude tu ani zmierlivé konštatovanie a vyrovnanie sa s letom a telom. Toto je naša realita. Nehovorím za všetky ženy, božechráň, nepochybujem, že sú aj také, ktoré sú so svojím telom spokojné, ukázalo sa to aj v našej ankete. Ale zaznelo v nej aj dosť pochybností a nespokojnosti.

Nemusí byť naším jediným životným cieľom nasúkať sa do veľkosti 36, no vo svojom tele sme 24 hodín denne a je veľmi ľahké porovnať ho s ostatnými a nemať z toho dobrý pocit (a zároveň si veľmi racionálne uvedomovať, že na tom vôbec nezáleží). Ja napríklad budem najbližšie mesiace trpieť. Už teraz sa to deje. Je mi teplo, potím sa, nechce sa mi holiť si nohy, bezradne stojím pred skriňou a neznášam všetko svoje oblečenie. A pritom ostatné ženy v uliciach pôsobia úplne étericky, sviežo a bezstarostne.

Leto mi nepristane.

*niektoré mená boli z dôvodu zachovania anonymity na prianie respondentiek zmenené