Dva kroky vzad, jeden vpred

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. novembra 2022.

napísala NATAŠA JURÁČKOVÁ ilustrovala BESSA

Chcela by som rozumieť svojmu mozgu, absolútne ma fascinuje. Napríklad: pol hodinu až hodinu pred športovým výkonom hľadám všetky výhovorky sveta a neskutočne sa mi nechce. Potom však zabehnem prvý kilometer, zatočím stýkrát pedálmi alebo sa len rozvaľkám pred tréningom v posilke a príde  radosť. A to ani nespomínam tú ďalšiu radosť a fenomenálny pocit po. Napriek tomu na druhý deň nastane rovnaké vyjednávanie pred behom, jazdou či akýmkoľvek cvičením. Horšia verzia tejto ambivalencie ma trápi už niekoľko mesiacov. Je však oveľa nebezpečnejšia. Hanbím sa. Mám strach.

Pokračovať v čítaní: “Dva kroky vzad, jeden vpred”

O hlade

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. mája 2020.

Kúsok ľavej ruky ma opäť svrbí a ja rozmýšľam, čo som jedla. Problematické je len malé miesto, to, kde sa to kedysi aj začalo, medzi prostredníkom a ukazovákom, a rýchlo to prejde, bola to asi teda len nejaká prídavná látka, sójový emulgátor, sušená srvátka v pečive, niečo také.

Aspoň tak si toto sporadické ozývanie sa ekzému vysvetľujem. Možno sa mýlim, ale kožná lekárka, ku ktorej som sa s ním dostala, mi predpísala akurát tak kortikosteroidnú masť a o príčinách sa so mnou nechcela rozprávať, ste na materskej, ženy na materskej ekzém mávajú, veľa si máčate ruky vo vode. Do rána som sa z masti vyhádzala na polke tela, tak som dostala inú, na nové vyrážky ďalšiu a po kontrole ešte jednu.

Pokračovať v čítaní: “O hlade”

Do plaviek!

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala SIMONA JANČÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. júna 2018.

Tak trochu ezotericky verím na ročné obdobia. Na to, že každý človek má svoju kombináciu vonkajšej teploty a počasia, keď sa cíti dobre. Má viac energie, vyhovuje mu, ako sa môže obliecť, čo môže robiť. Svetlo má príjemnejšie farebné tóny, sezónne potraviny viac chutia.

Pre mňa sú to mesiace strávené v bunde. Nie v tej najhrubšej, zimu mám síce rada, byť vonku v nečase, keď mám nohy v suchu, je pre mňa jedna z veľkých radostí, no prekáža mi tma. Najlepšia je jeseň a skorá jar, akonáhle sa to prehupne nad dvadsať stupňov, strácam záujem o svet.

S letom som vždy mala problém. Odjakživa neviem, ako sa obliecť, tu trčí veľký kus nahej kože, tu som zase spotená. Pokračovať v čítaní: “Do plaviek!”