napísala KATARÍNA SIDO
ilustrovala CHRISTIANA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 24. augusta 2017.

Na začiatok si pre istotu povedzme základné informácie o menštruačnom kalíšku: vyrába sa v dvoch veľkostiach z mäkkého silikónu, krv v kalíšku s materiálom nijako nereaguje, takže nehrozí fyzická ujma ako pri tampónoch, a zároveň sa vyhnete nepríjemnému zápachu. Kalíšok, ak sa správne čistí, vydrží roky. Čo znamená množstvo ušetrených plastov, množstvo ušetrených peňazí. Aj nervov – neviem ako vy, ale kým som používala tampóny, menštruácia ma rada prepadla nepripravenú, lebo drogéria je predsa na každom rohu. No odkedy mám kalíšok, už pár dní vopred si ho nachystám do tašky a nosím ho so sebou. Žiadne nervy. Žiadne vystresované hľadanie drogérie a následné nezmyselné a nie veľmi ekonomické kupovanie malých balíčkov tampónov. Žiadna spotená šuška v krásnych okrídlených vložkách.

V mojom prípade to bolo nejako takto: Pred približne tromi rokmi som natrafila na článok o tom, koľko odpadu ročne človek vyprodukuje a koľko z toho skončí v oceánoch. Nešlo o nič, o čom by som dovtedy nevedela, ale čísla a štatistiky a obrázky v tomto článku vo mne vzbudili pocity príšernej viny a hanby. Začalo sa to pomaličky, moja cesta za no waste/zero waste životom. Vykukávanie šampónov bez obalov, no poo metóda (no shampoo), vyrábanie si vlastných čistiacich prostriedkov, vlastných zubných pást. A keď bola v riešení domáca a vlasová hygiena, pochopiteľne ani ženská hygiena sa nemohla vyhnúť tejto životnej zmene.

O menštruačných kalíškoch som istý čas tušila, no už len pohľad na obrázok, hlavne tvar, ma väčšinou znervóznil, zneistil, vyvolal spŕšku zmiešaných pocitov. No jedného dňa pocit viny a hanby za množstvo odpadu, ktoré tvoríme – a ja k tomu bezpochyby prospievam, premohol nepríjemné pocity, ktoré vo mne ten podivný, pračudesne vyzerajúci kúsok plastu vyvolával.

Vykukala som si na stránke ZľavaDňa, že predávajú menštruačné kalíšky značky MoonCup/LunaCup so zľavou, a teda jedno s druhým, a prvý kalíšok v ružovej farbe veľkosti S bol na ceste. (Niežeby som si o sebe myslela, že mám extrémne malé ústrojenstvo, no len som sa snažila riadiť jednoduchou radou: Nerodila si? Si S. Rodila si? Si L.)

Prišiel ten deň, prišla prvá menštruácia, odkedy som bola majiteľkou kalíška v papierovej krabičke a saténovom vrecúšku. Obrázkové inštrukcie boli pomerne jasné, tak som sa na to podujala. Prvý kontakt s kalíškom bol prekvapivo príjemný, silikónový materiál je mäkučký. Prvý strach teda opadol. No predsa len, určite to bude iné, keď si to aplikujem na správne miesto, vravela som si. Omyl. Zavádzanie kalíška mi od prvého cyklu nerobilo problém, no čítala som mnoho reakcií od rôznych žien a dievčat, že im pripadalo zložité. No, tak či onak, nie je to nič, čo by sa pár pokusmi nedalo naučiť. Zmačknem kalíšok na polovicu a polovicu preložím ešte raz. Vopchám dnu, zatlačím, aby sa roztvoril. Čupnem si, sadnem si, ak kalíšok cítim, je nesprávne. Prvých pár hodín som necítila nič, okrem vyčnievajúcej časti kalíška, ktorá sa na ňom nachádza hlavne pre ľahšiu aplikáciu pre začiatočníčky a dá sa ľahko odstrániť. Čakala som pár hodín na zmenu, tak ako to býva pri tampónoch, no nič sa nestalo. Žiadny pocit tlačenia, žiadne oškieranie, nič. Jediné, na čo som si musela chvíľku zvykať, bol podivný pocit podtlaku pri vyberaní.

Používateľka kalíška musí na rozdiel od tampónistky a vložkárky premýšľať nad tým, kde nájde toalety vhodné na to, aby si mohla kalíšok umyť v umývadle. Na upokojenie, ak sa také v blízkosti nenachádzajú, netreba sa zbytočne trápiť, kalíšok má celkom veľký objem. A počas silnejšieho menzesu je možné vyliať obsah do WC a vnútro kalíška vytrieť kapesníkmi. V pohodlí domácnosti však kalíšok treba umyť dôkladnejšie. Takisto je vhodnejšie umývať ho pod studenou vodou. Sounds weird? Ani nie, stará mama mi vždy hovorievala, že krv sa vymyje pod studenou lepšie ako pod teplou. Toľko k sedliackej logike. Výrobcovia menštruačných kalíškov odporúčajú nosiť ich maximálne osem až dvanásť hodín. Bezpečne sa dá nosiť aj počas spánku, bez obáv z toho, že by z neho niečo cez noc pretieklo. Čiže pred spaním vypláchnuť a ráno opäť.

Úprimne, párkrát sa mi podarilo zabudnúť na to, že v sebe toto teliesko mám. Menštruačnú krv udržiava fantasticky a v útrobách tela ho vôbec necítiť. A tak sa stalo, že som si po dni a pol spomenula, že „aaa doriti, veď ja mám periódu!“. Toto spomínam preto, že napriek tomu, že som v sebe držala menštruačnú krv dlhšie ako odporúča výrobca, žiadny neblahý efekt to na mňa nemalo. Nebolo mi zle, ako mi párkrát pri tampónoch bolo, kalíšok nepretiekol, dokonca, čoho som sa obávala, kalíšok vôbec nezapáchal. Zápach býva na stránkach o kalíškoch občas spomínaný práve v súvislosti s prekročením odporúčanej doby ich použitia. No ak sa vám to stalo alebo stane, nejde o nič strašné, výrobca odporúča kalíšok okamžite vyvariť.

K vyváraniu. Odporúčam aj z osobnej skúsenosti kalíšok vyvariť po každej perióde. V čom vyvariť kalíšok? Nuž, máte viac možností, milé slečny, milé dámy. Kalíšok by sa mal variť v hrnci s množstvom vody tak, aby sa nedotýkal dna nádoby. Na internete sa dajú zohnať rôzne prípravky, určené presne na tento účel. Môže sa však použiť aj tekuté mydlo – neparfumované, neobsahujúce oleje a s vhodným pH medzi 3,5 až 5,5. Dá sa použiť aj parný sterilizátor, ktorého majiteľkami budú skôr matky, či vytrieť kalíšok čistým alkoholom, alebo vyvariť ho len v čistej vode a na kúsku sterilnej gázy nechať vyschnúť na slnku. Ak sa vám náhodou stane vyššie spomínané, a to, že kalíšok nadobudne nepríjemný zápach, výrobcovia majú jednu konkrétnu radu, ktorá vyznieva trochu pračudesne, uznávam. Nechať kalíšok jeden celý deň na slnku, a následne ho vytrieť kapesníkom namočeným v citrónovej šťave. Nuž, dobre.

Ak kalíšok nechávate na slnku, dajme tomu, na parapetnej doske vnútri v byte, odporúčam (okrem upozornenia priateľa na to, že sa tam nachádza) zamedziť prístupu psíkov k tomuto objektu. Ako hrdá majiteľka psa som sa nad touto súvislosťou nezamyslela a môj prvý ružovučký MoonCup skončil z polovice zožratý mojím psom. Zlatý psík.

Nuž, tak som si objednala kalíšok číslo dva. Tento už nebol rozkošne ružový, ale obyčajný priesvitný. A tu sa dostávame k ďalšej téme. Materiál, z ktorého kalíšky bývajú vyrobené, je zbyčajne polotransparentný, aby sa dalo ľahšie vidieť, ako veľmi je plný a podobne. Vďaka tomu je viditeľné aj to, ako sa postupne materiál zanáša od krvi. Každopádne, nič neriešiteľné. Použite savo zmiešané so sodou bikarbónou. Nie, srandujem, to nerobte. Sóda bikarbóna je každopádne celkom fajn nápad, v kombinácii s octom robí zázraky. Ak sa však rozhodnete pre túto metódu, následne kalíšok vyvarte aj vo vode. Pre istotu. Ocot. Chceme správne pH, však? To, že je kalíšok zanesený, však nie je žiadna iná ako estetická závada. Preto neodporúčam násilné metódy čistenia častejšie ako raz za šesť až dvanásť mesiacov. Násilnou metódou myslím niektoré návody užívateliek, ktoré svoj kalíšok dali cez noc do nádoby s peroxidom vodíka a vodou z vodovodu. Niektoré stránky o produkoch však uvádzajú, že ak ide o trojpercentný peroxid vodíka, silikón by nemal absorbovať nič, a teda ho zanecháva nezávadný.

Rada by som sa vyjadrila k športovaniu s kalíškom, no nie som zrovna zanietená športovkyňa. Plávanie mám odskúšané, a nielen také čľapkanie sa, myslím seriózne plávanie, a toto je absolútne v poriadku a navyše sa netreba báť trápneho vytŕčania šnúrky zo sexi plaviek či šortiek. Nedávno som si bola zabehať a poprvýkrát aj s kalíškom, no harm, no weird feelings. Zároveň som si čítala viacero článkov na túto tému, na internete je ich požehnane, takže ak som vám nezodpovedala otázky, ktoré ste očakávali, informácie o športovaní a kalíšku sú dostupné vo veľkom množstve. Zo spovedí viacerých bežkýň bolo jasné, že táto možnosť je pre ne najvhodnejšia a najkomfortnejšia.

Slovo na záver: Kalíšok (myslím, že vyhrávam cenu za najčastejšie použité slovo kalíšok v histórii internetov) je skvelá vec, v mnohom mi moju nezodpovednosť a neusporiadanosť uľahčil, odporúčam ho všetkým ženám, ktoré nemajú problém sa občas pozrieť na väčšie množstvo svojej vlastnej krvi, dumajú nad ekologickým dopadom používania ženskej hygieny a neboja sa vyskúšať niečo iné, navyše prospešné pre životné prostredie.

Zdravím vás, milé menštruujúce sestry.