napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. októbra 2016.

Kadejaké stereotypné predstavy o tom, aká presne by mala byť žena, som dokázala prekonať. Napríklad že by mala nahlas prehovoriť len po súhlase staršieho muža a inak byť stále usmiata, vážiaca 50 kíl a pri sporáku. Zaužívaný obraz o hladkosti ženského tela som si však osvojila ešte v detstve a neviem sa ho zbaviť. Pritom čas strávený šermovaním so žiletkou v sprche považujem za najviac premárnený, keď už na druhý deň všetko svrbí, škriabe a pokrýva ma strniskom. Na bolestivejšie a drahšie metódy s dlhodobejším efektom odmietam pristúpiť. Lebo bolia a stoja peniaze, čo mi v súvislosti s tým, že ochlpenie tela je úplne prirodzené, už vôbec nedáva zmysel. Vyjsť však z domu s neoholenými nohami alebo nechať na seba siahnuť muža, ak som žiletku v sprche pár dní ignorovala, však (zatiaľ) nedokážem.

Generácia Baywatchu
Som z generácie, ktorá sa na reliktoch typu ženské podpazušie s ochlpením smiala, lebo to nikdy reálne nezažila. Ak v škole učiteľke spod siloniek presvitalo ochlpenie, neostalo to bez komentára. Porno, ktoré bolo v našich mladých časoch viac než dostupné, už s bobrami nerátalo. Nemusela to byť reklama na holiace strojčeky či depilačný vosk, aby v nej bola žena dokonale hladká; také boli a sú všetky. A tak neexistovala možnosť, že by moje telo malo vyzerať inak. Je však možné, že sa stačilo narodiť o pár rokov neskôr. „Treba pripomenúť, že ženy a muži narodení po roku 1990 majú už oveľa uvoľnenejší názor na ochlpenie, ako aj na veľkosť poprsia. Myslím, že ešte predstavujem generáciu, čo mala bratov s plagátmi žien z Baywatchu s tými dlhými hebkými nohami,“ hovorí 28-ročná Barbora. (Všetky mená v článku sú vymyslené, odpovede boli získané prostredníctvom anonymného dotazníka, pozn. autorky.)

Mala som dvanásť rokov, keď som si pri pohľade na ostatné dievčatá pri bazéne v letnom tábore uvedomila, že už teda asi nastal čas poobzerať sa po žiletke a zbaviť sa vtedy takmer priesvitného porastu nôh. Keby som nepodľahla tejto estetickej norme, mohla som to dnes mať vyriešené rovnako ako 30-ročná Jana: „Nohy som si v živote neholila. Ani raz, a práve preto mám na nich také jemné, panenské, ba až detské chĺpky, že ich takmer nevidno a nie je ich skoro ani cítiť na dotyk. Túto pravdu mi raz povedala mama, keď som bola malá. Vzala som si ju k srdcu a ona v reálnom živote fakt funguje. Mimochodom, som prirodzená plavovláska.“

Recept na menej viditeľné ochlpenie má aj jej rovesníčka Darina, u nej sa to však spája s rozporuplnými pocitmi: „Hanbím sa skôr, že sa holím, lebo si uvedomujem, že do veľkej miery ide o neprirodzené normy. Baví ma však epilovanie, možno aj preto, že chlpy menej vidno, aj keď sú centimetrové. A takto som sa logicky vrátila na začiatok tejto odpovede.“ Darina si z holenia spravila rituál – zavrie sa v kúpeľni, spieva si a vrčí so strojčekom. Priznáva však, že ak by neexistovala spoločenská požiadavka na hladké telo, asi aj ona by mala iný rituál.

Žena prvej kategórie
Nad dôvodmi, prečo sa vlastne holím, som sa nikdy nezamýšľala. Vždy som mala pocit, že sa to jednoducho patrí a nemám na výber, ak nechcem odplašiť samčekov či znechutiť ľudí vyskytnuvších sa v mojej osobnej zóne. Vnímala som to tak, že behať po svete s chlpatým podpazuším či nohami, ktoré bezpečne nezakrýva oblečenie, by znamenalo vystaviť sa posmechu, odmietnutiu a nálepke nehygienická ženu druhej kategórie. Sama som si o žene s priznaným porastom na ktorejkoľvek časti tela v živote nepomyslela nič nepekné, že by som však v tomto reprezentovala celospoločenský postoj, si nemyslím.

A tak sa pre tú spoločnosť holím. Vlastný záujem je v tom minimálny, pravidelný nákup balíkov predražených ružových žiletiek sa odvíja najmä od pocitu, že sa to odo mňa – modernej ženy – čaká. Netvrdím, že by som si hovela vo vlastnej neoholenosti, s najväčšou radosťou by som však túto činnosť zaradila medzi tie, nad ktorými sa nezamýšľam, nestrácam s nimi čas a venujem sa im naozaj len príležitostne, nie s otrockou pravidelnosťou.

Sú však aj ženy, ktoré majú k vlastnému porastu radikálnejší postoj. „Chlpy na sebe neznášam a budem s nimi bojovať, kým mi budú sily (a prachy na žiletky) stačiť! Je to asi čudné, ale chlpy na ostatných ženách mi neprekážajú, neriešim to, ani ma to nepoburuje. Na opačnom pohlaví mi chlpy tiež nevadia, skôr sa mi to páči. Dobre, veeeeľmi sa mi to páči,“ priznáva 28-ročná Kristína. A potom sú aj také, ktoré neriešia. „Nohy si holím veľmi málo a v zime si pestujem aj niekoľkomesačný kožúšok. Je to super. Postoj k holeniu aj k sebe samej sa mi výrazne zmenil s vekom a tým, že si viem lepšie utriediť, ktoré veci sú podstatné. Proste sa cítim sebaistejšie a žiadne chlpy ma už nerozhádžu,“ prehlasuje Silvia, ktorá má rovnako 28 rokov.

Dnes nie, miláčik
„Bože! Ja som raz spala u jedného týpka v silonkách, lebo som mala štyri dni neoholené nohy,“ smeje sa 27-ročná Nina pri otázke, či niekedy odmietla sex, lebo nebola práve čerstvo vydepilovaná. Mám pre ňu veľké pochopenie, tiež je pre mňa oveľa menšou tragédiou, keď mám zrovna na sebe babkovské spoďáry, ako rukolapné dôkazy, že moje telo zarastá. „Nepamätám si to presne, ale určite sa stalo, že som sa pre tento dôvod vyhla sexu. No čím som staršia, tým menej to riešim, poviem si, že keď ma chce na dlhšie, aj tak nebudem stále tip top hladká, tak čo,“ dopĺňa 31-ročná Zuzana.

Odpovede z dotazníka však príjemne prekvapili – viaceré ženy si sex doprajú bez ohľadu na stav porastu svojho tela. Niektoré z nich sa síce už niekedy v živote ospravedlňovali za svoje neoholené nohy alebo sa po počiatočnej nevôli nakoniec nechali prehovoriť partnerom, väčšina z nich však sex pre pár chlpov v pokročilom štádiu rastu nikdy neodmietla. A zároveň väčšina žien priznala, že v dlhodobom vzťahu sa ani náhodou neholí tak často ako na jeho začiatku.

Otvorenú debatu s mužmi na túto tému som nikdy neviedla. Na jednej strane búcham päsťou do stola a vravím si, prečo by som to vôbec mala robiť, veď je to moje telo. A prečo to vôbec riešiť?! Na druhej strane sa aj tak poslušne holím a vo vzťahu by ma v rámci možností potešilo, ak by sme mali približne podobné očakávania a preferencie týkajúce sa ochlpenia toho druhého. Predsa len tu už naše telá nie sú nástrojmi len nášho vlastného potešenia. Ženy, ktoré to so svojím partnerom riešia, majú rozdielne skúsenosti. Kým 27-ročná Mirka od partnera počúva výčitky, že by sa mala oholiť, 30-ročnej Gabriele manžel viackrát povedal, že mu neprekáža, keby nemala vždy dokonale oholené nohy. „Ja sa však cítim lepšie, keď ich pred ním oholené mám. No keď je niekde preč, napríklad pár dní na služobke, vždy si vychutnám to, že si nemusím a ani neoholím nohy,“ priznáva. Skúsenosť 28-ročnej Ivany je taká, že muž zvyčajne ženu upokojuje, nech to nerieši, že je to v pohode, zároveň sa však neubráni entuziastickému hladeniu hladkých nôh a iných častí, čo jej na spokojnosti nepridáva.

Pre lepší pocit, ktorý netrvá dlho
Vráťme však ženské telá tým, ktorým patria. Väčšina žien v našom dotazníku uviedla, že sa holí, lebo sa tak cíti lepšie, krajšie, ľahšie, čistejšie. Čo sa týka hygieny, tá bola skloňovaná najmä pri depilovaní podpazušia. Aj keď 35-ročná Nikola spomenula aj rizikové faktory: „Holenie pod pazuchami v kombinácii s antiperspirantmi vraj zvyšuje riziko rakoviny. Holenie medzi nohami spôsobuje gynekologické problémy – dlhšie chĺpky zlepšujú vetranie a bránia kvasinkám a podobne. Tieto dve veci ma asi trápia najviac – nie otrava z holenia, ale zdravotný dopad.“

A ekologická stopa po našom pravidelnom holení sa tiež nie je zanedbateľná. „Minule som si uvedomila, ako často musím striedať žiletky kvôli hygiene – lebo na každé miesto iná žiletka – a tým pádom produkujem zbytočný odpad,“ hovorí Mirka. Pridáva sa aj Zuzana: „Žiletku používam sem-tam, skôr som sa rozhodla pre epilátor – trochu mám rada bolesť –, lebo je to efektívnejšie aj z dlhodobejšieho hľadiska účinku, aj z ekonomického a ekologického. Žiletku využívam na rýchle holenie.“

Okrem toho nás najviac otravuje, koľko času pravidelné holenie zaberie a že naša snaha máva často neestetické následky v podobe rezných raniek, vyrážok, strniska či svrbenia, ktoré nasleduje krátko po holení. S radou však prichádza 25-ročná Romana: „Podráždená pokožka býva väčšinou po holení buď s jednorazovými žiletkami, ktoré sú fakt zlé – lepšie sú strojčeky s vymeniteľnými hlavicami s viacerými naozaj ostrými čepeľami –, alebo po holeni bez peny na holenie – je jedno, či pre mužov alebo ženy, ešte lepšie sú gély, ktoré sa zmenia na penu.“

Keď sa nám však aj podarí dokonalý výsledok, jeho trvanie býva kruto krátke. Ostáva nám preto iba prekonať zábrany a občas sa ukázať svetu v celej svojej chlpatej prirodzenosti, alebo siahnuť po maskovaní a náhradných riešeniach, na ktoré však nie sú vždy ideálne podmienky. „Niekedy v lete, keď sa mi večer brutálne nechce holiť si nohy, hovorím si, že zajtra si proste dám dlhé nohavice. Potom to, samozrejme, oľutujem, lebo vonku je 30 stupňov, ja mám chuť dať si kvietkované šaty a kvety do vlasov. A vonku je 30 stupňov. Čiže mi bude teplo, pochopiteľne,“ pomenúva bežnú ženskú frustráciu Nina.

Ivana sa na verejnosti objavuje aj inak ako dokonale hladká, no iba v momentoch, keď samu seba presvedčí, že to nevidno – nosí tričko s rukávmi, prípadne sú jej nohy celý deň schované pod stolom. A pritom ostatní to vôbec nemusia vnímať tak tragicky, ako si myslíme. „Chlpy na ženských nohách sa mi nepáčia. Raz som však videla mladú predavačku s chlpatým podpazuším. Bola žensky jemná a prekvapilo ma, že sa mi chĺpky na nej celkom páčili. Zároveň som obdivovala tú vzburu, že si trúfa to neriešiť,“ hovorí o svojej skúsenosti Nikola.

Ženy, ktoré sa s nami podelili o svoj názor a skúsenosti, pristupujú k depilácii svojho tela rôzne. Takmer všetky si holia podpazušie, hladkú úpravu pohlavia volí približne tretina z nich. Ako svoju životnú prioritu to nemá žiadna z nás; niektoré ženy sa holia z praktických dôvodov, iné priznávajú, že ich k tomu núti spoločenská norma. Nie vždy je nám však čas a vesmír naklonený a stane sa, že nestíhame, nechce sa nám alebo zrovna neriešime. A hlavne, stále sme len ľudia. „Nie vždy sa to dá – veď práca, uvariť, upratať, socializácia – to sa nerovná byť nonstop hladká. A ja mám napríklad veľmi rada, keď si prejdem po nohách, kde sú jemne vyrastené chĺpky, a nevadí mi ani, keď už sú vyrastené viac ako jemne. Čo však neznamená, že keď si mám dať sukňu, kraťasy či plavky, tak to neriešim. Jedine ak sa idem kúpať s kamoškou a nie je to až tak veľmi vidieť. Aj tak sa to nedá oholiť dohladka, vždy sú nejaké nedostatkové miesta, kde chĺpky ostanú, a ja nie som živý príklad Photoshopu,“ dáva bodku za touto témou Zuzana.