Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. decembra 2023.
Milé a milí,
hlásime sa vám poslednýkrát v tomto kalendárnom roku, a preto si dnes dovolíme trochu bilancovať. Rok to bol totiž naozaj poriadny! Prvýkrát sme sa odhodlali rozvinúť to čaro, ktoré predstavuje toto naše newslettrové puto, do čohosi prekračujúceho rámec internetu. A naša narodeninová oslava v máji bola presne taká, ako sme dúfali. Spoločne strávený čas na vôbec prvom kurníkovskom podujatí, prenos úžasnej tvorby našich ilustrátoriek do fyzickej podoby a slová i sumy podpory v crowdfundingovej kampani sú veľkou satisfakciou pre našich viac ako sedem rokov práce.
Bol to rok nielen oslavný, ale aj prelomový pre to, ako v Kurníku fungujeme. Od začiatku tvorbu tejto platformy vnímame veľmi zodpovedne a teraz sme jej základné princípy spísali aj do redakčného etického kódexu. Vďaka vašim príspevkom v kampani aj pravidelným darom sme začali poskytovať honoráre ženám, ktoré Kurník tvoria.
A na tomto mieste sa chceme tiež poďakovať Eve Meszárosovej, ktorá po štyroch rokov ukončila svoje pôsobenie v internej redakcii. Ďakujeme za všetok čas a energiu, ktorú si Kurníku venovala, Evi!
Rok 2023 bol v neposlednom rade výnimočne bohatý a pestrý aj v samotnom obsahu Kurníka. Napĺňa nás obrovskou radosťou a hrdosťou, že pravidelne môžeme poskytovať priestor natoľko podnetným, hlbokým, vtipným, dojímavým, odvážnym a výživným textom. Malý výber z toho, čo popri neraz náročnej príprave jednotlivých vydaní najviac rezonovalo v nás, vám prinášame práve teraz.
Prijmite tento výber ako pozvánku spomaliť, vrátiť sa, dopriať si, vychutnať. Koncoročné bilancovanie totiž nemusí byť o súťažení a porovnávaní, ale predovšetkým o (opätovnom) spojení s tým, čo je pre nás hodnotné a pôsobí nám pôžitok.
S vďakou
Miška, Soňa, Mirka a Alexandra
Soňa Gregorová
Michaela Kučová: Schudnúť
Bola som chudá. Nebolo to zdravé ani pekné, oblečenie na mne viselo a padalo zo mňa, cítila som sa slabá. No zároveň som cítila pochybnú radosť, že patrím k vyvoleným, ktorých šatník sa pohybuje v rozmedzí XS – S, a navyše že to mám celé bez námahy, bez cvičenia, bez odriekania si. Dnes už je všetko inak, na váhe vídam hodnoty, aké tam nikdy predtým neboli. A za chudým telom mi nie je ľúto – presne z tých dôvodov, ktoré pomenúva Miška. Je to dôležitý text z novej perspektívy o prežívaní tela a jeho krehkosti, reakciách okolia a o tom, ako naše vlastné vnímanie a túžby aj spoločenské nastavenie formuje marketingový tlak a jeho ideály krásy.
Olívia Strelková: Stalker
Tento text je o zdanlivo neuveriteľnom prenasledovaní, vyhrážaní a niekoľkoročnom psychickom terore, ktoré Olívii spôsoboval stalker – jej bývalý spolužiak. Pri jeho „dôkaze“ s leňochodom som si spomenula na dotieravého internetového človeka spred mnohých rokov, ktorý bol schopný vyvodzovať závery o mojich myšlienkových pochodoch z času zverejnenia nejakého postu – a videl v nich tajné, jemu určené odkazy. Našťastie to bola len krátka epizóda, pripomenula mi však, že podobné hrozby nikdy nie sú dostatočne ďaleko. Je preto skvelé, že Olívia sa o svoju skúsenosť podelila – a najmä, že to v jej prípade po mnohých rokoch a po všetkom úsilí, ktoré tomu venovala, malo svoj súdom stanovený koniec.
Katarína Poliačiková: Generácie ticha
Tak toto ťalo do živého, do toho najmĺkvejšieho vo mne. Ticho mi je vlastné, je súčasťou i potrebou mojej introvertnej povahy. Zároveň býva zdrojom aj prehĺbením problémov, skratkovitou reakciou, odpoveďou, riešením, ktoré nič nerieši. Katarína veľmi trefne pomenovala všetky jeho podoby a jedy, ktoré medzi nás vypúšťa. A spravila to mimoriadne vnímavo, lebo vie, že – a táto veta má špeciálne miesto v mojom srdiečku – „sú dni, keď ticho prospeje situácii ako fermentácia zelenine“.
Michaela Kučová
Soňa Gregorová: Zazdrojovať sa
Sonin text hovorí o špecifickej situácii rodičov, ktorí sa snažia pre svoje dieťa byť tými najlepšími možnými opornými bodmi. Pre mňa – bezdetnú – je však zároveň dôležitou pripomienkou, že všetky a všetci potrebujeme mať svoje oporné body, zdroje, z ktorých môžeme čerpať v náročných situáciách. Rezonuje vo mne tiež opísaný proces dozrievania, pri ktorom postupne opúšťame nesplniteľné nároky na seba v prospech radosti a prítomnosti s tými, pri ktorých môžeme byť naozaj sami*y sebou.
Mirka Urbanová: Ten človek medzi tým
Charakteristicky svižné a vtipné uvažovanie nad dočasnými medzivzťahovými pletkami je pre mňa ďalším skvelým prírastkom do Mirkinej voľnej série o milostných vzťahoch. Poctivosť, s ktorou pristupuje k správaniu a pohnútkam svojich polovičiek aj svojim vlastným, je skutočne výnimočná. Užitočné čítanie, ak chceme, aby zábava bola naozaj zábavou a nikoho zo zúčastnených zbytočne nebolela.
Daniela Čepčeková: Zmrazený čas
Mimo internetových fór, na ktorých si ženy navzájom radia a vymieňajú skúsenosti, je málo počuť o tom, čo vlastne znamená umelé oplodnenie. A ešte menej je na Slovensku diskutovaný proces, v ktorom si ženy nechávajú zmraziť vajíčka pre budúcnosť. Som Daniele vďačná, že sa o svoju neľahkú púť za materstvom podelila s čitateľstvom Kurníka, a som presvedčená, že jej skúsenosť a závery, ktoré z nej vyvodila, môžu byť nápomocné pre mnohé ďalšie, ktoré čelia dilemám spojeným s plodnosťou.
Mirka Urbanová
Lesana Hodek: Zbližovanie v odcudzení
Niektorí*é z nás si zvykáme na zmeny ťažšie. Hlavne keď sa dejú v nás samých, keď ich nemáme pod kontrolou a to isté si začíname uvedomovať o tom druhom, s ktorým obývame tie najintímnejšie priestory, z ktorých niet úniku. Lesana opisuje kľukatú trajektóriu vzťahu, ktorý sa reálne začína rozvíjať po titulkoch s happyendom a v ktorom sa zamilovanosť vytratila, aby ju mohla nahradiť láska.
Olívia Strelková: Stalker
Pri editovaní Olíviinho textu som sa cítila ako pri čítaní nočnej mory a psychologického trileru zároveň. Bohužiaľ, všetko opísané týkajúce sa stalkingu zo strany bývalého spolužiaka sa jej vo svojej obludnosti a zdĺhavosti naozaj stalo. Nezlomila ju však ani lenivá legislatíva a pomalé súdnictvo. Všetkým by som nám aj do úplne iných – obojstranných – vzťahov pripomenula jednu vec: nie znamená vždy a výlučne iba to jediné – nie.
Katarína Poliačiková: Generácie ticha
Katarínu som dlho vnímala ako výtvarníčku, ktorá sa primárne vyjadruje prostredníctvom vizuálnych výrazových prostriedkov. O to viac ma fascinuje, ako vie preskakovať priepasti medzi jazykmi a pocitmi, ktoré sa iba ťažko vyjadrujú slovami, vypichnúť tie najboľavejšie miestečka s empatickým porozumením a bez odsúdenia pomenovať aj to nie pekné v nás.
Alexandra Just
Soňa Gregorová: Neklopať a vydržať
Na Slovensku skrátka nechcete mať zdravotné problémy vyžadujúce si návštevu v špecializovaných ordináciách. Soňa opisuje svoje domáhanie sa starostlivosti a hnevá sa. Ja spolu s ňou, pretože nespravodlivosť, ktorá sa plíži preplnenými čakárňami, ktorá pípa v každom nedostupnom telefóne ambulancie či presakuje nablýskanými chodbami súkromných zdravotníckych zariadení, ma dostáva do kvalitnej vývrtky. Iste, potreba systémových zmien sa tu omiela desaťročia, no pri čítaní skôr vnímam hodnotu v podelení sa o svoje ťažkosti s hľadaním tej správnej osoby v tej správnej ordinácii.
Katarína Bodamská: Opakovanie nie je matka múdrosti
Napísať verejne o svojej diagnóze vyžaduje obrovskú dávku odvahy, obzvlášť ak ide o dlhodobo stigmatizované/mýtami opradené psychické ochorenia. Autorka tu približuje OCD svet a všetky (odskúšané) triky aj s ich účinkami. Pointa však pre mňa netkvie iba v odhalení samotnej obsedantno-kompulzívnej poruchy a jej prejavov, no hlavne v tom, ako Katarína pomenúva, čo všetko jej pomáha – podpora priateľstva, rodiny, prijatie svojho ja, bez hanby. Citlivá vnímavosť voči svojmu okoliu sa opäť ukazuje ako kľúčová a to vždy zahreje pri srdci.
Michaela Kučová: Láskavo, dospelo
Myslím, že sa budem opakovať, ale Miškine texty patria k tým, ktoré si čítam viackrát za sebou. A tento nie je iný – trochu zneužívaný pojem sebalásky napĺňa nanovo všetkým, čo k nemu pre mňa patrí. Aj to neustále hľadanie svojej vlastnej bezpečnej zóny, ktoré nie je vždy voňavé ako nové pleťové sérum alebo tiché a pokojné ako me time v sobotu večer. Kto by to čakal, že sa o tomto dá ešte stále písať úplne inak, však? Aj načasovanie textu na koniec tohto šialeného roka sa mi zdá čarovne symbolické. Kiež by sme si ten láskavý pocit z neho odniesli každá/každý aj do ďalších (už povianočných) týždňov.
korektúra SOŇA GREGOROVÁ