Čo bolo potom

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala LUCIA BUDZÁKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. októbra 2021.

Tak takýto je slobodný život. Sama v izbe aj v ďalšej, aj v tej vedľa nej. Škatuľu po škatuli, pristávam na novom mieste. 

Stále ho vyhľadávam. Jeho príspevky sú také všedné, akoby sa nič nestalo. Ako môže byť taký… Hľadám správne slovo pre svoj pocit ublíženia, no stačí jeden sebareflexívny pohľad na vlastný feed, aby som sklapla. Život ide ďalej a my zdieľame tie kúsky, čo sa nemenia. Až kým sa neusadí prach aj tam, kde teraz ostatní nedovidia.

Počúvam patetické piesne, ktoré mu v duchu venujem. Zverejňujem len tie, ktoré sú tak na polceste k môjmu skutočnému pocitu. On však vyťahuje ťažký kaliber. Skladbu, pri ktorej som už raz vyrevúvala, že mi nie je súdená láska. Vie o tom, dobre o tom vie. Vie? Čo tým chce povedať?! Veď to povedz normálne, stále ti píšem, nahnutá tak blízko, ako len sa cez displej dá. Stále mám problém priznať mu rovnaké výsady, ako mám ja. Že môžeme šifrovať, môžeme si žiť svoje životy, môžeme si jeden deň chýbať a o chvíľu môžeme zabudnúť. Aj v tomto sme spolu, už navždy sme spolu v tom, čo bolo potom.

Pokračovať v čítaní: „Čo bolo potom“

Ďaleko-blízko

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. marca 2021.

V piatok večer si klasicky sama doma rozpúšťam v kúpeli love boat bombu od priateľa, ktorý je odo mňa opäť raz vzdialený približne 60 kilometrov. Vzdušná čiara je jedna vec, no okrem toho nás delia jedny štátne hranice, ktoré pociťujem od marca 2020 s novou intenzitou. Ako sa voňavá loďka rozpúšťa a voda sa postupne zafarbuje naružovo, rekapitulujem si svoj nedávny aha-moment: mám tesne pred tridsiatkou a tri z mojich formatívnych vzťahov boli z veľkej časti vzťahmi na diaľku. Veta, ktorú čítate teraz, slúži na rýchle precítenie rozličných uhlov pohľadov a súdov, na súcitné povzdychnutie alebo pohŕdavé odfrknutie s poznámkou to neni poriadny vzťah, alebo pre vzácne plynulé presunutie sa k nasledujúcej vete bez hodnotenia. 

Pokračovať v čítaní: „Ďaleko-blízko“

Rozíď sa so mnou. Zn.: Poriadne

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala SOŇA FLAJŽÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. marca 2021.

Ak si už rozhodnutý, daj mi trochu času, aby som pochopila, že s nami niečo nie je v poriadku. Nenechaj ma však ani pridlho čakať. Nehraj to (predo mnou a pred ostatnými) na dokonalý pár do poslednej chvíle. Otázky o našom konci potom budú bolieť ešte viac. Nie je to iba o tebe, o tvojom rozhodnutí, vo vzťahu sme predsa (minimálne) dvaja. Ale ak si sa už rozhodol, tak skús to, čo nás rozdelilo, verbalizovať, aby si to vedel vysloviť nahlas, veď na to máš aj slovnú zásobu, aj intelektuálnu výbavu. Pokojne si to predtým niekam napíš, nech to vidíš modré na bielom. Definitívne. Aspoň trochu sa posnaž, nemusí to byť úvaha na úrovni hosťujúceho terapeuta v populárnej talkshow. Skús vybrať niečo pravdivé a skutočné, čo bude pravdepodobne rezonovať aj vo mne. Tá hodnota, ktorá je pre teba zásadná a na ktorú ja jednoducho zvysoka kašlem. Tá mrzkosť, ktorá ťa ničí a otravuje a nevieš ju prehltnúť. Alebo tá nekonečná nuda, čo sa k nám vkradla po honeymoon phase, lebo sme perfect match vlastne iba fyzicky. Alebo mi povedz o Nej, o tej Druhej, ktorá bude možno už zajtra tvojou Prvou a jedinou. Možno som si to všimla aj ja. 

Pokračovať v čítaní: „Rozíď sa so mnou. Zn.: Poriadne“

Našla sa dcéra pre mamu

napísala VERONIKA HUDECOVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. januára 2021.

(Voľné pokračovanie článku Hľadá sa rodič pre dieťa)

Jedného dňa som prišla na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže, aby som si pozrela spis svojej budúcej dcéry. Rozhodla som sa pre ňu hneď, ako som uvidela fotku. Informácie z podrobného spisu som ale analyzovala, aj keď som už v skutočnosti rozhodnutie spravila. Išla som však akoby zámerne od poslednej strany spisu a ako poslednú informáciu som vlastne čítala tú, ktorá mala byť prvá – meno triapolročného dievčatka, ktoré býva u profesionálnej rodiny na východe Slovenska. Zovrelo mi žalúdok. Rok predtým sa mi sníval sen o dievčatku s rovnakým menom – Tamara. Hneď nato som sa však dozvedela, že o skutočnú Tamaru má záujem ešte jeden pár, priamo z Prešova. Znovu mi zovrelo žalúdok, ale vravím si, veď dobre, možno jej budú lepšími rodičmi. Sú dvaja a nie sú tak ďaleko. Uvidíme. 

Pokračovať v čítaní: „Našla sa dcéra pre mamu“

Komu tiká do materstva

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. júla 2018.

Dlho som na fejsbuku skrývala ľudí, ktorým sa narodilo dieťa, a mali potrebu o tom informovať svet viac než len jednou povinnou fotkou. V poslednom čase však budúce a čerstvé matky ľahkou formou stalkujem. K dotýkaniu sa cudzích brušísk a vrhaniu sa na kočíky som ešte nedošla, ale akékoľvek známky nového života ma fascinujú, tešia a, pozor, neraz aj rozcítia.

Aby sme si rozumeli, môj postoj k deťom je dosť ambivalentný. Najnovšie si napríklad myslím, že sú nudné. A už dlho som toho názoru, že mať potomstvo znamená strašne veľa obetovať. Veľa! Strašne! Takisto som presvedčená, že nie sú nevyhnutnou súčasťou naplneného života, ani toho partnerského. No čoraz zreteľnejšie v tom celom vnímam tú veľkú vec – lásku. A že by tu na to (raz) bol priestor. Pokračovať v čítaní: „Komu tiká do materstva“