Chvála triezvosti

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. marca 2019.

Vždy som bola tá, kto na ponuku alkoholu nepovedal nie. Soňa? Jasné, tá si dá. Večerné posedenia, udalosti s väčšou spoločenskou účasťou, zastávky počas výletu, ranné nákupy v potravinách pred túrou, piatok sama doma, hociktorý deň sama doma, automaticky k tomu patril alkohol, aspoň dve pivká, lebo jedno človek vlastne ani necíti. Chutilo mi to, rozväzovalo mi to jazyk, začleňovalo ma to niekam, prípadne mi to pomáhalo prekonať pocit, že (zrovna) nikam nepatrím. Kým pred inými drogami som vždy mala rešpekt a nikdy som netúžila, aby prebrali kontrolu nad mojím telom a mysľou, s alkoholom som sa jej rada vzdávala. Pokračovať v čítaní: “Chvála triezvosti”

Minuloročné radosti 2018

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. januára 2019.

Za uplynulým rokom sa obzeráme spolu s Luciou Molnár Satinskou, Lýdiou Ondrušovou a Táňou Sedlákovou. Všetkých troch sme sa pýtali na to, aký bol pre ne rok 2018 a aké radosti a objavy im priniesol. Nie preto, aby sme sa medzi sebou chválili či porovnávali, ale podelili sa o to, čo nás robí šťastnými. Nech vám toho 2019 prinesie čo najviac!

Lucia Molnár Satinská, jazykovedkyňa a prekladateľka

Rok 2018 bol pre mňa veľmi plodný. Porodila som jedno ľudské dieťa a dve knižné. Asi nemusím prízvukovať, že to ľudské mi do života prinieslo najväčšie zmeny. Vytešovala som sa však zo všetkých troch. Na jednej knihe som pracovala ako editorka, išlo o vydanie zobraných klebetníkov môjho otca Gundžovníkov. Pokračovať v čítaní: “Minuloročné radosti 2018”

Kto verí poverám?

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. septembra 2018.

Viem o tom málo. Ale keď som vedela ešte menej ako dnes a téma poverčivosti sa mi povaľovala v myšlienkach, došla som k ráznemu odsúdeniu a výsmechu – ľudí, kultúry, tradícií. Dnes už predsa máme bohaté vedecké poznatky, dostupné vzdelanie, zdravotníctvo, možnosť výberu profesijného smerovania, môžeme viesť dobrý život bez toho, aby sme sa museli spoliehať na priazeň nadprirodzených síl a chrániť sa pred ich vrtochmi. Dodržiavanie rituálov sa zdá byť spiatočnícke, obmedzujúce, ba môže byť dokonca škodlivé. Sme predsa inteligentné bytosti žijúce vo veku pokroku, môžeme sa spoľahnúť na technológie, všetko sa dá vyriešiť logikou, chce to chladnú hlavu, analytické uvažovanie. Rácio, rácio!

Ako som tak v myšlienkach hubila prekonané prejavy zastaraného prístupu, života predkov, postupne mizli aj rozprávky, folklór, magický realizmus, preč bolo deväť chodov štedrej večere. Pokračovať v čítaní: “Kto verí poverám?”

Ako prežiť jeseň

pýtala sa SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala CHRISTIANA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. októbra 2017.

Keď sa neskoro večer prechádzame okolo Kuchajdy a mesiac je skoro v splne, spomínam na knihu Olgy Tokarczuk Dom vo dne, dom v noci, na príbehy z nej, ktoré vo mne žijú už niekoľko rokov, hovorím o autorkinom rozprávačskom talente, o tom, že táto kniha je univerzálna, dá sa čítať hocikedy, ale na jeseň má obzvlášť veľké čaro. A potom sa k nej naozaj vrátim, kradnem si čas, čítam ju po jednej, dvoch stranách.

„Aká to rozkoš, aká sladkosť života – sedieť v chladnom dome, piť čaj, odhrýzať z koláča a čítať.“ (s. 236)

Pokračovať v čítaní: “Ako prežiť jeseň”

Piatok sama doma

MICHAELA KUČOVÁ

Women Public Space; emhádečkové šatičky; tučný sprievodca novou kultúrou

Women Public Space je skvelý český projekt, ktorý skúma, mapuje a podporuje pôsobenie a vzťah žien-profesionálok a verejného priestoru. WPS nedávno vydali veľmi zaujímavú prípadovú štúdiu o viedenských architektkách a urbanistkách. Ich skúsenosti z odborného pôsobenia majú mnoho paralel s kariérami žien v podstate akejkoľvek profesii. 

Myslela som, že som jediná, kto pri dlhých cestách verejnou dopravou so zaľúbením hladí na prázdne sedadlá a predstavuje si šaty so vzormi poťahov autobusových sedačiek. Pokračovať v čítaní: “Piatok sama doma”