Prečo sa už nevyhýbam babským žánrom

napísala BEA DÖMEOVÁ
ilustrovala SIMONA JANČÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. septembra 2018.

Od chvíle, keď som po prvý raz videla, ako si Matilda na vozíčku ťahá mohutný náklad z knižnice, rozhodla som sa, že tiež chcem byť knihomoľkou. Vybavila som si čitateľský preukaz, na narodeniny vždy prosila len o jeden druh darčeka a hltala som všetko: od Troch pátračov cez Agathu Christie až po cestopisy Borisa Filana. Jeden deň som sa snažila zdolať aj tri knihy zo série Medzi nami dievčatami, v iný som poctivo lúštila šifru na spodku Artemisa Fowla. Čítanie bolo pre mňa rovnako čarovné, nevidela som medzi svojimi knihami žiaden rozdiel. Ale postupne som rástla a uvedomila si, že kým Harry Potter letel u všetkých spolužiakov, taká Anna zo Zeleného domu, to už bola iná káva. To bola totiž kniha pre dievčatá.

Nebolo ťažké prispôsobiť sa mienke väčšiny. Pokračovať v čítaní: “Prečo sa už nevyhýbam babským žánrom”

Ach, tie literárne hrdinky!

(Chaotické túlačky literatúrou)

napísala VERONIKA HUDECOVÁ
ilustrovala CHRISTIANA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. februára 2018.
Spoiler alert: Článok približuje dej a pointu viacerých literárnych diel

Nebudem sem vpletať literárnu vedu. Ani môj prierez dejinami literatúry nie je ohraničený nikým a ničím, iba mnou. Píšem výlučne ako milovníčka príbehov, občas sa kopnem a občas som možno vedľa jak tá jedľa. Vy si spokojne pripravte vlastné zoznamy hrdiniek (ak sa necháte inšpirovať tými mojimi, budem len rada.) Tak idem na to, rozpletiem ten motanec, čo už dlho nosím v hlave.
Píšem len tak. Širinu marinu. Pokračovať v čítaní: “Ach, tie literárne hrdinky!”

Ako prežiť jeseň

pýtala sa SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala CHRISTIANA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. októbra 2017.

Keď sa neskoro večer prechádzame okolo Kuchajdy a mesiac je skoro v splne, spomínam na knihu Olgy Tokarczuk Dom vo dne, dom v noci, na príbehy z nej, ktoré vo mne žijú už niekoľko rokov, hovorím o autorkinom rozprávačskom talente, o tom, že táto kniha je univerzálna, dá sa čítať hocikedy, ale na jeseň má obzvlášť veľké čaro. A potom sa k nej naozaj vrátim, kradnem si čas, čítam ju po jednej, dvoch stranách.

„Aká to rozkoš, aká sladkosť života – sedieť v chladnom dome, piť čaj, odhrýzať z koláča a čítať.“ (s. 236)

Pokračovať v čítaní: “Ako prežiť jeseň”