Značka: Dita Stuchlíková

ArchívZanechať komentár

Na počiatku bolo vrece

redakcia

napísala SIMONA HASLER-KROVINOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. september 2023.

Spomínam si na svoj prvý batoh. Na malý ružový ruksačik s olupujúcou sa podobizňou Tatka Šmolka. Bol vyrobený zo šuštiakoviny podobnej dáždnikom. Počas daždivých dní mi pri dotyku s ním zostávala na prstoch a dlaniach farba v podobe drobných čiastočiek. Asi ako sedemročná som imitovala útek z domu. Zbalila som si doň obľúbenú mikinu, pár talizmanov a predstavovala si, ako kráčam cez monotónne polia deliace našu dedinu od okolitých miest. Tam sa moja fantázia skončila. Zimomriavky navodené príjemným pocitom dobrodružstva zostali. 

Pokračovať v čítaní: „Na počiatku bolo vrece“
ArchívZanechať komentár

Opakovanie nie je matka múdrosti

redakcia

napísala KATARÍNA BODAMSKÁ* ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. júna 2023.

Nasledujúci príbeh je o mojom vlastnom a individuálnom vnímaní mojej obsedantno-kompulzívnej poruchy, nie som terapeutka ani nemám vzdelanie v tomto smere. Odborné zdroje pomoci nájdete na konci textu.

… raz dva tri, raz dva tri, raz dva tri, raz dva tri… opakujem si a snažím sa veriť, že mi to pomôže. Moja prvá spomienka týkajúca sa kompulzívneho konania siaha na chatu, kde ma mamina upozorňuje, že sa stále pozerám do rohu. Zvykla som takto žiadať boha o prepáčenie, aby mi odpustil moje hriechy. Prepáč, prepáč, prepáč, prepáč. Vždy štyrikrát.

V dvadsiatich rokoch som mala svoju prvú veľkú krízu. Nevedela som držať ani vidličku zo strachu, že mi ublíži, a červená farba bola v miestnosti zakázaná. U milosrdných bratov mi stanovili diagnózu OCD.  Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) predstavuje vzorec nechcených myšlienok a strachov (obsesií), ktoré človeka vedú k opakovanému správaniu (kompulziám). Tie zasahujú do každodenných činností a spôsobujú značné utrpenie. Je to bežné a chronické duševné ochorenie. Predpísali mi naň lieky a chmeľový čaj. Pomohlo na chvíľu. Na upokojenie som si púšťala Kings of Convenience. Bola som hlavne zmätená, nevedela som, čo sa so mnou deje, a pomoc som hľadala všade, kde sa dalo:

Pokračovať v čítaní: „Opakovanie nie je matka múdrosti“
ArchívZanechať komentár

Baristky

redakcia

napísala JANA MIČEKOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. apríla 2023.

Začala som vyhárať ako každý druhý človek, s ktorým sa rozprávam viac ako päť minút. Sťažujú sa, naháňajú sa. Na otázku, ako sa mám, odpovedám, že sa pokúšam prežiť v období neskorého kapitalizmu, inflácie a patriarchátu. 

V dávnej minulosti som používala frázu keby bolo lepšie, už to nevydržím… – a v nie takej dávnej minulosti som mala už iba túžbu ju s ľahkosťou používať zas. Vedela som, že si potrebujem dať pauzu od psychickej záťaže, ktorú mi vtedajšia nová práca spôsobovala. Nemať hranice medzi pracovným časom a časom pre seba či neustále prúdiace myšlienky pred zaspávaním boli neúnosné.

Jednoznačnou odpoveďou sa pre mňa stala fyzická práca. Upratovanie a záhradkárčenie sú nielen moje hobby, ale aj činnosti, ktorých výsledok je hneď jasný a viditeľný. Už v tom čase som sa zamýšľala nad prácou v gastro sektore. Ako študentka som prečašníčila celé letá. Skúsila som to nakoniec znova, no zabudla som na stres, ktorý sa vytvára v okolí kuchyne. Opäť to nebolo nič pre mňa, no ten mesiac vnímam ako veľmi pozitívnu skúsenosť. 

Pokračovať v čítaní: „Baristky“
ArchívZanechať komentár

Zložiť zbrane

redakcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. septembra 2020.

I.

Dni sa striedajú, ale neprerušuje ich spánok, len rituály ukladania sa do postele a vstávania. Čaj s medovkou, zuby, šípkový olej, foam roller, vyvetrať, denník, lieky nalačno. Vitamíny nalačno, sprcha, mandľový olej, raňajky, poliať kvety. 

S Ľ. sa teraz naše rozhovory točia okolo pocitu nespokojnosti, úvah, prečo v tej záplave povinností neuľpieva nič z toho príjemného, čo zažívame. Myslím si, že toto leto jednoducho nevládzem. Viem robiť, riešiť, písať, počúvať, vyhodnocovať, variť quinou a umývať nekonečné kopy riadu, odpisovať na správy aj sa stretávať. Viem, lebo musím, lebo to je potrebné. Tomu zvyšku už nemám čo dať, akú pozornosť, slová, vedomie. Musím napísať toľko slov pre iných, že pre mňa už žiadne nezostávajú. Keď konečne môžem, radšej zostávam bezmenná. Len idem a idem a idem. 

Pokračovať v čítaní: „Zložiť zbrane“
ArchívZanechať komentár

V tele muža

redakcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. júla 2020.

Ženské telá zvykneme rozoberať zo všetkých možných uhlov, aj z takých, do ktorých nám vôbec nič nie je. Spoločenské tlaky a normatívne predstavy, ktorým sú vystavené ich podoby a funkcie, však zároveň generujú protireakciu v podobe body positive iniciatív. Oproti tomu sú mužské telá pomerne v ústraní – či už v rámci zásahov do ich integrity, ale aj dávky empatickej pozornosti, ktorá prepisuje škodlivé vzorce stereotypného vnímania. Preto výnimočne dávame priestor mužom, ktorí sa s nami podelili o to, ako svoje telá prežívajú. Zaujímali nás očakávania, ktorým (v)o svojich telách čelia, ako ich telesná schránka utvára vzťahy k sebe samému i k ostatným aj či sa stretávajú s objektivizáciou. A hoci výsledný text tému v žiadnom prípade nevyčerpáva, zachytáva autentickú realitu mužského prežívania, ktorá môže byť obohacujúca bez ohľadu na rod. 

Pokračovať v čítaní: „V tele muža“
ArchívZanechať komentár

Kde sa berie moja osamelosť

redakcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. mája 2020.

Za normálnych okolností si to väčšinou už nijako zvlášť neuvedomujem. Mimoriadne opatrenia, ktoré nám týždne zakazovali kontakt mimo domácností, to však ukázali celkom vypuklo. Žijem sama a obdobie tejto zvláštnej korontény ma s tým konfrontovalo opäť trochu iným spôsobom. Keď oficiálne nariadenia hovoria, že máme obmedziť kontakt s inými ľuďmi len na absolútne nevyhnutný, nie je ľahké ustáť pocit, že pre nikoho nie ste prioritou číslo jedna. Uplynulé týždne ma preto prinútili viac sa zamýšľať nad tým, ako zvládam svoju samotu.

Pokračovať v čítaní: „Kde sa berie moja osamelosť“