Značka: Bessa

Archív1 komentár

Nebáť sa pôrodu

redakcia

napísala RIA GEHREROVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. júla 2023.

Často som to hovorila ako vtip: deti budem mať až vtedy, keď vymyslia, ako si ich môžem vypestovať v záhrade. Tak by to predsa bolo oveľa príjemnejšie, vypiplať si v záhone neďaleko domu malého Janka Hraška. V bezpečnej vzdialenosti od môjho tela a zdravia.
Keď som minulý rok robila pre Denník N rozhovor s gynekológom Jozefom Záhumenským, spomenul v ňom, že v budúcnosti bude v pôrodníctve témou umelá maternica. Pamätám si, ako som si okamžite predstavila scénu z Matrixu, v ktorej vo veľkých vakoch naplnených vodou pestovali ľudské bytosti.
„Umelá maternica, v ktorej by bolo možné vynosiť dieťa?“ spýtala som sa nadšene. To je predsa to, na čo čakám. Odpoveď ma však nepotešila. „To je ešte ďaleko,“ povedal gynekológ.
Dokelu.

Pokračovať v čítaní: „Nebáť sa pôrodu“
ArchívZanechať komentár

Dva kroky vzad, jeden vpred

redakcia

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. novembra 2022.

napísala NATAŠA JURÁČKOVÁ ilustrovala BESSA

Chcela by som rozumieť svojmu mozgu, absolútne ma fascinuje. Napríklad: pol hodinu až hodinu pred športovým výkonom hľadám všetky výhovorky sveta a neskutočne sa mi nechce. Potom však zabehnem prvý kilometer, zatočím stýkrát pedálmi alebo sa len rozvaľkám pred tréningom v posilke a príde tá radosť. A to ani nespomínam tú ďalšiu radosť a fenomenálny pocit po. Napriek tomu na druhý deň nastane rovnaké vyjednávanie pred behom, jazdou či akýmkoľvek cvičením. Horšia verzia tejto ambivalencie ma trápi už niekoľko mesiacov. Je však oveľa nebezpečnejšia. Hanbím sa. Mám strach.

Pokračovať v čítaní: „Dva kroky vzad, jeden vpred“
ArchívZanechať komentár

Priateľstvá nad knihami

redakcia

napísala VERONIKA PIZANO ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 30. apríla 2020.

Počas dňa mám v čase korony dva momenty, na ktoré sa teším. Čas, keď ide najmladšie dieťa po obede spať a starším dvom strčíme do ruky tablet. A čas, keď ukladám všetky tri deti večer do postele a spolu si čítame. Jednoducho momenty, keď mám chvíľu pokoja. Počas týždňa sa teším na online cvičenie so svojou fyzioterapeutkou. A počas mesiaca sa teším na online stretnutia mojich knižných klubov. 

Pokračovať v čítaní: „Priateľstvá nad knihami“
Archív1 komentár

Posledné tabu vo vzťahoch?

redakcia

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 19. marca 2020.

Krátky playlist/soundtrack k článku nájdete tu.

Diamantová svadba pre mojich starých rodičov neznamenala žiadne veľké oslavy a špeciálne dary. Pokračovali v zabehnutom systéme ich dlhoročného manželstva – aj čo sa financií týka. Po všelijakých skúsenostiach – napríklad s dedovými nákupmi predražených dečiek a hrncov na organizovaných výletoch (ktorý bol, prekvapivo, pre šmejdov jednoduchšia obeť) – mala dlhodobo na starosti domácu kasu výlučne babka. Oba skromné dôchodky išli automaticky do jej rúk, ihneď vyplatila účty a zostatok odložila na bežné nákupy (a prekvapivo jej zvýšilo aj na sviatočné výslužky pre vnúčatá). Dedo od babky dostával raz mesačne vreckové, ktoré míňal v krčme na kávu (Nesku 3 v 1) a na obrazovku (Športku, ktorú pravidelne a neúspešne podával po svojej poslednej výhre v roku 1959. Vtedy si ňou zarobil na svadbu.) 

Pokračovať v čítaní: „Posledné tabu vo vzťahoch?“
ArchívZanechať komentár

Naše mamy a my

redakcia

napísala ALEXANDRA JUST editovala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. februára 2020.

Chcem sa vyhnúť ošúchaným frázam o matkách a o ich nenahraditeľnosti, o voňavých koláčoch, ktorými nás nástojčivo ponúkajú a o prehnanej starostlivosti či istote, ktorú reprezentujú. O ich večnej trpezlivosti a láskavosti. Chcem písať o tom, čo sa stane s naším vzťahom po tom, čo odídeme z domu a začneme žiť dospelý život. Chcela by som napísať o vzťahu matka-dcéra a jeho podobách v rozličných etapách, ktorými v živote prechádzame. O tom, ako blízko či ďaleko naše mamy stoja a akou súčasťou našich /relatívne/ dospeláckych životov sú. O tom, či do ich náruče môžeme zabárať svoje osudom ošľahávané tváre – aj keď máme už po tridsiatke. Pokračovať v čítaní: „Naše mamy a my“