napísala MICHAELA KUČOVÁ editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. novembra 2019.

V snahe prepísať doterajšiu nerovnováhu v tom, ako si rozprávame príbehy, na nás popkultúra chrlí jednu ženskú hrdinku za druhou. A hoci nespochybňujem význam reprezentácie, zostávam ostražitá voči all female reboots a ďalším marketingovým kvázi-feministickým nešvárom. V čase, kedy sa intersekcionálny feminizmus či problematika sexuálneho obťažovania povrchne využívajú na získanie určitých segmentov trhu, je stále výnimočné vidieť príbehy, ktoré hovoria o ženských skúsenostiach autenticky.

Také, ktoré o ženách hovoria nie pre to, že je to práve trendy a patrí sa to, ale najmä z dôvodu, že chcú niečo podstatné o ich prežívaní povedať. A napríklad ukázať, že silná ženská hrdinka môže byť aj nedokonalá a zraniteľná. Nasledujúce odporúčania z aktuálnej televíznej produkcie sú príkladmi práve takéhoto prístupu, v ktorých nájdete príjemné rozptýlenie a snáď aj kúsok seba.

Shrill

Annie (stvárnená Aidy Bryant) rozhodne nie je prvou postavou s nadváhou, ktorú vidíme v centre televízneho seriálu. Príbeh Shrill sa však odvíja podstatne inak, než sme zvyknutí – citlivo, aj s humorom, no predovšetkým bez ostychu kriticky pomenovávať skúsenosť tela, ktoré nezapadá. Hneď v prvých minútach seriál ukáže, s akým neustálym, viac či menej podprahovým znevažovaním sa ľudia, ktorých považujeme za tučných, stretávajú. Počas šiestich epizód prostredníctvom Annie môžeme vidieť, ako naša spoločnosť niektoré telá prehliada, ignoruje, vyčleňuje, aj ako sa to všetko internalizuje. Zároveň sa to odohráva bez zbytočného moralizovania či didaktizovania – zárukou kritického pohľadu s nadhľadom je Lindy West, ktorej autobiografia slúžila ako predloha seriálu. Dej sa plnohodnotne venuje množstvu univerzálnych skúseností žien určitého veku – presadzovaniu sa v pracovnom prostredí, partnerských vzťahoch aj priateľstvách. Hlavná hrdinka nie je žiadnou body positive hyperbolou, ale precízne namixovanou postavou zachytávajúcou nuansy striedavých momentov vnútorných pochybností a asertívneho pocitu sebahodnoty. Ak ste niekedy v živote cítili ostych pri vyzliekaní do plaviek, diel odohrávajúci sa pri bazéne vám možno aj slzu do oka vtisne.

Unbelievable

Sexuálne násilie bolo častým motívom detektívnych príbehov dávno pred #metoo. Unbelievable však z obohratej zápletky ťaží novým a pútavým spôsobom (a zároveň rozhodne nejde len o prípad silenej kompenzácie doterajšej sexistickej produkcie). Ako napovedá samotný názov, jedna línia príbehu zobrazuje násťročnú Marie a ničivé dôsledky nedôvery, s ktorou sa stretne jej výpoveď o znásilnení. Popri ňom sa odohráva pátranie po sériovom sexuálnom predátorovi, na ktorého čele stoja dve charizmatické detektívky. Seriál stojí za pozornosť už len kvôli týmto dvom postavám (zosobneným Toni Collette a Merritt Wever), ktoré ukazujú, aké by to bolo, ak by True Detective postavil do centra deja ženy a detektívne postupy nekonečnej CSI série mali viac času na svoje zápletky. V neposlednom rade by tiež mohol slúžť ako návod na to, ako by mohlo a malo vyzerať vyšetrovanie prípadov (nielen) sexuálneho násilia. Unbelievable si môžete vychutnať len ako kvalitný kúsok detektívneho žánru, no zároveň je kľúčové vedieť, že sa nepozeráte na čistú fikciu – seriál vychádza zo skutočného príbehu, ktorý v žurnalisticky spracovanej podobe získal Pulitzerovu cenu.

Tuca&Bertie

Ak máte priestor len na zábavnú jednohubku, odporúčame príbeh týchto dvoch kamošiek, ktorému osud (Netflix) žiaľ doprial iba jednu sériu. Dvojica vtáčích kamošiek (nahovorených komičkami Ali Wong a Tiffany Hadish) vás zoberie do svojho šialeného animovaného sveta, ktorý plne využíva možnosti kreslenej reality. Ak obľubujete jeden z najlepších seriálov vôbec, Bojack Horseman, adaptujete sa na tieto vtáčence rýchlejšie, keďže pochádzajú z hlavy Lisy Hanawalt, ktorá sa podieľala na tvorbe Bojackových depresívnych eskapád. Kadencia vtipov je pomerne rýchla a diely miestami vo svojej divokosti drhnú, no aj tak sa oplatí s Tucou a Bertie stráviť aspoň tú chvíľu času. Zosobňujú totiž dve polarity, ktoré vám isto budú známe – či už ako aspekty vlastnej osobnosti, alebo z dynamiky mnohých priateľstiev. V dvoch operených postavách tu môžeme sledovať opačné strany jednej mince – neurotický a na druhej strane impulzívny zápas o správny život (nech už si pod tým pre seba predstavíme čokoľvek). Tuca a Bertie sa síce dotýka mnohých tém – od kariéry, sexizmu až po záchvaty úzkosti – ale v centre pozornosti je vzťah dvoch vtáčích žien. Realistickejšie ako mnohé hrané diela zobrazuje kľúčovú úlohu žien, ktoré sú základnými kameňmi našich životov. Ako je nám s nimi dobre, ako sa pri nich stávame skutočne samy sebou, aj ako si závidíme či cítime sa nimi zabudnuté. Tuca a Bertie výnimočne výstižne a vtipne zobrazuje snahu dvoch žien o dosiahnutie čohosi (dospelosti? dokonalosti?) a zároveň udržanie vzájomnej blízkosti napriek všetkým životným turbulenciám.

Dickinson

Nie som si istá, ako bude pôsobiť tento počin na ľudí, ktorí sú s tvorbou a životom poetky Emily Dickinson oboznámení do hĺbky. Pri mojej zbežnej znalosti sa mi však zdá, že tento úplne čerstvý seriál zachytáva to podstatné a ducha výnimočnej autorky približuje súčasným jazykom. Vízia Aleny Smith spája biografické informácie a ukážky tvorby so súčasnou hudbou, mileniálskym étosom a tiež halucináciami o smrti. Vzniká tak síce popkultúrny, no výnimočne plastický obraz spisovateľky. Miestami evokuje Coppolovej film Marie Antoinette, kde tiež podobne prostredníctvom neortodoxne interpretovanej historickej osobnosti sledujeme individuálny zápas o vlastnú identitu. Seriálová Emily hľadá svoj hlas v spoločenskej situácii, ktorá ambicióznym a nezávislým ženám skutočne nepraje (večne zhrozená a údržbou domácnosti posadnutá matka Emily v podaní Jane Krakowski je ). Ani nemusíme byť geniálnymi poetkami, ktorým sa počas života podarilo publikovať len zlomok svojej tvorby na to, aby v nás tento príbeh rezonoval. Pre niekoho môže byť cross-dressing pri piesni Lizzo či twerking v opulentných dobových kostýmoch príliš slobodným narábaním s historickým materiálom. Vzdorovanie biografickému žánru je však skvelým nástrojom tlmočenia vnútorného vzdoru, ktorý je pre túto autorku kľúčovejší ako faktografická presnosť. A zároveň takto poňatý seriál bude baviť aj tých, ktorý o Dickinson zatiaľ nevedia vôbec nič.