napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala ALŽBETA BOŽEKOVÁ
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. augusta 2019.
Vždy, keď sa mi podarí prísť v lete aspoň na chvíľu domov, zopakujem si svoju tradíciu z mladosti. Idem na jednu lúku v malej dedine na východnom Slovensku, kde rozvoniava materina dúška a ja si musím dávať pozor pod nohy. Nie kvôli bylinke, ale kvôli kravským lajnám. Zväčša vanie jemný vánok, svieti slnko a okrem občasného zvuku auta, ktoré pridáva do kopca, nepočuť nič. Teda okrem múch a včiel.
Do prútených košíkov, v ktorých sa pred pár mesiacmi viezla šunka, vajká a čoko zajačiky, si teraz nakladám dúšky materiny, repík lekársky, myší chvost, smrekové výhonky (tie nakladáme podľa tohto receptu) a jahodové listy. Každoročná úroda, občas rozšírená o provokatívne kúsky šišiek a divotvorné kamene, patrí do mojej rozkošnej tradície už od ranej puberty.
Život je o pocitoch. Aj pri zberateľskej činnosti babiek bylinkárok išlo o dobrý pocit z vyliečenia a z toho prameniace zadosťučinenie. To však neznamená, že musím mať sivý drdol či múdrosť Marie Trebenovej, aby som doma mohla na ikeáckych rozkladacích sušiakoch na bielizeň prehadzovať trsy žihľavy na jarný očistný čaj. Okrem toho mám rada vôňu sušených plodín v byte. Či už sušíme huby, jablká, citrónové trávy, topinambury, rozmaríny alebo šišky na vence.
Aj mne – tak ako babke bylinkárke – ide o dobrý pocit: z prechádzok po prírode, skúmania, štúdia, zberu a večerného čistenia. Môj králik Pilar si tiež sem-tam rád zobne z čerstvej púpavy, jahodových listov, vetvičiek či len z tak rekreačne aj z izbových rastlín. Ja sa teším, že mám nasušený a pripravený čaj na jesennú sezónu a občas to prehodím aj bazalkou kúpenou v ázijskej večierke. Tá je už síce trochu passé, pretože súčasníci radšej investujú do ligurčeka, ktorý nielenže besno prevonia celú kuchyňu, ale navyše na chlebe s maslom perfektne chutí (odporúčam aj s čerstvo pomletým čiernym korením).
Burinky a bylinky
Zber byliniek vie byť vysoko sofistikovaná činnosť plná alchýmie, stáročiami praktikovaných postupov a rôznych odvarov, no zároveň sa dá zjednodušiť aj na banálne sezónne hobby podľa úrovne samotnej zberačky. V dnešnej dobe sa už fakt netreba spotene štverať po slovenských skalách v 90-stupňovom uhle a preskakovať ich ako kamzík v snahe nájsť zákonom chránený plesnivec, ktorý nám síce poslúži ako veľmi kvalitný antioxidant, no po odhalení nezákonnej činnosti nám hrozí hanebná deportácia na policajnú základňu. Tam by nám ani hlboké znalosti o flavonoidoch, fytoncidoch a stopách silice nepomohli.
Za zberom kvalitných byliniek však netreba chodiť do Tatier, stačí vyjsť z domu. Ľudia často podceňujú a berú ako samozrejmé veci, ktoré majú pod nosom. Hneď pri dverách domu mojich rodičov na mňa spoza plota číha ďatelina a hluchavka. Ich dom sa nachádza mimo ruchu mesta blízko polí a lesov a súčasne nie je obkolesený tými dnes takými populárnymi geotextíliami, ktoré fungujú asi ako dezinfekčný gél na ruky – zabijú všetko, aj to dobré, aj to zlé. Zakázala by som ich, presne ako éru, keď Baumaxy, OBIčka a iné záhradné centrá znášali návaly víkendových nakupujúcich tují za 2,99 eura, ktoré sú síce jednoduché na pestovanie, ale ignorantské voči ovocným stromom nielen vo vašej záhrade, ale aj u susedov.
Ale späť k ďateline. Z tejto temer všade rastúcej bylinky sa dajú použiť tak listy, ako aj kvety – hodí sa najmä ženám kvôli vysokému obsahu fytoestrogénu. Listy sa jedia čerstvé a dochucujú sa nimi polievky a šaláty. Kvety sa spracúvajú na všetky možné spôsoby a slúžia ako podpora počas obdobia klimaktéria, najmä pri návaloch tepla a výkyvoch nálad. Takisto super sú na menštruačné problémy, ako je silné krvácanie a bolesti či nepravidelný cyklus. Ďalej podporujú trávenie a zlepšujú kvalitu spánku. Zvonku sa ďatelina využíva predovšetkým proti ekzémom, aftom a iným kožným chorobám.
Ďalšou pomerne podceňovanou rastlinou je púpava. Na jednej strane jedna z mnohých burinových pliag, na druhej strane zázrak na odstraňovanie toxínov z krvi: čistí žalúdok a pečeň, pomáha vyvolať menštruáciu a je výborná pri svrbení pokožky. Ak nazbierate mladé čerstvé listy na jar a jete za hrsť počas 2 týždňov, prečistíte si obličky a pečeň. Zelené listy púpavy obsahujú dvakrát viac železa ako špenát a majú veľa vitamínu C a B2. Okrem toho môžete skúsiť púpavové hybridy a vyrobiť si napríklad púpavové víno či púpavový quiche.
Mohla by som takto pokračovať o hluchavke, prasličke, skoroceli, žihľave a iných divožijúcich rastlinách. Čo však úplne zbožňujem, je moja zmes materinej dúšky, jahodových listov, repíka a skorocelu. Jemná aróma materinej dúšky a nie veľmi špecifická chuť jahodového listu spolu zjemňujú upršané jesenné dni, bojujú proti nachladeniu a pôsobia antisepticky.
Ako na to
Na bežnú bylinkovú spotrebu používam (ako inak) Google, mobilnú appku, no mám aj herbáre. Vlastním viaceré publikácie bylinkovej guru Marie Trebenovej, Bylinky pre ženy a jeden špeci herbár po dedkovi z roku 1967, ktorý veľmi svojsky opisuje účinky jednotlivých rastlín. Tak napríklad: “Kdo při jízdě v kočáru nebo po dráze trpí dávením, přilož sobě na krajinu žaludeční pijavý papír navlhčený směsí 30g lihu rozmarinového (z líhu a silice rozmarinové) a 6 kapek oleje anýzového – Rozmarina (Rosmarinus officinalis L.).” “Těm, kdo mají bolavé (hnisavé) oči, radí farář Kneipp píti ječnou vodu a vymývati ji 3-4 krát denně oči – Ječmen obecný (Hordeum vulgare).”
Pokiaľ ide o novodobú výzbroj v podobe appiek, mojou obľúbenou je PlantNet. Otvorím appku, odfotím rastlinu, vyberiem, čo vlastne hľadám – rastlinu, kvet alebo plod, a presnosť je takmer stopercentná. Keď však zájdem do húštin Levočských hôr, ktoré signál slovenských operátorov uvidia tak v roku 2030, pomôže mi tak akurát doterajšia znalosť bylín a kvalitné nožnice. Aj keď v takýchto situáciách by lepšie poslúžil herbár v knižnej podobe, nie je veľmi user-friendly ťahať do kopcovitých lesov tristostranové knihy v tvrdej väzbe.
Pre mňa sú herbáre skôr ako zábavka na listovanie na doma. IIustrované herbáre sú totiž v teréne často totálne na prd, pretože samotný nákres rastlinky sa 1. dosť líši od reality a 2. ak som v lese a chcem zistiť, na akú rastlinu sa to vlastne pozerám, musím prelistovať celú knihu a hľadať nejaký podobný obrázok, ktorý môže, no nemusí byť môj aktuálny objav.
Takže aleluja dnešnej vymakanej dobe, ktorá mi dáva možnosť okamžite zistiť, že nemám strácať čas s nejakou neznámou byľou a mám hľadať ďalej. Odkedy som na PlantNet naučila aj svoju rodinu, začali mi na Viber chodiť fotky, na ktorých mojej sestre vidno len zadok trčiaci z trávy a vedľa neho papierové tašky Lidl. Potom prídem domov a roh jednej miestnosti slúži ako sušiareň bylín, na ktoré už čakajú papierové vrecia pripravené na distribúciu. Takže teraz mám bylinné zmesi doma dve. Jednu svoju a jednu rodinnú.
Aj keď som počas sezóny nútená nadopovať sa antihistaminikami a nosiť pri sebe tri balíčky vreckoviek plus Vincentku v spreji, v zbere ma to nezastaví. Jediná vec, ktorá ma môže zastaviť, je zima. Vtedy mi zostáva len popíjať nasušené zmesi a tešiť sa na novú sezónu.
Práve v zime nedám dopustiť na tú svoju osvedčenú zmes materinej dúšky, jahodových listov, repíka a skorocelu. Chutí neopísateľne: a to veru aj kvôli blaženému pocitu, že som sa o ňu vlastnoručne pričinila.