Priznať je ťažké, skrývať ešte ťažšie

napísala LINDA KOLÁROVÁ editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. februára 2020.

Narodila som sa dva roky pred Nežnou revolúciou v dedinke uprostred hôr a lesov. Ako sa ma nikto nepýtal, či sa náhodou nechcem narodiť v meste, tak sa ma nikto nepýtal, či sa chcem narodiť homo alebo hetero.

Pokračovať v čítaní: „Priznať je ťažké, skrývať ešte ťažšie“

Naše mamy a my

napísala ALEXANDRA JUST editovala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. februára 2020.

Chcem sa vyhnúť ošúchaným frázam o matkách a o ich nenahraditeľnosti, o voňavých koláčoch, ktorými nás nástojčivo ponúkajú a o prehnanej starostlivosti či istote, ktorú reprezentujú. O ich večnej trpezlivosti a láskavosti. Chcem písať o tom, čo sa stane s naším vzťahom po tom, čo odídeme z domu a začneme žiť dospelý život. Chcela by som napísať o vzťahu matka-dcéra a jeho podobách v rozličných etapách, ktorými v živote prechádzame. O tom, ako blízko či ďaleko naše mamy stoja a akou súčasťou našich /relatívne/ dospeláckych životov sú. O tom, či do ich náruče môžeme zabárať svoje osudom ošľahávané tváre – aj keď máme už po tridsiatke. Pokračovať v čítaní: „Naše mamy a my“

Happy pills

napísala MONIKA BOČKOVÁ editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. januára 2020

Akceptovať fakt, že trpím recidivujúcou depresívnou poruchou s označením F33 a zažiť si niekoľko pádov na úplne dno bolo na hrane mojich síl. Súčasťou tohto procesu bolo však aj zmierenie sa (moje vlastné aj môjho okolia), že jednoducho potrebujem antidepresíva. 

Pokračovať v čítaní: „Happy pills“

Komentáre, ktoré si moje telo nepýta

napísala VALENTÍNA SEDÍLEKOVÁ editovala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. januára 2020

Sú to vyslovene orkány slov, čo svištia na rodinných oslavách, priateľských stretnutiach, návštevách či spoločných obedoch. To, čo vy myslíte ako nevinný žart, jemné poštuchnutie, prípadne kompliment, však môže na druhej strane spôsobiť diskomfort, ale aj galibu v podobe rozvinutia mentálneho ochorenia (od depresií až po poruchy príjmu potravy).  Pokračovať v čítaní: „Komentáre, ktoré si moje telo nepýta“

Kradnúť od najlepších (v umení)

napísala MIROSLAVA URBANOVÁ editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. januára 2020

Stretli ste sa niekedy s obrazom (fotkou, časťou z videa, maľbou atď.), či nápadom, ktorý vám bol zvláštne známy, niečo vám pripomínal – možno niečo konkrétne – iný obraz, nápad iného umelca/umelkyňu než uvedeného autora/autorku? Pri štúdiu dejín umenia naprieč storočiami som sa občas cítila ako detektív, hľadajúci referencie obrazov v iných obrazoch. Inak to nie je ani v súčasnej vizuálnej kultúre, ktorej protagonisti samplujú diametrálne odlišné zdroje do podivne podmanivých nových kusov. Pokračovať v čítaní: „Kradnúť od najlepších (v umení)“

Zlí chlapci

napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ editovala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala SLAVOMÍRA ONDRUŠOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. januára 2020.

Chceme ich, a zároveň ich vôbec nechceme. Ale asi o trošku viac ich v istom zmysle niektoré vlastne vždy budeme chcieť. Keby tomu tak nebolo, neoperovalo by sa s pojmom „bad boy“ tak často a neexistovali by články a knihy radiace mužom, ako sa ním stať. Je to vskutku zaujímavý fenomén, o ktorom sa už napísalo celkom dosť aj u nás, a ktorý inšpiroval nejeden výskum zložitej vzťahovej dynamiky so zlými chlapcami.   Pokračovať v čítaní: „Zlí chlapci“

Minuloročné radosti 2019

napísala MICHAELA KUČOVÁ editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. januára 2020.

Sme smutné z volieb, premýšľame, čo znamená sloboda, aj ako sa vlastne z dievčat stávajú ženy. Pýtame sa, ako sa z toho všetkého nezblázniť. Áno, v porovnaní s množstvom iných ľudí, sa väčšina z nás má veľmi, veľmi dobre. Ale nie je to vždy jednoduché. A tak možno aj to, čo na prvý pohľad môže vyzerať ako narcistické defilé, má pozitívny potenciál. Na konci roka si to všetko spísať, pozhŕňať a zdieľať fotky z momentov, kedy sme v sebe cítili život, aký chceme žiť. Urobiť malý online pomníček vecí, ktoré sa nám podarili a na ktoré sme hrdé. Podeliť sa o miesta či aktivity, ktoré nám pomáhajú to všetko zvládnuť, vrátane tých lajfstajlových. Už tradične vám preto do nového roka prinášame koncoročné zhrnutie štyroch žien, ktoré si vážime a máme rady. Čítajte ich, prosím, ako návrhy na možnosti rozvíjania pocitu radosti. Pokračovať v čítaní: „Minuloročné radosti 2019“

Kurník 2019: To najlepšie

Máme za sebou riadny rok. Text Kataríny Danovej do slovenského prostredia konečne priniesol výraznejšiu diskusiu o sexuálnom násilí. Soňa sa stala matkou a v posledných mesiacoch sme začali fungovať ako širšia redakcia. Kým Miška mesiac cestovala, o hladký chod Kurníku sa skvelo starala Jarka Gajdoschíková, dnes sa na jeho príprave podieľajú Eva Mészárosová, Mirka Urbanová a Alexandra Just.

Priniesť vám každý týždeň nové vydanie nie je len tak. Nie je to vždy ľahké a nie je to vždy len radosť, ale stále je to pre nás nesmierne zmysluplné. Aj kvôli týmto textom, o ktoré sme sa s vami mohli minulý rok podeliť a ktoré pre nás boli niečím výnimočné. Obzrite sa s nami späť a dajte nám vedieť, čo sa páčilo vám. A o týždeň sa vidíme pri novom článku.

Vaše
Miška a Soňa Pokračovať v čítaní: „Kurník 2019: To najlepšie“

O svokrách a nevestách

napísala VERONIKA PIZANO editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 19. decembra 2019.

Keď sa dostanem pri rôznych príležitostiach k téme svokra, vždy poviem, že tá moja je skvelá. Na to ľudia, znalí mojich pomerov často odpovedia: „No jasné, keď ju máš za oceánom.“ To je síce pravda, ale ja naozaj mám výbornú svokru. Bývala som s ňou v jednej domácnosti nielen pár týždňov ako návšteva, ale nasáčkovala som sa k nej aj na tri mesiace s batoľaťom a neskôr s ďalšími prírastkami na dva mesiace. Mám z toho len pozitívne zážitky. Pokračovať v čítaní: „O svokrách a nevestách“

Príchute intimity

napísala MIRKA URBANOVÁ editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ ilustrovala BARBORA IDESOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. decembra 2019.

Jednými z prvých kníh o vzťahoch medzi dospelými, ktoré sa mi ako tínedžerke dostali do rúk v rodinnej knižnici, boli marxistická čítanka sexu Muž a žena intímne a americká popularizačná Intímna rukoväť pre dievčatá. Na komunizmus pokroková, no stále dobovo homofóbna príručka z DDR o (sexuálnych) vzťahoch (medzi mužom a ženou), či vysoko informatívne ilustrácie navliekania kondómu na stoporený penis z amerického titulu mi na pár rokov spojili intimitu automaticky so sexom. Rovnako ako označenie intimky pre vložky, intímne sprchové gély, a vlastne celé marketovanie slova intímne.

Pokračovať v čítaní: „Príchute intimity“

Odísť z mesta

napísala MICHAELA KUČOVÁ editovala MIROSLAVA URBANOVÁ ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. decembra 2019.

Takto by som mohla žiť, hovorím si vždy, keď trávim dni mimo Bratislavy. Necítim sa na odchod na lazy, ale pokoj, spomalenie a stíšenie sú pre mňa čoraz častejšie podmienkou pre pocit šťastia. Prirodzene ich nachádzam mimo mesta, kde sa všetko točí – v miestach obklopených prírodou, s obmedzenou možnosťou večerného programu či nákupov. Moja predstava o živote v regióne je však dokonale bratislavsky zromantizovaná. Na vidiek si so sebou neberiem počítač, ani žiadne predstavy o tom, čo znamená naplnený život. Je preto ľahké mať tých pár dní výnimočne uspokojivý pocit a ešte ľahšie podľahnúť predstave, že trvalý presun na vidiek by mi zaručil spokojnosť navždy. Ako to je naozaj, som sa teda pýtala žien, ktoré do menších miest a dedín odišli žiť dlhodobo. 

Pokračovať v čítaní: „Odísť z mesta“

O tom peknom v materstve

napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ editovala MIRKA URBANOVÁ
ilustrovala LUFA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. novembra 2019.

Nie je to tak dávno (je to vlastne veľmi nedávno), čo som zažila svoje prvé čiastočné vyhorenie v rámci úlohy matky, starajúcej sa o deti už štvrtý rok.

Jednoducho som sa v istom momente prichytila, že moje deti začínam vnímať (takmer už len) ako prekážku v tom, aby som sa mohla viac naplno venovať svojim koníčkom, či celkovo sebe a svojim osobným problémom, spojeným so zhoršujúcim sa zdravotným stavom môjho otca.

Nevedela som jednoducho v sebe vzkriesiť jedinú svetlú stránku môjho materstva, nevedela som sa motivovať, aby som sa znova mohla sústrediť na tie dva malé dychtivé svety, aby som sa s láskou zahrabala do toho bájneho tepla rodinného krbu, aby som zas bola schopná doma spoluvytvárať kľud, pohodu (a poriadok), aby som jednoducho začala byť opäť matkou.

Pokračovať v čítaní: „O tom peknom v materstve“