napísala MIRKA URBANOVÁ
ilustrovala LUCIA BUDZÁKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. marca 2018.

Asi všetci sme už počuli, že sex je zdravý. Aj od doktorov. Čo ale ak po ňom ochorieme? Pri sexe totiž nejde v prvom rade o výmenu energií, ako si myslia tí spirituálne založení spomedzi nás, ale predovšetkým o výmenu telesných tekutín. V tých sa však nachádza, okrem našej genetickej informácie, aj informácia o našom zdravotnom stave.

Nemám ambíciu zmapovať históriu pohlavne prenosných ochorení, skôr načať tému, ktorá zostáva zatlačená do úzadia pre svoju neatraktívnosť, náš ostych a pre klamlivé mne-sa-to-predsa-nemôže-stať.

To, čo bolo v antike a stredoveku považované za Boží trest, sa predovšetkým v priebehu 19. storočia, na pozadí vedeckého pokroku a porozumenia takýmto ochoreniam, začalo regulovať prostredníctvom legislatívnych opatrení v rámci ochrany verejného zdravia. Ochrana verejného zdravia v roku 1864, kedy bol v Británii prijatý Contagious Diseases Act, znamenala v zásade ochranu zdravia mužskej časti populácie a tento zákon sa stal jedným z popudov k diskusii o nerovnosti medzi mužmi a ženami v britskej spoločnosti.

Čo vlastne vieme o svojom sexuálnom zdraví? Pravdepodobne viac ako chudáci oparochňovaní aristokrati v 17. storočí, ktorí si napudrovanými umelými vlasovými kreáciami zakrývali následky syfilisu v podobe vypadávania vlasov po liečbe ťažkými kovmi. História liečby pohlavných chorôb je plná bizarných postupov, ktoré poukazujú nielen na pokrok v medicíne, ale aj na spomínané nerovné postavenie žien a mužov v spoločnosti – kedy sa v istom dejinnom období odporúčalo vyliečiť si pohlavnú chorobu stykom s pannou.

Ešte pred rokom by som mohla napísať, že syfilis je už pasé – bohužiaľ, nedávno situácia na východnom Slovensku ukázala opak. Okrem toho však ukázala aj pomerne znepokojivý diskurz mizogýnnej a rasistickej spoločnosti v súčasnosti, ktorá namiesto systémových riešení obviňuje obete na základe ich genderu, rasovej a triednej príslušnosti.

Dnes si rýchlo naťukáme do internetov tie správne kľúčové slová a ľahko si môžeme zistiť prejavy, inkubačnú dobu a prípadne vhodnú liečbu, ktorá už nenaháňa pocity bolesti ešte pred jej absolvovaním. Väčšinou ide o antibiotiká, prípadne nejaké tie injekcie do zadku. Kedysi bolo pre mňa záhadou, prečo sa kožní lekári zapodievajú aj pohlavnými chorobami – no veď to nie sú iba dermatológovia, ale dermatovenerológovia (pohlavná choroba = venereal disease)!

Pravidelné ročné kontroly v gynekologickej ambulancii sú pre ženy must, a preto je dôležité vybrať si takého doktora či doktorku, ku ktorým prechovávame dôveru a ktorých plastové kliešte nie sú vystavené možnosti deštrukcie kŕčom našich vystresovaných vaginálnych svalov. V ambulancii môže odhaliť nielen vírus známy pod skratkou HPV, ktorý je v niektorých prípadoch zodpovedný za rakovinu krčka maternice, ale aj iné problémy pohlavne prenosného charakteru.

Je zvláštne, keď sa nedokážeme napiť z toho istého pohára po druhom, a do svojich útrob veľkoryso pozývame dočasného známeho z rôznych dôvodov bez bariérovej antikoncepcie (a.k.a. prezervatív a.k.a. kondóm – „klasický“ mužský či ženský, ktorý sa dá u nás zakúpiť, bohužiaľ, pravdepodobne iba cez internet). Faktorov, ktoré túto nebezpečnú chvíľkovú amnéziu spôsobujú, môže byť mnoho – od alkoholického opojenia cez lenivosť po nesexi atribúty kondómov – či už latexový zápach, problémy pri navliekaní alebo pocit bariéry medzi milencami.

A tak sa niekedy v rozhodujúcej chvíli pri sexuálnych aktivitách správame, ako keby sme zabudli na všetko o bezpečnom sexe, čo sa nám rozpačito snažili vysvetliť učiteľky, populárno-náučné magazíny či lekárska osveta (a dokonca v niektorých prípadoch aj rodičia!). Niekedy sme v tom však nevinne a stáva sa z nás obeť pomýlených a sebeckých presvedčení sexuálneho partnera.

Niektorí muži tvrdohlavo odmietajú kondóm, ktorý je jedinou spoľahlivou prevenciou v prípade pohlavne prenosných ochorení, s tvrdením, že je to ako, citujem, lízať zmrzlinu cez sklo. Akoby podvedome tušili, že by sa mal používať aj pri orálnom sexe. Ak tak neurobia ani pri vaginálnej penetrácii, môže sa stať, že ich vydieraná polovička bude mať pri cikaní pocit, že to sklo sa rozbilo a usadilo v jej močových cestách. Hardcore verzia, kedy si počas sexu muž bez vedomia sexuálnej partnerky kondóm vyzlečie, sa volá stealthing, a je to bez pochýb spôsob zneužitia, pre ktorý platí #metoo.

S akýmkoľvek budúcim sexuálnym partnerom – krátkodobým či dlhodobým – sa oplatí hodiť reč o jeho zdravotnom stave. Môže sa to začať vtipom, ale malo by byť jasné, že to berieme vážne. Prípadne hrdo nosiť v kabelke vlastnú zásobu prezervatívov. Netreba zabúdať, že nikdy nespíme iba s jedným človekom, ale aj s tými, s ktorými spal on predtým, a s tými, ktorí spali s tými, s ktorým spal on predtým. Naša sexuálna história sa tak ľahko môže rozkonáriť ako storočný javor.

V podstate pre akékoľvek svrbenie, pálenie, vyrážky a pod. je najlepšie ihneď navštíviť lekársku ambulanciu. A preliečiť oboch partnerov, aj keď ten druhý nemusí mať žiadne príznaky. Mužov postihujú nepríjemné citeľné príznaky totiž menej často, a tak pomyselným lakmusovým papierikom ostávajú väčšinou ženy.

Mykózy a vaginózy (áno, je v tom rozdiel) sú liečiteľné asi najľahšie, podobne ako pomerne rozšírené chlamýdie, mykoplazmy a ureaplazmy. Akákoľvek antibiotická liečba zabíja aj dobré baktérie, a preto si pri nej treba vybrať vždy aj probiotiká. Neúšpešná samoliečba nám môže priniesť v krajnom prípade aj neplodnosť.

Na rozdiel od iných pohlavne prenosných ochorení, vírus HIV sa dá diagnostikovať až tri mesiace po nakazení a nemusíme si všimnúť žiadne jeho príznaky. Zdá sa mi, že takýto test ostáva na Slovensku medzi väčšinovou spoločnosťou stále tabu a aj preto je počet diagnostikovaných pozitívov nízky. V čase zvýšenej zahraničnej mobility by však malo byť samozrejmé myslieť na každú možnosť, aj keď sa nám môže zdať akokoľvek vzdialená od našej dennej a virtuálnej reality plnej smoothiečkových selfíčok. Alebo iba ako realita existujúca len na veľkom plátne. A aj keď zrovna nepatríme do skupiny (podľa regiónu, pohlavia, rasy či sexuálnej orientácie), kde je riziko nákazy najvyššie.

Ak ste sa teda rizikovo správali (mali sex bez kondómu s novým partnerom, ktorý toho o svojom zdravotnom stave nevie veľa), anonymne sa môžete dať otestovať na HIV na týchto miestach na Slovensku. Test si však môžete vyžiadať aj u svojej všeobecnej lekárky, kožnej či gynekologičky. Prípadné obsedantné myšlienky ohľadne výsledkov treba obmedziť na minimum, inak sa doba čakania na výsledky premení na najdlhší týždeň v živote (hneď po tom maturitnom).

Tento článok vznikol mimo „hlavnej sezóny“ šírenia pohlavných chorôb, ktorou je, nie prekvapivo, leto. Hádam si naň spomenieme v tej správnej chvíli. Aby sa zo životabudivej činnosti nestala činnosť životunebezpečná. Nemám za cieľ spustiť poplach a spôsobiť rady vystresovaných dvadsiatničok a tridsiatničok v spomínaných ambulanciách. Skôr pripomenúť, že i svojimi malými životnými rozhodnutiami – nasadiť či nenasadiť – môžeme písať štatistiky a históriu aj v prípade pohlavne prenosných chorôb.