napísala VERONIKA PIZANO editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 19. decembra 2019.
Keď sa dostanem pri rôznych príležitostiach k téme svokra, vždy poviem, že tá moja je skvelá. Na to ľudia, znalí mojich pomerov často odpovedia: „No jasné, keď ju máš za oceánom.“ To je síce pravda, ale ja naozaj mám výbornú svokru. Bývala som s ňou v jednej domácnosti nielen pár týždňov ako návšteva, ale nasáčkovala som sa k nej aj na tri mesiace s batoľaťom a neskôr s ďalšími prírastkami na dva mesiace. Mám z toho len pozitívne zážitky.
Uznávam však, že nemám tú tradičnejšiu skúsenosť, kedy sa so svokrou stretávam na pravidelnej báze napríklad raz za mesiac či dokonca raz za týždeň. Mimo zaoceánskych návštev, ktoré prebiehajú približne každé dva až tri roky, spolu komunikujeme len sporadicky cez WhatsApp správy, občas nejaký videohovor. Správy o našej rodine pre ňu zabezpečuje jej syn, teda môj manžel a správy o nej a celej našej kolumbijskej rodine zas posúva manžel mne. Svokra tvrdí, že som dobrá nevesta, o čom by bežný človek možno aj pochyboval, keďže som jej jediného syna odlákala na iný kontinent. Avšak keďže nemá núdzu o radosti a strasti vďaka trom dcéram, tak som náchylná jej aj veriť. Veď napokon, na rozdiel od jej troch dcér som ako jediná otehotnela v rámci manželstva, vďaka čomu sa jej ako katolíčke trochu uľavilo (hoci teda má zas o modlenie viac, keďže pravdepodobne prosí o spásu mojej neveriacej duše).
A tak ma kvôli nízkej intenzite môjho vzťahu so svokrou celkom fascinuje, aké majú ženy okolo mňa vzťahy so svojimi svokrami. Od veľmi vrúcnych až po absolútnu neznášanlivosť. Dynamika medzi svokrami a nevestami je naozaj zložitá. Podľa staršieho výskumu Terri Apter až 60 % žien povedalo, že ich vzťah so svokrou im spôsobuje stres a z dlhodobého hľadiska sa kvôli tomu cítia nešťastné. Takéto vysoké percento stresu pritom nenájdeme v iných typoch svokrovských vzťahov (nevesta – svokor, zať – svokor či zať – svokra, hoci tieto sú najčastejšími námetmi na vtipy).
Na svokry som sa pýtala svojich kamarátok, známych aj čitateliek Kurníka. A vzišla z toho očakávaná rôznorodá a zaujímavá vzorka vzťahov. Lebo kým Lenka (35) hovorí: „Moja svokra je absolútne spoľahlivá osoba. Je veľmi láskavá, tak naozaj, úprimne. Nielen deti, ale aj ja sa vždy veľmi teším, keď k nám má prísť, lebo viem, že ma naozaj odbremení, že prinesie nielen svoju láskavosť, ale že mi aj naozaj pomôže. Cítim k nej úprimnú lásku a veľmi si ju vážim. Aj jej to často hovorím, lebo si veľmi dobre uvedomujem, že som vyhrala svokrovskú lotériu.“, tak Zuzana (36) napísala: „Je to vzťah s osobou, ktorá je na spektre narcistickej poruchy. Do tváre bola milá a za chrbtom ma nechutne ohovárala. Dokáže posplietať neuveriteľné veci a zasiahnuť na tom najcitlivejšom mieste, neštíti sa použiť proti mne moje deti. Takže ja som s ňou kontakt úplne prerušila a už ho nemienim obnoviť.“
Kým s matkami, nech už sú naše vzťahy s nimi akékoľvek, máme pomerne jasne zadefinované úlohy (ony nás vychovali a z toho vyplýva aj naše správanie voči nim a ich správanie voči nám), pri svokrách sú úlohy nejasné. Sú to ženy, ktoré vychovali našich partnerov alebo partnerky. Vždy to budú ich matky, ale čo sú ony voči nám a my voči nim? Čiastočne to vystihla Antónia (23): „Máme sa rady, no vzťah nie je úplne rodinný, no pritom aj je. To puto tam je.“
Nerodina-rodina. Spája nás puto. Nevybrali sme si ho, prišlo spolu s naším partnerstvom. Len málokedy sa dá úplne ignorovať, často ovplyvňuje aj vývoj našich vzťahov. Niekedy odísť zo vzťahu kvôli svokre môže byť dobrou prevenciou pred neskoršími väčšími problémami, ktoré by narúšali partnerstvo alebo rodičovstvo. Lenže občas „tá nie pravá“ svokra príde práve s „tým pravým“ človekom pre život. Nie som si istá, čo je vtedy horšie. Či keď sa nám do vzťahu stará až príliš, alebo, keď naopak, ako v prípade Karolíny* (35), pre svoju svokru neexistujeme: „Moja svokra sa tvári, že neexistujem, dokonca vtedy, keď ju pozvem na rodinnú oslavu. Na návštevu k nám domov chodí, iba keď vie, že nie som doma.“ Podobne neviditeľná je pre svoju svokru aj Ivana (34): „Svokra sa po dvoch intenzívnych týždňoch strávených so mnou tesne pred svadbou rozhodla nezúčastniť sa svadobného obradu a tak jasne vyjadriť nesúhlas s naším zväzkom. Môj muž s ňou na nepravidelnej báze komunikuje, téme „manželka“ sa cielene vyhýbajú.“ Monika (42) mala svokry dve, keďže sa rozviedla, a obidva vzťahy so svokrami hodnotí ako chladné, cítiac sa v nich len tolerovaná. Dodáva, že keďže si boli svokry podobné, asi si v podvedomí vyberá podobných partnerov, na ktorých boli matky silno naviazané. Obe taktiež kládli veľký dôraz na to, ako sú vnímané spoločnosťou.
Bibiána* (27) má so svokrou skôr neutrálny vzťah: „Svokra sa nerada dostáva do konfliktov, ale tým pádom sa ani nepostaví problémom, ktoré sú v rodine, a preto naša komunikácia nikdy nešla do hĺbky. Zároveň je dosť vzťahovačná a neberie konštruktívnu kritiku na svoju osobu, pretože sa hneď urazí, mlčí a s nikým sa následne nerozpráva.“ Katarína (37) vo svokre našla podobne silnú a vodcovskú osobnosť ako je ona sama. Hoci sa rešpektujú, nenechajú si v rámci vlastných rodín zasahovať do svojich rolí.
Ale nájdu sa aj situácie, keď sa nevesta stane dcérou: „Svokra vyrastala s troma bratmi a má dvoch synov, od začiatku sa mi tešila a hovorila, že má konečne dcéru. V podstate jej v tom mužskom prostredí, v akom vyrastala a v akom potom ďalej žila s mužom a synmi, chýbala ženská energia, vzťah matky k dcére. V jej šesťdesiatich rokoch si ho našla ku mne,“ napísala Zuzana* (34). Ďalšia Zuzana (37) získala v svokrovcoch „milujúce stvorenia rodičovského charakteru“, keďže jej obaja rodičia už dávnejšie zomreli. A Lívia (34) zhodnotila, že má so svokrou veľmi dobrý vzťah, často lepší než so svojou mamou.
Niekedy sa zamýšľam aj nad vzťahom mojej mamy a jej svokry, teda mojej starej mamy. Mali sa rady, bola v ňom vrúcnosť a zo strany mojej mamy aj ufrflanosť, ktorá sa mi zdá prirodzená. Ale celú dynamiku ich vzájomného vzťahu už nepreskúmam, keďže moja starká zomrela, keď som bola tínedžerka. Nemám však pocit, že by vzťahy medzi matkami a nevestami boli v minulosti lepšie, či horšie. Faktory, ktoré na ne vplývajú, teda ľudské povahy, sú v priebehu časov nemenné. Takže kým zo staršej generácie Sisa (62) napísala, že u svokry jej niekedy bolo lepšie ako u mamy, Agnesa (67) svoju svokru nemala rada, lebo vraj veľa klamala. Zdena* (58) zhodnotila, že teraz vo vyššom veku už majú výborný vzťah so svokrou, ale keď bola svokra mladšia, častokrát príliš tlačila na pílu a dožadovala sa pozornosti, kvôli čomu mali občas problém spolu vychádzať.
Ako to najlepšie, čo nám svokry priniesli, hodnotíme vo všeobecnosti práve ich synov či dcéry, s ktorými žijeme. V tých pozitívnych vzťahoch je to aj pocit domova, prijatia či istoty. Často oceňujeme ich kulinárske umenie a sme vďačné, ak nám môžu pomôcť so starostlivosťou o deti či domácnosťou (ideálne s mierou). Nika (35) našla vo svojej svokre aj kamošku, s ktorou chodí do kina, na nákupy a rozpráva sa s ňou o knihách, čo napríklad s vlastnou mamou nezažíva.
Našim dobrým svokrám vyčítame najčastejšie rozmaznávanie vnúčat, konzumné nakupovanie či vysoké nároky. Pre Sašu (37) nastavila svokra privysokú latku ideálnej mamy, babky, manželky. Klára* (34) sa snaží svoj veľmi formálny vzťah so svokrou vnímať ako výzvu rozšírenia si obzorov a schopnosti tolerancie, keďže jej svokra veľa vecí vníma úplne inak. A Nat (54) napísala: „Svokra je komplikovaná osoba, ale až po rokoch sme si dali dokopy, čo je za tým. Keďže aj ona aj svokor vyrastali bez otca, nemali žiadne vzory láskyplných vzťahov a svokra si ich nevedela vytvoriť ani s vlastnými deťmi. Po uvedomení si týchto súvislostí je ľahšie prijať ju, starať sa o ňu a preukazovať jej lásku, ktorú nemala.“
Zaujímalo ma aj, ako svoje nevesty vnímajú svokry. Dostala som opäť odpovede na širokom rozpätí. Kým Nat (54) získala vo svojej neveste dcéru, ktorá je aj jej kamarátkou, Ivana* (61) má vzťah s nevestou veľmi vlažný, pretože: „moja nevesta má svoju nemennú pravdu a je jedno, ako sa k nej dopracovala.“ A kým Eva (64) má so svojou nevestou nekonfliktný vzťah, Petre* (56) jej nevesta neumožňuje stretávať sa s vnučkou. Zdena* (58) má nevesty dve. S jednou sa vidí málo, keďže žije v zahraničí, a tento vzťah považuje za korektný, ale dosť povrchný. S druhou nevestou sa vidí častejšie a tento vzťah považuje za kamarátsky, nápomocný, majú sa rady a vážia si jedna druhú. Všetkých som sa taktiež pýtala, ako vnímajú samy seba ako svokru. Takmer všetky napísali, že sú úplne iné, ako boli alebo sú ich vlastné svokry.
Na záver už len slová Martiny (38): „Rodinu držia pohromade ženy, a keď ženy spolu vychádzajú, tak je všetkým dobre.“
*vymyslené meno skutočnej osoby