Zápisky z budoára v karanténe

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. apríla 2020.

Popri ekonomickom, environmentálnom a politickom dopade celosvetovej pandémie sa čoraz viac a vypuklejšie (predovšetkým vďaka nášmu prepojeniu 24/7) objavujú a diskutujú jej dopady na medziľudské vzťahy. Obmedzená mobilita sa tentokrát netýka iba nízkonákladového cestovania po svete či nemožnosti nákupu kvalitných potravín v rakúskom Kittsee. V čase odporúčaného sociálneho dištancu, keď vo vzduchu visí hrozba možného šírenia nákazy bez toho, aby sme si (svoje) prenášačstvo všimli, nadobúdajú pevné formy hranice na miestach, kde sme to nečakali. A tak sa z našich ochranných škrupiniek izby, bytu, bloku, mestskej časti atď. stáva chtiac-nechtiac dočasná cela. Mnohokrát v nej však nie sme samy/i. Zaujímalo ma, ako prežívajú naše čitateľky časy intenzívneho partnerského spolunažívania alebo odlúčenia. A či tie, čo sú samy, majú kapacitu na hľadanie lásky, ktoré sa zúžilo na zoznamovacie aplikácie (ale ak sa vám náhodou podarilo niekoho zbaliť spod dizajnérskeho rúška v dvojmetrovom rozostupe pri pokladnici v miestnom Lidli, gratulujem!).

Pokračovať v čítaní: “Zápisky z budoára v karanténe”

O svokrách a nevestách

napísala VERONIKA PIZANO editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 19. decembra 2019.

Keď sa dostanem pri rôznych príležitostiach k téme svokra, vždy poviem, že tá moja je skvelá. Na to ľudia, znalí mojich pomerov často odpovedia: „No jasné, keď ju máš za oceánom.“ To je síce pravda, ale ja naozaj mám výbornú svokru. Bývala som s ňou v jednej domácnosti nielen pár týždňov ako návšteva, ale nasáčkovala som sa k nej aj na tri mesiace s batoľaťom a neskôr s ďalšími prírastkami na dva mesiace. Mám z toho len pozitívne zážitky. Pokračovať v čítaní: “O svokrách a nevestách”

Deľba (domácej) práce

napísala ALEXANDRA JUST
ilustrovala MICHAELA ISTOK

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 31. januára 2019.

Moja izba bola vždy zaplnená rôznymi drobnosťami, knihami, papiermi, povystrihovanými obrázkami, talizmanmi a rôznorodými vecami pripomínajúcimi srdcu blízke momenty, minulé zážitky, miesta, lásky, priateľov. Bolo to v adolescentnej fáze môjho života, lomcovali mnou všetky útrapy sveta a v tom chaose zhustenom do niekoľkých metrov štvorcových som sa cítila istá sama sebou, obklopená krásnom povyberaným zo spomienok.

Bol tam bordel. Väčšinou. Pamätám si na jeden nedeľný večer, keď mi môj pedantný a extrémne poriadkumilovný otec pri nejakom ostrejšom rodičovsko-dcérskom konflikte šmahom ruky zhodil moje krásne nainštalované talizmany zo stola. Pokračovať v čítaní: “Deľba (domácej) práce”