napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ editovala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala SLAVOMÍRA ONDRUŠOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. januára 2020.

Chceme ich, a zároveň ich vôbec nechceme. Ale asi o trošku viac ich v istom zmysle niektoré vlastne vždy budeme chcieť. Keby tomu tak nebolo, neoperovalo by sa s pojmom „bad boy“ tak často a neexistovali by články a knihy radiace mužom, ako sa ním stať. Je to vskutku zaujímavý fenomén, o ktorom sa už napísalo celkom dosť aj u nás, a ktorý inšpiroval nejeden výskum zložitej vzťahovej dynamiky so zlými chlapcami.  

Kto je zlý chlapec?

Každému sa nám pod týmto pojmom môže vybaviť niečo iné. Bavíme sa o bankovom lupičovi  alebo o kolegovi, ktorý sa rozišiel s partnerkou cez messenger? Pre jednu ženu môže byť ten istý muž úžasný kamarát a druhá ho vníma ako Christiana Greya z notoricky známeho filmu. Zlý chlapec nemusí byť výlučne jeho stredoškolská ignorantská verzia v roztrhanej mikine, večne zhúlený, no pekný chlapec, ktorý väčšinu času nie je v škole. Je to Johnny z Dirty Dancing, je to možno ten arogantný, no božsky hrajúci gitarista. Je to Bond. James Bond. Pre jednu je to Eminem a pre druhú Justin Timberlake v klipe SexyBack. A niektoré ženy zaujme až psychopatický Rupert z filmu Fight Club. 

V reálnom živote je hranica medzi zlým a dobrým chlapcom častokrát veľmi nejasná. Aké sú však všeobecne charakteristické črty zlých chlapcov?

V čom vedia byť super

Niektoré vlastnosti budúcich bad boys sme možno vnímali už na základnej škole. Pre mňa to boli vždy tí, s ktorými bola najväčšia sranda. Tí „beťári”, kvôli ktorým sa občas začervenala aj naša učiteľka a ktorým sa často pohrozilo len so zdanlivým hnevom. Hovorili najlepšie vtipy a najmenej sa hanbili. Takýto zlý chlapec nám vždy chýbal, ak sa nezúčastnil na školských výletoch a vždy si budeme pamätať, ako sme s ním sedeli v lavici, keď nás rozsadila učiteľka, lebo sme si celú hodinu vymieňali  lístočky (o ňom) s ďalšími štyrmi spolužiačkami.

Na strednej to zväčša boli tie vyššie spomínané typy v roztrhanej mikine. Predstavovali pre mňa most do sveta, o ktorom som vtedy takmer nič nevedela. Svet tých „dospelejších”, „skúsenejších”, tých, ktorí jednoducho vedeli, čo je život. Priam som prahla po ich príbehoch, ktoré sa začínali až za bránami školy. Po ich síce možno zložitejších, bolestnejších, komplikovanejších, ale rozhodne vzrušujúcejších svetoch, než akým sa mi javil ten môj. Ťažko povedať, koľko mali moje predstavy o ich životoch spoločné s realitou, ale boli rozhodne presvedčiví.

Zlí chlapci neskôr rozhodne nemusia byť potetovaní muži v koženej bunde, ohurujúci tínedžerky svojou motorkou a vulgárnym slovníkom. V skutočnosti sú to omnoho častejšie tí večne sa uškŕňajúci, vždy nepredvídateľní kolegovia, u ktorých nikdy nevieme, kedy vtipkujú a kedy nie. Tí „kamaráti”, ktorí odjakživa posúvali naše hranice a otvárali nám nové obzory. Tí, ktorí sa nikdy nebáli riskovať, preskakovať ploty, zmeniť pravidlá hry či nastaviť nové. Nebáli sa ísť proti prúdu. Neviem, či by sme občas vlastne všetci radi neboli takýmito zlými chlapcami.

Môžu pre nás predstavovať osloboditeľov z vlastnej strnulosti, môžu nám pomôcť prebudiť doposiaľ skryté vášne, emócie či stránky našej osobnosti, ktoré sme sa predtým neodvážili na sebe preskúmať. 

V čom sú naozaj zlí

Avšak s pribúdajúcim vekom a racionálnejším zvažovaním našich potrieb v partnerskom živote sa nám zlí chlapci už až takí cool javiť nemusia. Akosi nám už nepríde vtipné, keď na zlého chlapca čakáme trištvrte hodinu v daždi, lebo on sa ešte doma sprchuje. Keď sa pred nami s úsmevom zjaví po polročnom mlčaní so šarmantným „long time no see” a odôvodnením, že si prechádzal „zložitou životnou fázou” presne v čase, keď sa nám konečne začalo dariť budovať si dlhodobý vzťah. S niekým spoľahlivejším, zodpovednejším, predvídateľnejším. S niekým, koho si možno vieme predstaviť aj ako budúceho otca našich detí. Častokrát prichádza moment, kedy sa na neho prvýkrát pozrieme s odstupom a napríklad aj z pohľadu psychológie. 

Zlý chlapec môže byť podľa odborníkov totiž okrem kokteilu okúzľujúcich čŕt taktiež rôzne namiešanou zmesou nasledovných vlastností. Často sa jedná o narcisov, ktorých hlavné črty zahŕňajú dominanciu, vysoké nároky na ostatných a ešte vyššiu mienku o sebe samom. Ďalej sú pre nich často charakteristické psychopatické vlastnosti ako necitlivosť, znížená schopnosť empatie a antisociálne, psychicky nevyrovnané správanie sa. Muži so psychopatickými vlastnosťami bývajú taktiež nadpriemerne charizmatickí, zákerní a vykorisťovateľskí v sexuálnej sfére. Je pre nich typický aj machiavelizmus, ktorý je príznačný falošnosťou, neúprimnosťou a extroverziou. Manipulatívne, nátlakové a oportunistické správanie takýchto mužov im častokrát prináša úspech v krátkodobých vzťahoch. Ich väčší úspech v sexuálnom živote potvrdili aj niektoré ďalšie štúdie. Tie však zároveň ukázali, že aj keď ženy všeobecne hodnotia tieto typy mužov ako atraktívnejších, nie vždy s nimi chcú mať aj sex.

Zaľúbená do zlého chlapca

Všetka sranda so zlým chlapcom sa často končí v momente, keď sa do neho zamilujeme. Pre mňa to vždy znamenalo vynásobenie si všetkých jeho okúzľujúcich aj temných vlastností tak stomi. Je to zrazu muž, ktorý nás postupne vťahuje svojou magickou charizmou a silou svojej komplikovanej osobnosti do tých najtemnejších zákutí duše. Do močiarov, blata a špiny – kde keď zrazu precitneme, je už neskoro. Cesta k nim totiž viedla cez dopamínové a adrenalínové nebo. Cez momenty, kedy zabúdame na čas a máme pocit, že náš život predtým bol len akási neurčitá hmla bez akejkoľvek emócie a že náš život potom bez neho neexistuje. Áno, je vedecky dokázané, že priebeh zaľúbenia sa do zlého chlapca je vo svojej biochemickej podstate veľmi podobný zážitku s drogami.

Je to ten osudový vodník, o ktorom spieva Katka Máliková. A väčšinou sa nám z toho emočného močiara s ním napriek všetkému veľmi nechce von. Čakáme totiž na ďalšiu dávku dopamínovo – adrenalínového kokteilu. Čakáme, že nám ju namieša práve on a vytiahne nás. Robí to častokrát pozoruhodnými spôsobmi. Zloží nám pieseň, napíše o nás báseň, donesie nám kvety a emocionálne sa ospravedlní. Jedinečnú príchuť týchto momentov (zdanlivého) znovuzrodenia nášho vzťahu vytvára aj častokrát ťažko si priznateľný fakt, že tieto momenty pravdepodobne nebudú trvať veľmi dlho. A väčšinou ani netrvajú, a tak sa po nejakom čase topíme znova. Asi netreba dodávať, že z tohto močiara sa častokrát vyhrabáva ťažko, niekedy sa to nemusí podariť. Veľakrát trvá roky. 

Ako to robia?

Čo sú tie ich „supervlastnosti”, ktoré sa iní muži učia z článkov a kníh, a ktoré nás tak lákajú? Čím nás posúvajú do tých výšin a čím robia spoločné chvíle tak jedinečnými? Je to vďaka ich kontroverznému, arogantnému či ľahostajnému správaniu sa voči iným ľuďom, vytvárajúcemu okolo nich zvláštnu auru nedostupnosti a tým žiadanosti, ktorej „láskavé” sprístupnenie práve nám vytvorí pocit výnimočnosti? Alebo ich tak neodolateľnými robí ich nadpriemerná schopnosť dopriať nám síce prchavé, avšak o to intenzívnejšie emočné prežívanie (oboma smermi), kedy vedia byť vášnivejšími, priamejšími, naliehavejšími, romantickejšími? Je to kvôli tomu správnemu mixu emócií a pozornosti, v ktorom by sme najradšej plávali po celý život?

Sú zlí chlapci občas pascou našej vlastnej márnivosti či homeopatickým liekom našich neistôt a nízkeho sebavedomia? Často v nás možno vytvoria domnienku, že ak sa ocitneme vedľa ich dominantnejšej osobnosti prekypujúcej sebavedomím, niečo z tohto ich balíka sa „prenesie” aj na nás. Alebo je, naopak, náš vzťah s nimi skôr dôsledkom nášho nízkeho sebavedomia, našou dobrodružnou expedíciou, ktorú sme si na seba zosnovali so sebadeštruktívnym cieľom „udupať” sa ešte trochu viac? Sú akýmisi plátačmi prázdnych dier v našom živote? Z mojich pozorovaní nám môžu vypĺňať hluché životné obdobia, v ktorých sa hľadáme. Môžu svojou kreativitou, charizmou a nevyspytateľnosťou predstavovať slušnú náhradu nedostatku našej vlastnej tvorivej realizácie, otvoriť doposiaľ nepoznané komnaty v sexuálnej sfére, či jednoducho len pomôcť nenudiť sa. To, čo však v skutočnosti potrebujeme, je vytiahnuť naše slobodné a triezvejšie „ja” z močiara a vrátiť mu opraty k nášmu vlastnému životu.

Mýtický stred

Veľa z nás však napriek takýmto skúsenostiam opakovane, a častokrát nedobrovoľne priťahuje z vyššie opísanej škály zlých chlapcov jedna určitá verzia, ktorá sa tak stáva našou Achillovou pätou. Naším tajným snom, zakázaným ovocím či povznášajúcou spomienkou alebo aj celoživotnou realitou. Veľmi často súbežne s trpkou príchuťou. 

Pre mnohé z nás býva tento dualizmus v preferenciách mužov večnou dilemou. Dať sa na riskantnú emocionálnu húsenkovú dráhu so zlým chlapcom alebo radšej zakotviť v bezpečnom, no za to trochu statickom prístave s tým „dobrým”? Aj moje celoživotné hľadanie „toho pravého” by sa dalo do istej miery charakterizovať ako hľadanie akéhosi mýtického stredu, prijateľnej zmesi mojej vízie dobrého a zlého chlapca. Veľakrát sa stalo, že som sa namiesto toho ocitla celkom na hrane buď jedným alebo druhým smerom. 

 Štúdie o zlom chlapcovi

Pekne túto víziu mnohých žien zhrnul študent Harvardu Edward Horgan v eseji, podloženej viacerými výskumami. Autor v nej zlého chlapca zadefinoval v pozitívnejšom a spoločensky všeobecne prijateľnejšom svetle než som ho vyššie opísala ja; ako typického alfa-samca, čiže ako sebavedomého, ambiciózneho, dominantného, príťažlivého, silného a zdravého muža, schopného poskytnúť finančné zabezpečenie aj žiadaný sociálny status.

V eseji sa konštatuje, že tvrdenie žien, že chcú dobrého chlapca, je vlastne túžbou po zlom chlapcovi, ktorý s nimi zaobchádza tak, akoby bol dobrým chlapcom. Aj napriek tomu, že atraktívnosť pozitívnych vlastností dobrého chlapca (v eseji sú to spoľahlivosť, stabilita, kompatibilita a schopnosť viazať sa) je pochopiteľná, tieto kvality samé o sebe znamenajú pre ženy veľmi málo. 

Autor ďalej operuje s pojmom „prahová hodnota“ zlého chlapca. Žena si vraj vyberá muža, ktorý musí najprv spĺňať aspoň minimálnu prahovú hodnotu, reprezentujúcu pre ňu vlastnosti vyššie charakterizovaného zlého chlapca, kým sa vôbec začne zapodievať jeho vlastnosťami dobrého chlapca. Táto prahová hodnota je vyššia v čase, keď žena vyhľadáva krátkodobý vzťah a v čase ovulácie. A naopak relatívne nižšia, keď sa jedná o výber partnera na dlhodobý vzťah.

Inými slovami, všetky túžime po mužoch, ktorí s nami zaobchádzajú s rešpektom a porozumením a ktorí sú schopní nás milovať. Avšak len tieto vlastnosti samotné nemusia, žiaľ, robiť pre nás muža príťažlivým.

Čo s ním?

Neexistujú štatistiky o tom, koľké z nás nakoniec reálne skončia v dlhodobom či manželskom vzťahu so zlým chlapcom, a už vôbec nie o tom, aký osud nás s nimi postretne. Taktiež neexistujú žiadne údaje o tom, koľko zlých chlapcov skončí nakoniec samých či len neustále striedajúcich ženy. Boli by to možno zaujímavé, a možno aj trochu smutné zistenia. Taktiež tu nechcem pátrať po tom, koľkí muži sú zlými chlapcami vo svojej prirodzenej podstate, a koľkí sa nimi (možno dočasne) stali z rôznych príčin. Rozoberanie takýchto príčin je určite tiež výživnou témou. 

Ako veľmi sme schopné ovplyvniť svoje preferovanie zlých chlapcov, a je vždy nutné brániť sa im? Čo nám môže pomôcť pozrieť sa na zlého chlapca objektívnejšie? Ako si poradíme s faktom, že jednej žene na to, aby ju daný muž priťahoval, stačí, aby prehodil pár cynických vtipov a občas odignoroval svojho šéfa, a iná potrebuje až typ Ruperta z Fight Clubu?

Ako by to nestačilo, vieme, že na našu víziu mýtického stredu u mužov vplýva ešte omnoho viac faktorov, než všetko vyššie spomínané. Okrem nášho osobnostného profilu a aktuálnych očakávaní od života je to napríklad aj naše sociálne, ekonomické a hlavne rodinné zázemie, kde je mimoriadne dôležitý náš vzťah s otcom. Ale aj to, aké správanie ku našim matkám sme v detstve u otcov pozorovali. Možno aj spôsob, akým nám boli a sú prezentované vzorce vzťahov medzi ženami a mužmi. Vzorce toho, čo je a nie je tolerovateľné od muža v rámci partnerského vzťahu v danej dobe a spoločnosti. Ja napríklad nepodceňujem ani silu médií, kníh, filmov. Nie je jedno, či sú nám tie najatraktívnejšie vzťahy s mužmi prezentované ako neviazané romantické dobrodružstvá, v ktorých sme my tie krásne Bondove dievčatá, bezradne opantané silou jeho charizmy, alebo či sa niekto v takýchto zobrazeniach odváži ísť aj viac do hĺbky. 

Čo s nami?

Osobne však verím, že vždy máme v rukách moc ovplyvniť mnohé z vyššie spomínaného. Vždy máme možnosť vykľučkovať z labyrintu našich túžob, vášní, preferencií aj racionálnych dôvodov, ako aj vplyvov predchádzajúcich životných skúseností. Vždy máme šancu vyjsť z tohto labyrintu ako tá najlepšia a najprirodzenejšia verzia nášho ja. Ktorá má jasno v tom, čo u mužov naozaj chce, a čo už nie. Čo nám pri nich je príjemné, a čo je už za hranicou. Ktorá nestratí pri žiadnom chlapcovi v žiadnom emocionálnom močiari svoju vlastnú slobodu. Nenechá si varovné signály „toxických” vlastností, znemožňujúcich šťastný dlhodobý vzťah, prekryť dopamínmi s adrenalínom. 

Ale… zároveň sa odváži nepodceniť to pudové a divoké v nás, vypočuť si, čo nám chce povedať chémia (či zlý chlapec), dobýjajúci sa do racionálnych zákutí nášho mozgu… A pokúsi sa v tejto zložitej situácii nájsť zlatú strednú cestu, na ktorej bude sama so sebou a so svojím chlapcom spokojná.