martuu

Zápisky z budoára: Tenkrát poprvé

napísala MIRKA URBANOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. februára 2017.

Predohra
Keď som kamarátke oznámila svoje rozhodnutie písať pre Kurník o sexe, jej okamžitá reakcia bola: A to s kolika chlapama jsi jakože spala? Kamarát to poňal z druhej strany: A čo frajer?

Tieto všetečné otázky nechám nezodpovedané, no poslúžia mi pre ozrejmenie, že sa nejdem pasovať do roly sexuálneho tornáda a zdielať svoje najnovšie eskapády. Som sériová monogamistka, ale moje rozhodnutia a skutky sa neodvíjajú z vôle partnera či z vôle inej vyššej inštancie ako mňa samej.

Sex a sexualita sú oblasti, ktoré ma dlhodobo zaujímajú. Dá sa na ne pozerať a rozprávať sa o nich z rôznych uhlov pohľadov, rôznym „jazykom“ a s rôznym zámerom. Ten čisto vedecký prenechám povolanejším, hoci výsledky ich výskumov a štatistík ignorovať nemienim, pre rajcovný štýl si treba otvoriť nejakú lepšiu erotickú literatúru. Svoj brand by som postavila na troch kľúčových slovách – otvorenosť, slušnosť a nadhľad (hádam sa to nekryje so sloganom žiadnej politickej strany – brať s nadhľadom!). Pre tých, čo doma neoprašujú svoje kladivo na čarodejnice, pokojne aj liberálnosť.

V tejto našej krásnej krajine, kde doménu s názvom „zdravysex“ prevádzkuje skupina ľudí píšuca o škodlivosti masturbácie a „gender ideológii“, kde sa pri sexuálnej výchove na škole akurát rozdávajú vložky a kde sú rubriky o sexe v mainstreamových ženských časopisoch zalepené v „zakázaných stranách“, sa zdá, že sexuálna revolúcia uviazla kdesi v slepej uličke.

Jasné, je to trochu zveličene napísané. Veď už v socialistickom Československu sa v roku 1965 objavila antikoncepčná tabletka pre ženy, ktorá aspoň sa vtedajšom Západe znamenala obrovský prelom v sexuálnom správaní celej generácie. Na Západe skôr šlo o emancipáciu žien ohľadne slobodnej voľby, kedy a s kým počať či nepočať. U nás šlo skôr o úzkoprofilový tovar a o sexe sa v Československu verejne veľmi nehovorilo. A tak sa počet potratov dokonca blížil počtu pôrodov. Otázku, nakoľko naši v socializme vyrastajúci rodičia dokázali sprostredkovať nejaký rozumný rozhovor na tému sex a sexualita, nechávam otvorenú.

Z 90. rokov si už osobne pamätám rubriky o sexe v Bravíčku pre tínedžerov či povaľujúce sa pornografické časopisy po dospelých na sídlisku a „učiteľky sexu“ zo slovenských a českých komerčných televízií. Tie, buď z radov bývalých playmates či pornoherečiek, konzultovali po 22. hodine v naučených frázach a pózach rôzne „sexy témy“. Vizuál a úroveň príspevkov však podľa mňa vo všeobecnosti možno charakterizovať ako „ľahký“.

Postupný odchod tohto typu programov z obrazovky a pokles predaja erotických časopisov je určite dôsledkom dostupnosti materiálov o sexe a sexu online. Zdá sa však, že update na polidiskurzu o sexe a sexualite v našich končinách prebehol v informatizácii, no nie v narábaní s informáciami ako takými.

Existujú rôzne články a poradne ohľadne sexuálnych otázok, väčšinou v rámci lifestylových magazínov. Aj keď sa tam občas objaví niečo skutočne relevantné, väčšinové príspevky typu „10 vecí, ktorého ho zaručnene rozpália“ nepovažujem za prelomové. (Ak chceš vedieť, čo ho zaručene vzruší, spýtaj sa ho alebo niečo vyskúšaj.) Aj keď to, že sa môžu objavovať, je dobré, sexualita je tu nezmyselne kvantifikovaná a kvázi bulvarizovaná do piatich či desiatich bodov možno pôvodne dobre mienených rád, ilustrovaná graficky vylepšenými fotkami mladého vyšportovaného heterosexuálneho páru. (Tieto poznámky platia o domácich doménach.) 

Sex sa nevyhol komodifikácii, pre mnohé oblasti sa stal marketingovou stratégiou. Reprezentácia sexu a sexuality je často v protiklade so skúsenosťami jednotlivca. A tak sa nedivím, ak pre niekoho môže byť realita, v porovnaní so štylizovanými očakávaniami, možno trochu sklamaním. Naše predstavy a skúsenosti sú z veľkej časti determinované výchovou, kultúrou, v ktorej vyrastáme, vierovyznaním, našimi vlastnými postojmi k vzťahom a k našim erotickým predstavám, ich vývinom. A do toho vstupujú viac či menej práve mediálne obrazy.

Sex však nie je iba telesným uspokojením, tak isto ako nie je iba reprodukčnou aktivitou. Je to komplexná súhra biologických procesov a nastavení hlboko v našej podstate konfrontovaných so súčasným spoločenským a hodnotovým systémom. Sexualita nie je oblasťou, ktorá by bola nedotknutá štruktúrami moci a normalizačnými snahami. Nie je to výlučne súkromná vec. Telá a práva ich nositeľov, predovšetkým marginalizovaných skupín, sú vystavované zásahom vládnucej moci. Osobné je skutočne politické.

Uspokojivý sexuálny život je preukázateľne dôležitý faktor pre väčšinu ľudí. Aj keď pre každého znamená niečo iné. Dá sa však dosiahnuť, iba ak prijmeme svoju sexualitu v celej svojej komplexnosti. Ku kultivácii nášho sexuálneho života nám môžu pomôcť výsledky práce iných: od vedcov cez literátov, umelcov či blogerov. Najdôležitejší je však dialóg a to nielen ten partnerský.Na Kurníku sa mi okrem iného  páči formát tvorby článkov na základe otázok položených respondentkám a v ktorých je počuť viac hlasov, než iba ten autorský. Mienim využiť. Poďme sa teda rozprávať O sexe.

Bude mi potešením.

Tenkrát poprvé
Svoj prvý tematický príspevok pre Kurník venujem téme prvého sexu – pre pamätníkov BravíčkaTenkrát poprvé. Pomôžem si vašimi odpoveďami z ankety, ktoré sa však nebudú týkať bežných štatistických údajov. Internety nám pomerne rýchlo vedia vyhľadať, že priemerný vek tohto „míľniku dospelosti“ je 17 rokov (s istými geografickými odchýlkami a s odchýlkami, čo sa týka údajov o ženách a o mužoch).

Téma panenstva a cudnosti ako takej je vďačným námetom pre kultúrno-historické analýzy. Otcovia v starovekom Ríme zabíjajúci svoje nevydaté dcéry, ktoré sa „previnili“ mimomanželským stykom, Báthoryčka kúpajúca sa v krvi mladých panien, viktoriánska viera v očistenie od pohlavných chorôb po styku s pannou, ktorá pretrváva ešte dnes v niektorých krajinách – to je iba pár tematických okruhov z knihy od Hanne Blank s príznačným názvom Virgin: The Untouched History.

Ako táto „strata nevinnosti“ prebieha v každodennom živote, je v prípade heterosexuálneho páru jasné – je treba mať sex aka penetráciu. U žien sa za fyziologický indikátor straty panenstva dlho považovalo pretrhnutie panenskej blany – hymenu. Môžeme však smelo prehlásiť, že ide o mýtický jav, keďže medzi základné charakteristiky hymenu patria prirodzená perforácia, individuálnosť vzhľadu, spôsobu „pretrhnutia“ a pocitov s tým spätých. Kontrola celistvosti hymenu v mnohých kultúrach ako potvrdenie nevinnosti je tak v podstate iba nezmyselnou a ponižujúcou tortúrou, patriarchálnou kontrolou vykonávanou nad ženskými telami.

Dostávam sa k jednej z charakteristík prvého sexu, ktorá je zaujímavá, pretože sa objavuje v rôznych klišé a ritualizovaných podobách naprieč kultúrami – a tým je nesúlad vo vnímaní prvého sexu u žien a u mužov. Slovenské tradície, ktorých predvádzaniu som bola v poslednom čase viackrát vystavená počas svadobných obradov svojich kamarátok, majú v priebehu stratynevinnosti (tej ženskej) jasno. Klasický scenár tzv. čepčenia je taký, že nevesta sa musí trocha brániť: Vienok sňať alebo hlávku stať? Nakoniec sa za symbolického prítmia imitujúceho atmosféru manželského lôžka, kde sa pôvodne tento zvyk predvádzal, svojho vienku dobrovoľne vzdá. Tento rituál ma najviac bavil počas svadby kamarátky v piatom mesiaci tehotenstva. Mladý gazda ticho sedí a pozoruje túto scénu. Frajer.

Naša vzorka respondentiek sa k (svojmu) prvému sexu vo svojich spomienkach vracia rôzne. Gerta ho opísala ako udalosť tragickú, pretože mala svoje panenstvo rada. Viaceré z nás vnímajú prvý sex ako výnimočný, predovšetkým však v rámci nového levelu zdieľania intimity. Klára a Bára zas tento akt nepovažujú za žiadnu stratu niečoho drahého, za nič výnimočnejšie než pre ne bolo napríklad prvé pivo.

Z dnešného uhla pohľadu výdatne podporovaného hollywoodskym dovozom filmov akoAmerican pie, 40-year-old virgin či Superbad, je mužom ich panictvo na obtiaž a ich okoliu na smiech. No ani v dávnejších časoch nepatrila cudnosť k ceneným charakterovým vlastnostiam muža, ale ženy. Vo výtvarnom umení sa dokonca už v staroveku vyvinul špeciálny typ zobrazenia tzv. pudica, pri ktorom si najprv Venuša a neskôr aj smrteľná cnostná žena hanblivo zakrýva prsia a lono. Zatiaľ čo žena má svoj „najcennejší dar“ – svoje panenstvo – odovzdať manželovi, od mužov sa takéto darčeky neočakávajú.

Naopak, šíria sa ďalšie mýtické predstavy, že neskúsený chlap musí byť v posteli neobratný milenec a, naopak, sukničkár bude sexuálne dynamo. Nejeden šikovný žiak však predčí učiteľa. Čo sa týka pohlavne prenosných ochorení, vďaka ich absencii je sexuálne neskúsený muž vlastne terno! Tak to vníma aj Zoja, ktorá pri panicovi vidí príležitosť vybudovať si dokonalého sexuálneho partnera. A nielen ona.

Tie z nás, ktoré absolvovali náboženskú výchovu a nejakú tú spoveď, okrem toho vedia, že predmanželský sex je „smilstvo“ a smilstvo je ťažký hriech. S tým súvisia pocity viny po strate panenstva/panictva, ktoré prežívajú viac práve veriaci, a podľa jednej zvedavej americkej stredoškolskej štúdie práve ženy. Áno, ženy, ktoré sú vedené k oltáru v bielych šatách. Ak ste si ale predmanželský sex užili a ste veriaci, pokánie počas omše, kedy sa opakuje „moja vina“ môže nadobudnúť nový rozmer. Apropo, z našej ankety vyplynulo, že najviac formatívne zdroje v prípade predstáv o sexe boli pre respondentky okolo tridsiatky dievčenské a erotické časopisy, romantické knihy a filmy. U mladšej online generácie vstupuje do týchto predstáv porno.

Najznámejšia panna všetkých čias – nie Britney, ako sa to chvíľu prezentovalo, ale Panna Mária – je často zobrazená so znakmi svojej symbolickej čistoty – s bielou ľaliou alebo v zatvorenej záhrade. Žiaden kohútik jarabý by sa tam veru nedostal. Dnes sme sa však vďaka klinikám asistovanej reprodukcie dostali do takej možnej situácie, kedy sa niekto skutočne môže staťnepoškvrnenou matkou. Minimálne v jednom seriáli sa tak už stalo.

Celý čas som sa venovala téme prvého sexu ako strate panenstva/panictva, nevinnosti, vienku, poctivosti. Je však v našej súčasnej každodennosti nutné trápiť sa niečím, čo je v skutočnosti iba konceptom? Konceptom, ktorý pravdepodobne vznikol a bol podporovaný patriarchálnym útlakom a dohľadom nad ženskou sexualitou? Na druhej strane je sex skutočne tým deklarovaným prechodom do dospelosti? Čo potom tí, čo si ním prešli príliš mladí, či tí, čo sa rozhodli pre život bez sexu v celibáte? Ale to už prechádzam pomaly k inej téme…

Jedna myšlienka na “Zápisky z budoára: Tenkrát poprvé

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *