Zem pod mojimi nohami

napísala SIMONA HASLER-KROVINOVÁ ilustrovala KRISTÍNA SOBOŇ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 19. januára 2023.

Závidela som bratovi ortopedické prezuvky do školy. Pekne vytvarované, s priehlbinou a hrbolčekom a so žltým koženým remienkom nad členkom. Predávali ich v lekárni na námestí. V starom meštianskom dome s vyblednutými freskami na strope a dreveným obkladom na stenách. V dome voňajúcom po hroznovom cukre, vlhkom múre a bylinkovom sirupe proti kašľu. Ako deti sme si tam s kamarátkou chodili kupovať multivitamínové cukríky. Cez sklenenú vitrínu som vždy zaostrila zrak na ortopedické šľapky a sandále s farebnými koženými remienkami asi za tristo korún. Odrazu som si želala mať ploché nohy ako môj brat, aby som namiesto červených papúč s vychodenou dierou na palci a napodobňujúcich rifľovinu mohla nosiť tieto parádne prezuvky. 

Pokračovať v čítaní: “Zem pod mojimi nohami”

Minuloročné radosti 2020

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 31. decembra 2020.

Už tradične sa na prelome rokov obzeráme za uplynulým časom a pripomíname si momenty radosti, nadšenia či úľavy. Kultivovať radosť je otázka prežitia každý rok. Väčšina z nás však ešte nezažila rok, v ktorom by sme tak potrebovali nestratiť kontakt s pozitívnymi vecami, ako v tom, ktorý sa práve končí. O to, čo ich v roku 2020 tešilo a čo v nich zostáva rezonovať, sa s nami podelili Karolína Koščová, Ida Želinská, Kvet Nguyen a Lucia Ondrušová. 

Pokračovať v čítaní: “Minuloročné radosti 2020”

Pamäť a povrchnosť

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6.augusta 2020.

Žasnem nad ženami, ktoré si pamätajú. Objavujú sa v knihách, čo čítam, alebo sú rovno ich autorkami, prerozprávajú svoj život, vtedajší svet, hovoria o detstve, o mladosti, o nespravodlivostiach, ktoré ich stretli, o traumách. To sa tak ľahko nezabúda, pravdaže, no aj tak – zdá sa, akoby všetky udalosti mali v ich pamäti svoje miesto, ku ktorému sa môžu kedykoľvek vrátiť, znova si ich prehrať, s istotou povedať, ako to vtedy bolo. Možno si písali denníky a tie im v týchto rekonštrukciách neskôr pomáhajú, možno má prerozprávanie toho, čo zažili, tradíciu v ich rodinách, nič sa neprehliada, nezjednodušuje, nezametá pod koberec. Ktovie. Možno ani nie sú také presné, ako to vyzerá, niečo si vymyslia, prifarbia, zdramatizujú, odprezentujú len svoje dojmy z daných čias a dejov. V každom prípade však majú o čom rozprávať.

Pokračovať v čítaní: “Pamäť a povrchnosť”

Neviditeľní

napísala ALENA SABUCHOVÁ
ilustrovala VIKTÓRIA HORŇANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. mája 2019.

O pár týždňov budem mať tridsať. Pred pár rokmi, povedzme pätnástimi, som si to nevedela celkom predstaviť. Tridsiatka bola pre mňa sci-fi, znamenala hranicu „hotových ľudí“, schopných stavať si domy a chodiť na rodičovské združenia, učiť svoje deti, že si treba umývať ruky a nejesť piesok. Chápete – naozajstná zodpovednosť za seba, účty aj iných, priestor mýliť sa dosť eliminovaný –, vtedy už predsa musíme vedieť odkiaľ a kam, vysokoškolský diplom a dobrá práca, veľké sobotné nákupy a ľudia, s ktorými už asi zosta(r)neme. Konkrétnejšie som to premyslené nemala, napokon načo, bolo to nepredstaviteľne ďaleko. Pokračovať v čítaní: “Neviditeľní”

Tento text nie je o otužovaní

napísala KATARÍNA DANOVÁ
ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. februára 2019.

Túto zimu som sa začala otužovať. Otužovanie prospieva imunite a vyplavujú sa pri ňom endorfíny. Dlhodobé otužovanie vraj prospieva psychickému zdraviu.

Zneužívať dieťa je prekvapivo jednoduché. Niekedy dávno som čítala, že v každej triede v každej škole, štatisticky, na vyučujúcich pozerá aspoň jedno dieťa, ktoré má skúsenosti so sexuálnym násilím. Podľa výskumu Rady Európy má skúsenosť s nejakou formou sexuálneho násilia jedno dieťa z piatich a až v 70 – 85 percentách prípadov je páchateľom dieťaťu známa alebo blízka osoba. Pokračovať v čítaní: “Tento text nie je o otužovaní”

O ránach a zime

napísala ALENA SABUCHOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. februára 2019.

Zobudilo ma tatranské slnko a ja som bosá dokorán otvorila balkón, až ma striaslo od chladu, ktorý mi nechcel ublížiť, naopak, oznamoval mi, že naozajstných vecí sa netreba báť, hoci nie sú vždy príjemné.

Z komínov sa dymilo a ľudia utekali na električky, kĺzali sa cestou dolu kopcom, ponáhľali sa do škôl a škôlok, alebo opatrne stúpali na vŕzgajúci naozajstný sneh, ktorý sa nesmie soliť, ako mi vysvetľoval pán cestou na Štrbské pleso.

Bolo to slnko, čo sa odráža od stien a vracia nás späť do detstva, keď ubrzdiť na sánkach a nemať mokré nohy bol najväčší problém, aký sme so zimou mali. Pokračovať v čítaní: “O ránach a zime”

Správa o láske

napísala JANA H. HOFFSTÄDTER
ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. októbra 2017.

Milý Edo,

poklad, dnes nebudem písať o politike a stave sveta ako naposledy, hoci sa dnes v Česku, (áno, aj v tvojom rodnom Brne) dejú veľké veci, a nie sú veru veľmi radostné.

Dnes Ti píšem správu o láske. Neviem, kedy a či ju budeš čítať, pre každý prípad Ti ju tu odložím.

Keď kráčam dvakrát do týždňa okolo Prezidentskej záhrady do práce, vidím Ťa, ako sa hráš so spolužiakmi. Beháte, vykrikujete, smejete sa, alebo naopak, práve riešite niečo vážne. Pokračovať v čítaní: “Správa o láske”

Nedúfajte v lepšiu minulosť

napísala JANA H. HOFFSTÄDTER
ilustrovala BROŇA SCHRAGGE

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. apríla 2017.

Zdá sa mi, že si pamätám len veľmi málo vecí. Zato niektoré presne do detailu. Často také, ktoré si pamätať vlastne ani nechcem.

Prečo to tak je, sa už určite pýtalo veľa ľudí, a toto by zrejme nebola prvá úvaha. Ale mňa skôr zaujíma, ako veľmi ma moja minulosť formuje a ako veľmi sa dá zmeniť. Teda zmeniť sa, samozrejme, nedá. A ani v to netreba dúfať.

Ale dajú sa zmeniť následky minulosti? A existujú vôbec nejaké následky? Pokračovať v čítaní: “Nedúfajte v lepšiu minulosť”

Prečo si píšem

napísala MARTINA SLOVÁKOVÁ
ilustrovala han

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. marca 2017.

Šťastnou ma robí veľa vecí a okolností. No úplne najšťastnejšie a najviac inšpirovane sa cítim pri teplote do 20 – 23 stupňov Celzia, keď je v poriadku nosiť dlhé nohavice a krátke tričko, keď mám pred sebou dobrú kávu s príbehom, zápisník, laptop alebo dobrú knihu a keď počujem obľúbenú hudbu. Vtedy moju hlavu zaplaví pokoj, myseľ je najviac pripravená premýšľať a posúvať sa vpred. Keď sa do toho ako správne korenie pridajú milé nečakané náhody, stretnutia, ľudia, chute a mikropríbehy, nepoznám lepšie rozpoloženie ako prísť na niečo nové. Pokračovať v čítaní: “Prečo si píšem”