Značka: spolužitie

ArchívZanechať komentár

Superžena

redakcia

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala ZUZANA BARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. júna 2020.

Veľmi často sa mi stáva, že zabúdam na čas pre seba. A keď ho aj mám, chvíľu mi trvá, kým sa uvoľním a začnem sa sústrediť na to, čo práve robím, pretože niekde vo mne sa ozve hlas, ktorý mi šepká, čo zo svojich rodinno-domácich povinností by som mala ešte urobiť alebo dokončiť. Rozprávala som sa o tom so svojou mamou práve v tej vzácnej chvíli, keď som sa mohla oddať ničnerobeniu. Pili sme jemne alkoholický bublinkový nápoj, všeličo rozoberali a popritom zaháňali vnútorný stres. V tom čase mi korona vzala možnosť tráviť aspoň nejaké chvíle osamote a doliehal na mňa ubíjajúci stereotyp. Cítila som veľkú potrebu si s manželom viac rozdeliť rodičovské, upratovacie, variace a nakupujúce úlohy, získať priestor viac pracovať, ale aj oddychovať.

Pokračovať v čítaní: „Superžena“
ArchívZanechať komentár

Do roka a do dňa

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. mája 2019.

Tak sme to nestihli. Podľa starého zvyku mala byť zo mňa do roka a do dňa od zásnub vydatá pani, dokonca je už na ceste aj dieťa, takže by sa dalo povedať, že sa brať musíme (ba čo viac, my sa v skutočnosti normálne chceme!), no svadba je stále v nedohľadne. A nie som z toho smutná.

Verím v manželstvo, v naplnené (!) spolužitie dvoch ľudí, až kým ich smrť nerozdelí. Možno je to naivné, no vyhovuje to mojej povahe a mojim potrebám, celý ten koncept mi dáva zmysel. Netvrdím však, že je to jediná prijateľná forma vzťahu, že tie, ktoré nie sú spečatené sobášom alebo nevydržia celý život, sú neúprimné a zbytočné. Alebo že každý potrebuje nájsť svoj osudový vzťah, prípadne sa orientovať na jeho hľadanie. Pokračovať v čítaní: „Do roka a do dňa“

Archív1 komentár

Deľba (domácej) práce

redakcia

napísala ALEXANDRA JUST
ilustrovala MICHAELA ISTOK

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 31. januára 2019.

Moja izba bola vždy zaplnená rôznymi drobnosťami, knihami, papiermi, povystrihovanými obrázkami, talizmanmi a rôznorodými vecami pripomínajúcimi srdcu blízke momenty, minulé zážitky, miesta, lásky, priateľov. Bolo to v adolescentnej fáze môjho života, lomcovali mnou všetky útrapy sveta a v tom chaose zhustenom do niekoľkých metrov štvorcových som sa cítila istá sama sebou, obklopená krásnom povyberaným zo spomienok.

Bol tam bordel. Väčšinou. Pamätám si na jeden nedeľný večer, keď mi môj pedantný a extrémne poriadkumilovný otec pri nejakom ostrejšom rodičovsko-dcérskom konflikte šmahom ruky zhodil moje krásne nainštalované talizmany zo stola. Pokračovať v čítaní: „Deľba (domácej) práce“

Archív4 komentáre

Sexuálna púšť v partnerských vzťahoch

redakcia

napísala IVANA KOHUTKOVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. augusta 2018.

Už niekoľko rokov žijem vo vzťahu bez sexu. S partnerom si robíme žarty, že máme púštnu domácnosť, pretože v jednej oblasti nášho zväzku je jednoducho sucho. Do smiechu nám nebolo vždy. Zvládnuť obdobie ťažkostí, ticha a skrytých túžob bolo niekedy nad naše sily. Po ôsmich rokoch hľadania samých seba, vzájomnej tolerancie a východiskových ciest si z toho už vieme uťahovať. Po tom, ako sme o našom špecifickom partnerskom živote začali otvorene hovoriť, zistili sme, že v našom okolí v tom nie sme sami. Príčiny takéhoto súžitia sú pritom rôzne.

Čo sa za tým skrýva?
Poznám prípady, keď sa ľudia dobrovoľne rozhodli žiť v takomto vzťahu a našli riešenie, aby v ňom boli spokojní. Pokračovať v čítaní: „Sexuálna púšť v partnerských vzťahoch“

Archív2 komentáre

Prekvapenia neskúsenej antropologičky

redakcia

napísala VERONIKA HUDECOVÁ
ilustrovala JANA LEŇOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. januára 2018.

Neviem presne, čo (alebo kto) ma to posadlo, že som sa na to dala. Mala som skončenú celkom inú výšku s umeleckým – teda nie vedeckým zameraním. Pracovala som v rozhlase. Ale stále, tak ako aj pár rokov predtým, ma to nevýslovne ťahalo do Latinskej Ameriky. V tom veku som kvôli svojim cieľom vedela byť oveľa bezohľadnejšia, ako som dnes. A tak som sa ocitla na doktorandskom štúdiu v odbore mayológia a hneď v ten rok som rovnými nohami vhupla do stacionárneho terénneho výskumu. Nič som o tom nevedela. Ako sa robí terénny výskum, aké sú jeho metódy. Ako áno, ako nie, musela som sa to učiť za pochodu. Pokračovať v čítaní: „Prekvapenia neskúsenej antropologičky“