napísala NATÁLIA BLAHOVÁ ilustrovala PAULÍNA POKRYVKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. júna 2024.

Jedna osoba v priemere menštruuje 35 až 40 rokov zo svojho života. Pri priemernej dĺžke menštruácie päť dní teda človek premenštruuje takmer 2 500 dní. Koľko menštruačných potrieb použije za jeden deň a koľko stoja? Chat GPT mi povedal, že v tomto momente na svete menštruuje okolo 700 miliónov ľudí. Koľko menštruačných potrieb spolu dnes použijú? Majú k nim prístup?

Menštruačnej chudobe sa venujem štyri roky na Slovensku v projekte Dôstojná menštruácia a súbežne štyri roky v Holandsku, kde som väčšinu z toho času pracovala pre amsterdamskú organizáciu Neighborhood Feminists. Rada si teda hovorím, že je to dokopy osem rokov práce s menštruačnou chudobou, pretože moje skúsenosti sú veľmi odlišné. V Holandsku sa zameriavame na ľudí čakajúcich na azyl, migrujúcich, rôzne diaspóry, generácie, ktoré nemajú stabilný domov. Na Slovensku zase na ľudí, ktorí síce domov majú stály, ale sú spoločensky vylúčení. V Holandsku sú refugee centres, na Slovensku komunity bez prístupu k čistej tečúcej vode. Stigma je však všade veľmi podobná. Akoby sme si ako spoločnosť vymysleli, že menštruácia ako telesná funkcia je zahanbujúca. Disclaimer: nevymysleli, prispel k tomu kapitalizmus a patriarchát. A tak pre časť spoločnosti nastala nová životná realita označovaná pojmom menštruačná chudoba.

Veľa ľudí si pri prvej zmienke o menštruačnej chudobe predstaví dievča v Indii. Následne sa spýta – aj u nás? Aha, áno, tam na východe. 

„Tam na východe“ s ľahkým mávnutím ruky na východ sa objavuje častejšie ako „áno, viem“. Tým však ani zďaleka nie je všetko zodpovedané.

Vrstvy menštruačnej chudoby

Predstavujem si svet, kde sú menštruačné potreby dostupné pre každú osobu. Ba možno zadarmo. Proste sú, všade okolo nás. Kdekoľvek a kedykoľvek ich potrebujeme.

S prvou menštruáciou by sme sa tak nestali automaticky konzumentkami a konzumentmi. Nemuseli by sme míňať v priemere 15 eur mesačne na dôstojné a bezpečné zvládnutie menštruácie. 
Nutnosť kúpy potrieb by nás neukracovala o možnosť zaobstarať si iné dôležité životné potreby.
Nehanbili by sme sa. Neskrývali by sme svoje pretečené nohavičky pred zrakom iných, napríklad pred rodinnými príslušníkmi, keď sa ide prať. Neviazali si mikiny okolo pása počas vyučovania odrátavajúc každú minútu, kým sa môžeme ísť domov prezliecť. 

Možno to dievča vo vylúčenej komunite na východe Slovenska by nemuselo vynechať školu pár dní z každého mesiaca, pretože predsa nemôže celý deň sedieť v zakrvavenom oblečení. 
Možno by jej pani učiteľka nemusela odkladať 20 eur z každého svojho platu, aby potreby kúpila pre celé svoje žiactvo. 
Možno by ten trans muž, ktorý síce pracuje v zahraničnom korporáte v hlavnom meste, ale pre neinkluzívne prostredie sa vyhýba využívaniu toaliet v práci, nemusel mať home office zakaždým, keď v tajnosti doma menštruuje. 
Možno by jeho kamarátka, mama samoživiteľka nemusela šetriť na ovocí a zelenine, na ktoré jej z nákupu už nevyjde, ak musí kupovať pre seba vložky. 
Možno by väzenkyňa nemusela predávať svoju zubnú pastu, pretože počet potrieb, ktorý je jej nadelený, pre silné krvácanie minie za prvé dva dni – a to za neustáleho pohľadu dozorcu. 
Možno by osoby, ktoré svoj život prežívajú v nemocniciach, nemuseli používať tenké a umelé produkty, ktoré v noci pretekajú, alebo naopak príliš hrubé, v ktorých im nie je pohodlne. 
Možno ľudia, ktorí potrebujú zdravotnú asistenciu, by nemuseli mať na zavádzanie tampónov niekoho špeciálne zaškoleného a so správne nadizajnovanými potrebami by to zvládli bez pomoci.
Možno by sanitár, ktorý pracuje pri Dunajskej Strede, nemusel zaspávať so strachom, že jeho pacientka, čo namiesto tampónu použila špongiu na umývanie riadu, ktorú mala v tele príliš dlho, sa pre infekciu nedožije ďalšieho rána. 
Možno by jeho pacientka, ktorá sa živila pouličným sexbiznisom a pracovať musela aj počas menštruácie, nezomrela na sepsu organizmu.

Veľkou časťou práce v boji s menštruačnou chudobou je odkrývanie všetkých vrstiev problému, ktoré sú hlboko schované za pretrvávajúcou stigmou a nedostatočným vzdelaním o našich či iných telách a diverzite prežívania a skúsenosti. Menštruačná chudoba sa nezačína ani nekončí nedostatkom menštruačných potrieb.

Jej súčasťou je takisto absencia smetných košov v školách a na pracoviskách – a ak sa tam aj nachádzajú, často bývajú bez vrchnáka.
Nemožnosť zatvárať si dvere na toaletách v rôznych psychiatrických zariadeniach alebo vo väzniciach. 
Nedôstojnosť pre menštruujúce osoby so zdravotným znevýhodnením. 
Absencia vzdelávania o menštruačnom cykle pre chlapcov (alebo osoby, pri ktorých sa neočakáva, že budú menštruovať).
Neskoré informovanie dievčat o menštruácii, keď niektoré zažili menarché už v deviatich rokoch. 
Fakt, že naozaj veľa mladých ľudí nevie, ako použiť vložku. 
Žiaden alebo obmedzený prístup k čistej tečúcej vode. 
Limitovaný prístup k typu potrieb, ktoré osobe vyhovujú alebo ktoré pre rôzne fyzické, kultúrne či náboženské dôvody potrebuje. 
To, že niektoré menštruujúce osoby prežívajú obrovskú telesnú dysmorfiu každý mesiac – a ktorú si štát ani spoločnosť zatiaľ nevšimli. 

Niekedy sa ľuďom natískajú rýchle riešenia, no opäť sa za nimi skrýva iba množstvo prekážok. A tak v našej práci neustále vysvetľujeme, prečo mladých ľudí na školách ako prvé neučíme, ako používať menštruačný kalíšok, keď takmer žiadna škola nemá umývadlo priamo pri toalete. Neučíme ich, že menštruačné nohavičky sú fajn alternatíva, keď veľa detí si ich nemá kde oprať. A navyše môžeme vysvetľovať, že menštruačná chudoba ničí budúcnosť, keď tisíce detí chodia do segregovaných škôl a sú automaticky zadelené do špeciálnych tried – a to len preto, že sa narodili v generačnej chudobe a/alebo s tmavšou pokožkou. Stretávame sa so zalamovaním rukami nad tým, že rozdávame vložky, ktoré nie sú eko ani vegan – no za cenu jedného balíčka luxusných vložiek dokážeme nakúpiť viacero balíčkov tých, ktoré sú úplne obyčajné. A že prečo dávame potreby zadarmo pre ženy, keď muži nič zadarmo nedostanú. Odpoveď sa im nepáči, pretože my potreby dávame zadarmo pre všetkých, nielen pre ženy. Neuvedomujú si, že časť z menštruačných potrieb rozdaných pre organizácie v núdzi ide aj mužom, pretože financie na nákup inkontinenčných potrieb nemá na Slovensku takmer nikto. Argumentujeme, že strach z „vykrádania“ potrieb alebo že si osoba nebodaj zoberie viac „ako by mala“, je nerelevantný, keď niektorí ľudia celý život žijú s nedostatkom a potreby ďalej posúvajú rodine a svojej komunite. 

Menštruačná chudoba nie je niche – je to existenčná téma a predurčuje naozaj mnoho v živote osoby, ktorá sa v nej ocitne. 

Potrebujeme systémové riešenia

Svet, kde sú menštruačné potreby dostupné pre každú osobu sa začína momentom, keď ich štát systematicky zavedie do všetkých škôl a štátnych budov. Na všetky toalety. A zavedie 0 % DPH.
Keď firmy ku kúpe mydla a toaletného papiera pridajú menštruačné potreby pre svoje zamestnanectvo.
V tomto svete sú deti v škole od začiatku učené o ľudskom tele, hormonálnych zmenách a vzájomnej diverzite a rešpekte.
A je plný miest, kde sa o menštruácii nehovorí iba pošepky, ale je to bežná časť hocijakej konverzácie.
Patrí k nemu používanie spojenia menštruačné potreby namiesto menštruačné pomôcky, pretože mať prístup k nim je ľudské právo.
V tomto svete spoločne ukážeme podporu tým, ktorí nemôžu, ale chcú menštruovať, i tým, ktorí menštruovať nechcú.
Firmy, ktoré na menštruácii zarábajú, prestanú vyrábať produkty, ktoré ju ešte viac stigmatizujú (kvetinková vôňa, hello!). A budú veľkú časť svojho zisku posúvať osobám v núdzi.
Zdravotnícky systém nebude každú bolesť ženy brať ako precitlivenosť, ale dá priestor výskumu ukázať, že menštruácia nemá obmedzovať život. 
Každá osoba, ktorej život je obmedzený bolesťou, sa dočká diagnózy a liečby.
Je to svet, v ktorom generačná chudoba a telo s maternicou neznamenajú ešte hlbšiu chudobu ani sociálne vylúčenie.

Iniciatívy globálneho Juhu advokáciu a aktivizmus v rámci menštruačnej chudoby za posledné roky posunuli na level, ktorý zvyšok sveta nedosiahol za dekády. Na Slovensku nám štatistiky chýbajú. Pracujeme na tom, ale namiesto clickbaitov chceme zbierať relevantné dáta. A takisto chýbajú systémové riešenia, zatiaľ ich zastupuje naša práca a práca iných organizácií, ktoré podporujú ľudí v rôznych životných situáciách. 

Ako projekt Dôstojná menštruácia fungujeme od roku 2020. Vtedy pri prvom lockdowne štát povedal, že najviac covidu sa šíri vo vylúčených rómskych lokalitách, a niektoré miesta opáskovali, aby odtiaľ ľudia nemohli odísť. Raz týždenne im nosili jedlo – mali nejaký prístup k vode, ale slabý. 

Uvedomila som si, že veľa ľudí má prístup k vode naozaj iba na pracovisku alebo v škole a takto boli na týždne uzavretí v zlých podmienkach. Skontaktovala som sa s Lindou z projektu Mesačnica a spolu sme vytvorili prvú finančnú zbierku na menštruačné potreby. Postupne sme sa stali Dôstojnou menštruáciou, minulý rok sme sa pripojili k OZ inTYMYta. 

Minulý rok sme spolu s kolektívom Spolka vytvorili Menštruačné skrinky, ktoré sú momentálne umiestnené v deviatich lokalitách na Slovensku – ZŠ Šarišské Bohdanovce, ZŠ Sirk, ZŠ Chminianske Jakubovany, KC Moldava nad Bodvou, Mareena v Košiciach, ZŠ na Luníku IX, KC Dunajská Streda a dva prvé prototypy v bratislavskej Novej Cvernovke. Skrinky fungujú ako zásobník na menštruačné potreby, ktoré sú v danej lokalite prístupné všetkým a neobmedzene. Taktiež dodávame materiálnu pomoc pre organizácie Vagus, DePaul, Odyseus, Stopa, Prima, Brána do života, Cesta von a STORM. 

Teraz chceme zdokonaliť prototyp Menštruačných skriniek a posunúť ich do veľkovýroby, aby raz mohli byť na každej škole a v komunitnom centre na Slovensku. Takisto pripravujeme webovú stránku, rady by sme vyrazili na ďalšie osvetové Menštruačné turné po Slovensku, ktoré bude spojené s inštalovaním Menštruačných skriniek, a prijali do nášho tímu novú osobu. Preto sme spustili kampaň, v ktorej zbierame finančné prostriedky na ďalší boj s menštruačnou chudobou. Ďakujeme, že spolu s nami podporujete svet, v ktorom menštruácia, prirodzená telesná funkcia, pre nikoho nepredstavuje každomesačné existenčné ohrozenie. 

editovala SOŇA GREGOROVÁ korektúra SOŇA GREGOROVÁ