napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala BARBORA DEMOVIČOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. apríla 2018.

Zbožňujem to. Otvorím dvere a vidím rady handier v novej kolekcii. Predajňa s oblečením praská vo švíkoch a ženy sa náruživo prehrabávajú v snahe nájsť najlepší kúsok. Nevnímajú okolie a ruch, len hrabú každá za seba. Keď sa už obzrú naokolo, väčšinou automaticky lovia kúsky očami. Vystoja si rad do skúšobných kabíniek a potom spokojne vychádzajú s kôpkou oblečenia. Je to jednoducho raj na zemi.

Nehovorím tu o módnych obchodoch s rýchlokvasnou módou. Mám na mysli sekáče s oblečením z druhej ruky. Nie som shopaholička, som lovkyňa. Nie je to moja závislosť, je to moje hobby.

A v dnešnej dobe už vôbec nie som jediná. Sekáče sú proste in a vidím to aj na neustále zlepšujúcom sa štýle samotných kupujúcich. Je síce pravda, že muži sú na tom podstatne horšie a v takmer každom sekáči im je pridelený kútik, v ktorom sa pomaly začínajú tlačiť v snahe nájsť niečo zaujímavé aj z toho mála, ktoré je pre nich dostupné. Na veci to ale nič nemení, pretože ich tam podľa mňa chodí celkom dosť, sú to páni v rokoch, bežní muži kráčajúci z práce či rôzni hipsteri v koženkách a elasťáčkoch.

Celkom fajn je aj oddelenie detského oblečenia, ktorým (samozrejme po dohode s ich rodičmi) zásobujem novopečené prírastky našej rodiny. Bola by škoda nevyužiť túto možnosť, po prvé je to moje hobby a po druhé second handy často ponúkajú značkové a málo nosené detské oblečenie. A keď je k tomu ešte aj rozkošné, tak nie je nad čím uvažovať. Nakupovanie z druhej ruky má proste svoje výhody a ženy, s ktorými sa každý mesiac hrabem kdesi až v útrobách kamenných predajní, to vedia tiež.

Environmentálne hľadisko
Čísla ohľadne problematiky textilného odpadu sú také vysoké, že si to bežný smrteľník už ani nedokáže predstaviť na ploche či bazéne. Bežný Európan ročne nakúpi asi 13 kilogramov oblečenia a v EÚ sa ročne vyhodí 5,7 milióna ton textilu, ktoré by vedelo naplniť 5500 olympijských bazénov.

Len spoločnosť H&M ročne spáli 12 ton oblečenia iba preto, že sa počas prepravy poškodilo alebo navlhlo. Keby to aspoň tým krajčírom v krajinách tretieho sveta bolo adekvátne zaplatené…

V každom prípade, ak by sme predĺžili život oblečeniu len o deväť mesiacov, zaznamenal by sa 20- až 30-percentný pokles uhlíkovej a odpadovej stopy. To už stojí za zváženie.

Podpora domácej ekonomiky a parádne kúsky
Rada lovím aj značky. Zo sekáčov mám kopec oblečenia od rôznych highstreet značiek, ktoré aj keď majú zastúpenie na Slovensku, nenakupujem priamo v ich obchodoch, ale radšej ich nakúpim z druhej ruky. Keď do sekáča príde nová kolekcia, veci sú síce o trošičku drahšie, ale sú v parádnom stave a je na mňa dostať aj moju veľkosť, ktorá sa vždy rýchlo vypredá. Vedia to aj všetky lovkyne, a preto keď je v sekáči nová kolekcia, kabínky praskajú vo švíkoch a pokladne pípajú, až je to radosť počúvať. Veď napokon takmer nový sveter z Hmka v hodnote osem eur je lepší než jeho skutočná neskutočná retailová cena v obchode. Takže lovkyňa si kúpi sveter, urobí dobrú vec pre planétu a ešte aj podporí domácu ekonomiku. Za sveter kúpený v sekáči už daná značka neuvidí ani fuka, všetko dostane sekáč sídliaci a pochádzajúci z danej krajiny. Tomu hovorím pekná rovnováha.

Všetko pokope a šetrenie času
Keď som bola malá, zbožňovala som nakupovanie a chodenie po obchodoch. Čím viac človek dospieva a pribúdajú mu mozgové bunky, zisťuje, že v tej záplave nekvalitných, no vizuálne príťažlivých vecí, nechce tráviť veľa času. Dnes som už veľká a nerada trávim čas chodením po obchodoch, radšej idem na hipsterskú kávu alebo do sekáča. Second hand je totiž veľmi kompaktný a ponúka oblečenie, bytový textil, obuv, hračky a doplnky na pár desiatkach metrov štvorcových. Vojdem, pozriem, vyskúšam a kúpim/nekúpim. Netrávim tým hodiny, nebolí ma hlava a stihnem ešte aj tú kávu. Sú, samozrejme, veci, ktoré by som si v sekáči nekúpila, a patrí medzi ne obuv a spodné prádlo. Ostatné len operiem a ožehlím, čím sa oblečenie sterilizuje a ja som spokojná.

Sekáčový nováčik alebo ako začať so sekáčmi
Nováčikov lovkyne spoznajú hneď, už pri samotnom vstupe do obchodu. Väčšinou tam len neisto stoja, snažiac sa nájsť si svoje miesto, a až keď sa poriadne rozhliadnu a vidia, že si ich nikto nevšíma, vkĺznu do davu a inšpirujú sa pohybmi ostatných.

Pre sekáčmi nepoškvrnených ľudí určite odporúčam túto skúsenosť aspoň raz v živote. Treba si uvedomiť, že dávate veciam druhý život a je úplne ok dať ich potom do čistiarne, prešiť socialistické gombíkmi modernými či zúžiť pas.
Pamätáte sa na obdobie čínskych obchodov, keď sme boli mladšie? Bola hanba priznať, že „toto mám od Číňana“. Nákup v sekáčoch bol v mojom detstve tiež síce plný hanby a klamania pôvodu oblečenia pred kamarátmi, lenže doba sa zmenila a stal sa z toho trend. Kdežto ak sa priznáte nejakému zanietenému environmentalistovi-hipsterovi, že STÁLE nakupujete u Číňana, tak vás rovnako ako IT girls v pravých kožušinách na fashion weeku rovno postrieka červeným sprejom a pošle do horúcich pekiel.

Každý, kto nakupuje veci z druhej ruky, vie, že je to zábava. Nemusí to byť nutne len kamenný sekáč, môže to byť aj trh, appky Vinted a Letgo alebo pre viac posh ľudí stačí kliknúť na Vestiaire Collective, kde sa predáva samotné dizajnérske nebíčko za výhodné ceny.

V kamennom sekáči je ale sranda. Často sa mi stáva, že ma prenasledujú ženy, vyčkajú pred kabínkami a potom to, čo nechcem, preberú a v tom lepšom prípade kúpia. Raz sa mi stalo, že ma jedna čakala pred kabínkou a už mi brala tričko s polotázkou To neberiete, že. Lenže ja som si to tričko prudkým pohybom vzala a usmiala som sa. Pani sa len začervenala a odišla. A ešte sa nám so sestrou stalo, že po nás pokukovala matka a jej dve dcéry. Keď sme veci po vyskúšaní odložili na stojan, vrhli sa na to ako supy na zajaca. Alebo vás nejaká žena požiada o radu, či sa jej k sukni hodí práve táto blúzka. Je to na jednej strane spolupráca, no na druhej je to boj.

Všetko ale záleží od daného sekáča, či sa tovar obmieňa mesačne alebo na inej pravidelnej báze. Ja najradšej chodím na novú kolekciu, obhliadnem si svoje tipy a vyčkám, kým zlacnejú (ale ak sa vypredajú, beriem to ako férovú vec). Keď viem, čo mi treba, idem si striktne za tým – za svetrami, za nohavicami atď. Ak neviem, čo chcem, a chcem len minúť peniaze, dávam na prvotné očarenie. Čo ma vizuálne farebne a vzorovo zaujme, to vytiahnem spomedzi ostatného oblečenia. Nikdy ale nevynechám bytový textil. Obliečky, deky a závesy sa zídu stále a nemusíte od toho čakať čistý socík plný umelín a opulentných či minimalistických vzorov.

Môj byt je takmer celý zariadený vecami z druhej ruky a približne 80 percent šatníka je zo sekáča. Skoro stále sa stretávam s pozitívnymi reakciami na môj druhoruký prístup k móde a úspešne sa mi darí lákať ľudí na túto sekáčovú šarádu. Väčšinou tým, že im posielam fotky Zuzy v perfektných kúskoch s poznámkou, o čo prichádzajú (napr. stopercentný hodváb, 6,50 eura, takmer nenosené!!, Františkánske námestie). O niečo neskôr sa mi potom niekto z kamarátov ozve, že boli v tom a tom sekáči, a aj keď nič nenašli, len sa chceli pochváliť. Myslím si, že s pribúdajúcou osvietenou spoločnosťou sa postupne všetky značky začnú zamýšľať nad ich vlastným smerovaním. Takže šup-šup do sekáča, nech sa k tomu rýchlejšie priblížime!