Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. júla 2020.
Od počiatkov tohto newslettra to v sebe riešim. Čo to znamená byť feministickým médiom, ako sa to prejavuje a mení v čase. Z newslettrovej podstaty veci sme nikdy nemali ambíciu suplovať spravodajstvo, reagovať na to, čo je práve na programe dňa v spoločenských debatách. Vždy som však mala predstavu, že medzi našimi článkami sa budú objavovať aj politickejšie texty. Nakoniec skôr ukážkovo napĺňame známe „osobné je politické“. Zdá sa mi to v poriadku, aj vďaka nárastu kvalitnej žurnalistiky s feministickým názorom v iných médiách. Kurník nepotrebuje byť všetko, sme v tom spolu s inými publikujúcimi ženami a mužmi a som rada, že do plastickejšieho obrazu „ženských tém“ vo verejnom priestore prispievame čímsi odlišným.
Aj v osobnej rovine je pre mňa feminizmus hodnota, na základe ktorej konám a dúfam, že to je cítiť bez toho, aby som musela všade proklamovať že toto je to feministické. Často však rozmýšľam nad tým, že niečo sa feministickým nestáva len preto, že si to tak predstavujeme, že o tom vo feministickom kontexte rozmýšľame. Nie sme feministkami a feministami len tým, že si to sebe myslíme. Pretože som vždy chcela, aby tento priestor bol feministický, považujem za samozrejmé, že to v ňom akosi samo „je“. Implicitne. A nechcem sa deliť na tábory, vytvárať z iných ľudí nepriateľa. V poslednom čase si však uvedomujem, že niekedy je dôležité práve niečo bez okolkov pomenovať. Jasne ukázať, kde stojíme.
Možno je to nekonečný tanec, súboj, ktorý nemôže mať víťaza. Sama som z toho neustáleho, dobiedzavého opakovania unavená. Znechutená a vyčerpaná. Nechce sa mi to (dokola!) riešiť, hnevať sa, smútiť, kričať, podpisovať. Do aleluja vysvetľovať. Chodiť s kožou na trh. Nechce sa mi, nebaví ma to, nevládzem.
A potom myslím na všetkých tých ľudí, ktoré a ktorí nemajú to privilégium povedať si, že ja dnes toto nie, nevládzem, nechcem už. Myslím na ženy, ktoré si nemôžu povedať, že toto sa ich netýka, ich život plynie inde. Na ženy, ktoré nemôžu inak. Ktoré nemajú možnosť voľby. Na ženy a mužov, ktorí bojujú aj za ne, už roky, stále dokola. Na organizácie, aktivistky a aktivistov, na ktorých práci dnes aj ja staviam svoj život. Aby som si ja mohla povedať, že nechcem, nevládzem, nebudem. Myslím na únavu, vyčerpanie, frustráciu a beznádej, ktorú musia cítiť. Ich hnev a zármutok si asi ani neviem predstaviť.
To najmenej, čo môžem urobiť, je povedať, že som s nimi. S vami. Dnes vám preto posielame ilustrovaný letný špeciál s netypickou témou. Čaká nás totiž leto, v ktorom nechceme a nebudeme mlčať. Čo to znamená pre každú a každého z nás, si všetci musíme zodpovedať samy/i pre seba. V utorok 7. júla sa napríklad môžeme vidieť v uliciach. Ostatné je na vás. My v Kurníku – nech sa to môže zdať akokoľvek samozrejmé a možno zbytočné vyslovovať – sa staviame proti obmedzovaniu reprodukčných práv. Nie na žiadnu stranu barikády, ale za ľudí, ktorí to potrebujú.
Vidíme sa tam?
Miška
Katarína Hutníková a Martin Kovarík
Sledujte Katku, Martina na Instagrame.
Zuzana Bartová
Viac ilustrácii Zuzany Bartovej nájdete na jej webe a Instagrame.
Dita Stuchlíková
Dita zdieľa svoje ilustrácie na Instagrame.
Alexandra Just
Alexandra má svoju tvorbu pokope tu.
Lucia Žatkuliaková
Luciinu prácu nájdete na Instagrame.
Martu
Tvorbu Martu nájdete na tu aj tu.
Barbora Idesová
Barboru nájdete na Instagrame.