Patriarchát v plameňoch

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala ZUZANA ŠEBELOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. apríla 2022.

Bol jeden z teplých marcových dní, slnko svietilo, na oblohe ani oblak, vetrík pofukoval. A okolie nášho domu hodiny zaplavoval dym. Keď som preň v jednom okamihu z kuchynského okna nič nevidela, schytila som dieťa a vypochodovala som s ním von, aby som si to vydiskutovala so susedmi, likvidujúcimi v ohni všetko, čo u nich na záhrade neprežilo zimu. Najskôr ma ignorovali, čo ma vytočilo ešte viac, no potom sme konečne nadviazali kontakt! Zo susedových absurdných hlášok voľne vyberám: 

Pokračovať v čítaní: “Patriarchát v plameňoch”

Som medzi ľuďmi a niekto povedal borovička

napísala IVANA BALGOVÁ ilustrovala ZUZANA ŠEBELOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. decembra 2021.

August 2021. O pár dní to bude presne rok, čo nepijem, a ako naschvál mám dnes najväčšiu chuť na alkohol. Celý deň som smutná a mám zlú náladu, takže sa to dalo čakať, hovorím si. Pomáha mi uvedomenie, čo stojí za myšlienkou na alkohol, racionalizovať si to a vidieť, prečo sa to deje  –  rastúca nespokojnosť vo vzťahu, o ktorom som si ešte pred pár týždňami myslela, že je dokonalý; hľadanie si podnájmu a konfrontácia s realitou krízy bývania; zdravotné problémy po operácii, ktoré sa so mnou ťahajú už viac ako rok. Dnes toho bolo na mňa veľa, píšem kamarátovi. Zároveň však viem, že je to prvýkrát, odkedy nepijem, čo sa mi toto deje. Cestou domov dostanem náhlu chuť zabočiť do prvého baru, objednať si gintonic a sama sa opiť. Viem si presne predstaviť, aký je to pocit, keď alkohol začína pôsobiť, akú úľavu prináša prvý dúšok. Predstavujem si, ako tam sedím, objednávam si ďalší a potom ešte jeden, ale to stačí, vždy mi stačilo pomerne málo alkoholu, aby som sa cítila opitá. A potom si predstavujem, ako idem sama domov, vonku už je tma a ja sa cítim osamelá a smutná, pretože tak to bolo vždy, keď som pila alkohol. 

Pokračovať v čítaní: “Som medzi ľuďmi a niekto povedal borovička”

V zajatí hnevu

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala ZUZANA ŠEBELOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. júna 2021.

„Hnev a jazyk drž na uzde.“ 
slovenské príslovie

Trieskam dverami a rýchlo zbehnem po schodoch, ledva triafam kľúč do zámku od bráničky, zaplesnem ju za sebou, ale nechám odomknuté. Neviem, kam idem. Automaticky sa napojím na zvyčajnú trasu, kadiaľ chodíme s dcérou každé ráno do škôlky. Tvár mi horí v hneve, som úplne červená od revu. Mám nutkanie niekomu zavolať, ale neurobím to, neviem ani, čo by som povedala. Je to stále to isté dokola. Tento druh manželských konfliktov, ktoré ma dokážu takto rozhodiť, má zväčša rovnakú schému, je to veľmi predvídateľné. Naučiť sa napätú situáciu zvrátiť a nenechať zájsť do extrému mi ešte stále (evidentne) nejde. Jednou z vecí, ktoré som sa snažila si osvojiť, je odísť z tej situácie (to šlo) v správny moment (tam mám značné medzery). 

Pokračovať v čítaní: “V zajatí hnevu”