Tam, kde tráva nie je zelenšia

napísala BARBORA DEMOVIČ ilustrovala TEREZA IGNÁCOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. mája 2025.

Ako porevolučné dieťa zo strednej triedy vyrastajúce v slovenskom malomeste som odmalička počúvala o možnostiach, ktoré máme a naši rodičia nemali. Kúpiť si banány, nosiť rifle do školy, navštíviť Viedeň. Jedného dňa študovať na vysokej škole bez nutnosti kádrových posudkov a kontaktov rodinných príslušníkov, užívať si slobodu slova a pohybu. V eufórii nultých rokov 21. storočia, snívajúc o živote vo svete, ktorý na mňa čaká, som si na gymnáziu gélovými perami usilovne písala francúzske slovesá na kartičky z výkresov a anglické slovíčka do maličkého zošita v plastovom obale. Na výtvarnej výchove som horúčkovito maľovala zborené múry a postavičky držiace sa za ruky obklopené modro-žltými hviezdami na výstavu Európa očami detí a mládeže oslavujúcu schengenský priestor, ktorý sa nám otváral. Počas školskej exkurzie do Londýna v roku 2008 som si v opojení skutočného veľkomesta ponakupovala pestrofarebné tričká v Primarku na Oxford Street. Bola som presvedčená, že toto je ten život, ktorý raz chcem žiť. V meste a na západe, lebo tam je život pestrofarebnejší a, zdalo sa mi, slobodnejší.

Pokračovať v čítaní: „Tam, kde tráva nie je zelenšia“

Prekvapenia neskúsenej antropologičky

napísala VERONIKA HUDECOVÁ
ilustrovala JANA LEŇOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. januára 2018.

Neviem presne, čo (alebo kto) ma to posadlo, že som sa na to dala. Mala som skončenú celkom inú výšku s umeleckým – teda nie vedeckým zameraním. Pracovala som v rozhlase. Ale stále, tak ako aj pár rokov predtým, ma to nevýslovne ťahalo do Latinskej Ameriky. V tom veku som kvôli svojim cieľom vedela byť oveľa bezohľadnejšia, ako som dnes. A tak som sa ocitla na doktorandskom štúdiu v odbore mayológia a hneď v ten rok som rovnými nohami vhupla do stacionárneho terénneho výskumu. Nič som o tom nevedela. Ako sa robí terénny výskum, aké sú jeho metódy. Ako áno, ako nie, musela som sa to učiť za pochodu. Pokračovať v čítaní: „Prekvapenia neskúsenej antropologičky“

To sme my

napísala DEBORA PASTIRČÁKOVÁ
ilustrovala MIŠA CHMELÍČKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. novembra 2017.

Pred dvoma rokmi som odišla do Indonézie na študijný pobyt (v skutočnosti bol však skôr pseudoštudijný). Z akejsi roztopašnosti či nudy som si podala prihlášku a vôbec som nečakala, že sa tento vrtoch premení na realitu.

Nebolo to plánované rozhodnutie, vyplynulo ako zhoda okolností a možno nejakej dlhšej podvedomej potreby odísť preč. Mala som za sebou rok, kedy celá energia, ktorú som do vecí vkladala, vyšla celkom navnivoč. Navonok sa mi nič nepodarilo. Pripadala som si neúspešná a zbytočná a celkom prirodzene som si myslela, že tak ako vnímam ja seba, ma vnímajú aj druhí. Pokračovať v čítaní: „To sme my“

Zápisky z putovania za lepšou školou

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala ZUZANA BARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. augusta 2016.

Ísť do sveta je skvelé a čoraz častejšie. V situácii, v ktorej sa nachádza naše školstvo, zvyčajne býva práve štúdium časom, kedy sa vydávame do cudzích krajov. A hoci vyrážame s batôžkom buchiet a túžbou po inakosti, zmene, cudzote a nových výzvach, občas nám vedia dať pekne zabrať. Pokračovať v čítaní: „Zápisky z putovania za lepšou školou“