Uprostred života a ďalej

napísala JARMILA GAJDOSCHÍKOVÁ
ilustrovala MIROSLAVA DEMETEROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. októbra 2019.

Tento text píšem v posteli, prikvačená ďalším atakom akútneho ischiasu. Moje rozpoloženie sprevádza istá sebaľútosť a bezmocnosť: neschopnosť vydržať v stoji dlhšie ako pol minúty, ísť si nakúpiť bez bolesti či len tak zaskočiť na vytúžené stretnutie (kamarátky preto chodia za mnou). Tak nejako si predstavujem naozajstnú starobu.

Kým sa k nej však v živote dopracujeme, musíme najskôr zostarnúť. A tak sme sa pýtali vás, našich čitateliek, ako to máte so samotným procesom starnutia. Napríklad Helga* (47) voči nemu zaujíma neutrálny postoj, veď je to predsa „nevyhnutnosť“. Pokračovať v čítaní: „Uprostred života a ďalej“

Komu tiká do materstva

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. júla 2018.

Dlho som na fejsbuku skrývala ľudí, ktorým sa narodilo dieťa, a mali potrebu o tom informovať svet viac než len jednou povinnou fotkou. V poslednom čase však budúce a čerstvé matky ľahkou formou stalkujem. K dotýkaniu sa cudzích brušísk a vrhaniu sa na kočíky som ešte nedošla, ale akékoľvek známky nového života ma fascinujú, tešia a, pozor, neraz aj rozcítia.

Aby sme si rozumeli, môj postoj k deťom je dosť ambivalentný. Najnovšie si napríklad myslím, že sú nudné. A už dlho som toho názoru, že mať potomstvo znamená strašne veľa obetovať. Veľa! Strašne! Takisto som presvedčená, že nie sú nevyhnutnou súčasťou naplneného života, ani toho partnerského. No čoraz zreteľnejšie v tom celom vnímam tú veľkú vec – lásku. A že by tu na to (raz) bol priestor. Pokračovať v čítaní: „Komu tiká do materstva“

Zodpovedná tridsiatnička

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala EMA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 19. apríla 2018.

Že sa mení môj vek, riešim vždy tak asi pol roka pred tým, než sa tak skutočne stane. Od tridsiatky ma delí stále celkom štedrý počet mesiacov a to je presne ten moment, kedy sa ňou najviac zaoberám. Keď na jeseň príde, všetko to už bude pasé. Ako ukázal zatiaľ každý rok, jarné alergie vystriedajú tie jesenné a zo mňa tentokrát bude kýchajúca, no zmierená tridsiatnička.

Ľudia starší odo mňa nad týmito riadkami možno znechutene odfrknú, prevrátia očami. Čo ja tak môžem vedieť o starnutí, veď som ešte nič poriadne nežila. Pokračovať v čítaní: „Zodpovedná tridsiatnička“

Tridsať

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. novembra 2017.

Pred odchodom z domu tradične stojím v kúpeľni a zatieram si vyrážky. Ak som si tridsiatku niekedy nejako konkrétne predstavovala, toto som už rozhodne chcela mať za sebou. Prezerám si tvár, ktorú stále hodnotím ako dievčenskú, a z pamäte vytesňujem čoraz častejšie sa opakujúce záblesky, keď ma prekvapí jej náhodný odraz niekde vo výklade či v zrkadle a ja v nej najskôr vidím niektorú zo svojich starších príbuzných, všeobecnú knedľovitosť a až potom v nej rozpoznám seba. Starnem.

November som vždy prežívala ťažko, narodeniny mi pravidelne pripomínali, že prešiel ďalší rok a ja som na tom furt rovnako  Pokračovať v čítaní: „Tridsať“

Poučenia desaťročia

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. novembra 2017.

Občas váham pred rozhodnutím, s neistotou si premeriavam budúcnosť. Tak trochu dúfam, že z nej príde nejaký signál, uistenie, že bude dobre. Aj kedysi, keď som odišla zo školy, trápila sa hrubými lýtkami či tak celkovo, čo si o mne myslia ostatní, bolo by mi ľahšie na duši, vedieť, čo viem dnes. Viac by som si všímala veci, na ktorých naozaj záleží. Najradšej by som to dievča objala a povedala jej, nech sa, preboha, toľko zbytočne netrápi. Tieto poznania však neprichádzajú samy od seba. A bez tých trápení (skutočných či DIY) by som sa nenaučila prekonať strach, pochybnosť, predsudok. Pokračovať v čítaní: „Poučenia desaťročia“